Original subtitles

Belle a jej ZÁZRAČNÝ SVET

Kde bolo, tam bolo, žila raz krásna mladá žena Belle,

ktorá odišla do neznámeho čarovného zámku.

Tam sa spriatelila s jeho začarovanými obyvateľmi,

ktorí, rovnako ako ich pán Netvor, boli kedysi ľudia.

Teraz však žili pod kliatbou,

ktorú mohla zrušiť iba sila lásky.

Ako ich kamarátstvo silnelo,

dúfali, že Belle bude tou, ktorá sa naučí ľúbiť netvora

a vymaní ich spod zlej kliatby.

(E)Dokonalé slovo

Svietelnica, vyzeráš oslnivo.

S Lumierom budete tvoriť dokonalú žiaru.

Hovoríš mieru? Prečo by mali niekoho zaujímať naše miery?

Žiaru, Svietelnica. Dokonalú žiaru.

Čo? Prečo si to nepovedal hneď?

Takže budeme dvaja, hm?

-Nebude to úžasné? -Samozrejme, madam.

A pošlite do zámku 20 siah dreva.

Pošlite ho hneď, pretože...

Pretože ste to povedali! Áno, preto!

Nie, nie, nie. Počkajte, počkajte.

Pretože ho potrebujete!

Áno, pretože ho potrebujem. S pozdravom a tak ďalej.

Witherspoon!

Cestu poznáš!

Podáva sa večera. Jedlo znamenité v každom ohľade.

Tak ako naša spoločnosť.

Som z nej nervózny, Lumiere. Prečo?

-Je to žena, pane. -Povedz, ako na ňu urobím dojem.

Bozk na ruku by mal byť to pravé.

Ak to urobíte správne, bude to mať skutočne čarovný efekt.

Čítam nádhernú knihu.

Mohli by ste nám o nej porozprávať pri večeri.

V poslednom čase je to s ním príjemne pokľudné.

-Pokľudné? -Nuž, chcel som len poukázať na to,

ako vy a Jeho Jasnosť dobre vychádzate.

Áno, vychádzame dobre.

"Pokľudné" asi nie je to správne slovo.

Pokojné. Vyrovnané. Jedným slovom harmonické.

To je dobré slovo. Si veľmi múdry slovník.

Dovoľte, aby som sa predstavil. Slovník, k vašim službám.

Rada ťa spoznávam, Slovník. Pridáš sa k nám?

Ale samozrejme. Pretože som, koniec-koncov,

nepostrádateľný, nenahraditeľný, jednoducho...

Mademoiselle, vaša prítomnosť v tento večer ma hreje pri srdci.

Mademoiselle, vaša prítomnosť v tento večer

ma hreje pri srdci.

Ďakujem.

Práve som Orlojovi hovorila o nádhernej knihe.

Je o dievčine, ktorá žije s macochou,

zlou ženou, ktorá ju drží zavretú a núti pracovať dňom-nocou.

Samozrejme, že je veľmi osamelá.

-Svietelnica, ste príliš žiarivá. -Jedného dňa príde pozvánka

-na kráľovský bál. -Samozrejme, že som chápavá.

Som výnimočne inteligentná. To nie je ťažké vidieť.

Vaše svetlo je príliš žiarivé. Pokazíte atmosféru.

Uvarím večeru? To teda nie! Na to máme kuchára.

Ale zlá macocha jej to zakáže.

Nemôže ísť, pokým nedokončí prácu. Nie je to hrozné?

Deje sa niečo?

Je to trochu horúco. To je všetko. Prosím, pokračuj.

-Vidím vlastný tieň. -I keď sa zúfalo snaží

-prácu dokončiť... -Dvihnite sa.

-Zaradiť sa? -Má toho príliš veľa.

Neznesiem také urážky! Zaslúžim si rešpekt.

Vy dvaja.

-Robíte tu scény. -...čarovné schopnosti.

Povie svojej dobrej víle kmotričke o starostiach s bálom,

že nestihne dokončiť prácu

a nemá si čo obliecť a nemá sa tam ako dostať.

Prepáč. Otvor okno.

Ale, Vaša Výsosť, vzduch by to tu mohol schladiť.

To je dobre. Prosím, pokračuj.

Neuveríš, čo urobí víla kmotrička.

Vyčarí kúzlo, ktoré vyrieši všetky problémy dievčaťa.

Ale je tam háčik. Kúzlo trvá len do polnoci.

Dosť bolo! Okno. Otvor okno.

-Ale... -Ihneď!

Otváram okno.

Stále je ti teplo?

Iným začína byť chladno.

Tak by asi mali odísť z miestnosti.

-To nie je veľmi primerané. -Čože?

Primerané: srdečné, príjemné, sympatické.

A posledná definícia...

Nemusím byť...

Je to môj zámok a ja určujem pravidlá!

Že je to tvoj hrad neznamená, že musíš byť hrubý.

Hrubý: drzý, neotesaný, ostrý...

Viem, čo to znamená.

Slovník! Nie!

Chudáčik!

Zmätený, dezorientovaný.

Urobiť niečo také, hrôza. Si hrubý a hlúpy.

Belle jednoducho odmieta opustiť svoju izbu.

Poviem vám, čo musíme urobiť. Musíme vyžiadať ospravedlnenie.

Pánovo správanie včera večer bolo, hm, menej ako príkladné.

Nie je jediný. Videli ste včera večer ju, ako sa vznášala?

Lumiere, nemala som v úmysle ťa osvetliť.

Len som ťa dobre nepočula, drahý.

Nepočula! Túto výhovorku používa už roky.

Ospravedlniť sa? Ona by sa mala ospravedlniť mne!

Jasné, pane. Samozrejme, pane.

Tu dole.

Chcete, aby som sa ospravedlnila ja jemu?

Asi mu dlžím ospravedlnenie.

Povedala som mu, že je hrubý.

Takže to urobíte?

Áno, hneď ako sa ospravedlní on mne.

Musíme to podať opatrne.

Nechaj to na mňa.

Nuž, súhlasila, že sa ospravedlní,

je tam však jeden malinký háčik.

Nikdy sa neospravedlním.

Začínam premýšľať, či ešte niekedy spolu prehovoria.

Ak sa do neho nezaľúbi, kým odpadne posledný lupeň,

ostaneme navždy zakliati.

Musíme tomu nechať viac času.

-Nie! -Hodinám sa to povie ľahko.

Nemá význam užierať sa tým tu.

Ale áno, priatelia. Musíme konať, teraz a rýchlo!

Máte nejaké nápady?

Nuž, šéf by sa mal ospravedlniť.

Jedným slovom áno. Ale nemôžeme to urobiť za neho.

Prečo nie?

Hlboko ľutujem svoje zaslepené správanie,

a preto ponúkam ospravedlnenie a prosím o odpustenie.

-Krátke. -Milé.

Úprimné.

Orloj, videl si Lumiera?

Áno, ale s ľútosťou hlásim, že sa vám vyhýba.

Obávam sa, že v jeho srdci nie je miesto na odpustenie.

Je to všetko moja chyba.

Nie, nie. Neviňte seba.

Je príliš hrdý pre svoje vlastné dobro.

Páni!

List? Od koho len môže byť?

Nemám ani tušenia.

Witherspoon! Prišiel zo zámku.

Musí byť od pána.

Je od neho. Problém medzi nami je vyriešený.

Pozrite sa, priatelia. Čo som vám hovoril?

Teraz si odpustia a zabudnú.

Čo ak zistia, že sme to boli my?

Mlčať ako hrob.

Nie, nič nehovor. Teraz som na rade ja.

-Prišla som sa ospravedlniť. -Naozaj?

Tvoja veľkorysosť ma zahanbila.

Skutočne?

Len mi je ľúto, že mi to tak dlho trvalo.

Chcem, aby si vedel, že som ťa nechcela nazvať hlupákom.

Ja som bola hlúpa, tvrdohlavá a malicherná

a neochotná odpustiť.

Som šťastný, že si prišla.

-Takže mi odpúšťaš? -Samozrejme.

"Ako sa koč hýbal vpred, dievča sa obzrelo

"za kvitnúcou farmou a potom sa odvážne odhodlalo

"na cestu, čo bola pred ňou."

Páči sa ti to zatiaľ?

Áno. Čítaj ďalej.

"Mala z detstva krásne

"spomienky, ktoré si bude

"chrániť ako vzácne drahokamy."

Prepáč. Ťažko sa mi číta, keď ješ.

-Ale toto mám veľmi rád. -Môžem čítať neskôr, ak chceš.

-Odchádzaš? -Nie, len nemôžem čítať, keď ješ.

Samozrejme, môžeš dojesť neskôr.

Dobre.

Musím povedať, že Jeho Výsosť je dnes večer veľmi ohľaduplná.

To nič nie je.

-A jeho nálada, úplne pod kontrolou. -Ďakujem.

Nechceli by sme, aby ste museli písať ďalší list s ospravedlnením, však?

Čo tým myslíš?

Len som sa zmieňoval o vašom liste pre Belle, pane.

A musím povedať, ešte som nepočul tak výstižne podané ospravedlnenie...

Taký list som nenapísal!

Nerozumiem. Berieš svoje ospravedlnenie späť?

-To nebol list odo mňa! -Ale ja ho mám.

-Ukáž mi ho! -Ak na tom trváš.

Mám ho v izbe.

Slovník?

Pre pána kráľa, zíď dole.

Brko, určite si hodný viac.

A Pergamen, si príliš malý na to, aby si bol mapa. Poď sem.

Chcem, aby ste vedeli, že som o vašom pláne

vedela už od začiatku, páni.

Ste v peknej kaši.

Navrhujem vám, aby ste sa priznali, čo ste urobili.

Kým sa neodhalí pravda,

on a Belle sa budú na seba navždy pozerať s nedôverou.

Tu, napísaný na tvojom papieri.

Mojím perom! To je falzifikát!

Nechceš tým určite povedať, že by som niečo také urobila ja!

Pane, musíme sa k niečomu priznať.

Ten list bol...

Podvod, napodobenina, švindeľ, podvrh, falzifikát.

-Ja som ho sformuloval. -A tuto Pergamen...

Kde ste?

Vylezte, chlapci. Vieme, že ste tu.

Neublížim vám. Vysvetlite mi to.

Prečo ste niečo také urobili?

Chceli sme len, aby ste sa znova rozprávali s naším pánom.

-Odstúp. -Nechaj ich, prosím ťa.

Zradili ma.

Prosím ťa. Neznesiem pohľad na to, ako im ubližuješ.

Dobre teda. Ušetrím ich.

Ale ak ešte vkročia do tohto zámku,

budú mať so mnou do činenia.

-Prosím! -Božemôj!

-Ale oni nechceli... -Ticho!

Trháte mi papier!

A každý, kto ich bude utešovať, to oľutuje.

Kam teraz pôjdeme?

Kráčajme do mesta.

A prosme o pomoc.

Neznesiem to. Tam vonku neprežijú.

Nemôžeme s tým teraz nič urobiť.

Obrátili sa mi stránky.

Pozrite! Tam hore! Dokázali sme to!

Dokázali sme to! Hurá!

Sme tu! Ako sme o tebe vôbec mohli pochybovať?

To je mesto! Naozaj

je to mesto?

Áno, je to hrozné, ale pána nemôže nikto viniť.

Koniec-koncov, falšovanie je zločin.

Ak niekto spáchal zločin, bola som to ja.

Nič z toho by sa nebolo stalo, keby som sa ospravedlnila.

Ja som tá, ktorá by sa mala ospravedlniť, drahá.

Vedela som, že je to podvod, ale tak zúfalo som chcela,

aby ste si s pánom navzájom odpustili.

Musím ich nájsť. Pôjdem za nimi, privediem ich späť a...

Tam sú! Vyzerajú príšerne.

Nie, nemôžete im pomáhať. Pán jasne povedal...

Rozumiete tomu? Mesto vyzerá presne ako zámok.

To je zámok. A toľko sme už prešli.

Brko, Pergamen, Slovník. Poďte so mnou.

Musíte sa ohriať pri ohni.

To nie, nie, nie. Radšej zamrznem v žalúdku vlka, ďakujem.

Nepostavím sa pred pána. Je to netvor.

-Ublíži nám. -To si nemyslím.

Porozprávam sa s ním. Dovolí vám ostať, som si istá.

Pretože hlboko vnútri má dobré srdce.

Dovolili sme, aby sa veci vymkli spod kontroly. Vy ste utrpeli najviac.

Prosím, odpusťte mi.

Boli by sme úbohí priatelia, keby sme vám neodpustili.

Ďakujem.

Keby som len mohla to isté povedať jemu.

Vy chúďatá. Poďte hneď dnu.

Ohník vás hneď zohreje, páni.

Dobre. Zatiaľ ani stopy po pánovi.

Snáď sa nebude príliš hnevať.

Hnevať?

Dovolím si povedať, že pán bude reagovať oveľa horšie.

A keď príde, ja tu nebudem.

Nie, nie! Budem tak ďaleko...

Musím vám niečo povedať.

Bolo to so mnou ťažké,

viem, a je mi to ľúto.

Prosím, odpusť mi.

Odpúšťam ti.

A vy, tiež mi odpustíte?

-Áno. -Áno, samozrejme.

Všetci ti odpúšťame.

Bolo to také jednoduché. Cítim sa taký šťastný.

Nepamätám, kedy som bol šťastnejší.

Každý je schopný odpustiť okrem mňa.

Ešte nie je neskoro napraviť to, drahý môj.

Chystá sa pekné posedenie, Svietelnica.

-Ale čo nepovieš? -Brko, Pergamen a Slovník

súhlasili, že nám vyrozprávajú svoje dobrodružstvá z lesa.

A s radosťou ti oznamujem, že tam uvidíš aj starého kolegu.

Prečo by som mala pozerať na starú kóliu?

Na kolegu, drahá. Na kolegu.

Videli sme im očné bielka.

Počuli sme hrozivé funenie, cítili ich páchnuci,

vlčí dych dravcov.

I tak sme sa odvážili ísť proti noci,

pretože nás nič nemohlo vystrašiť, ani zlí vlci!

-Prepáčte. -No tak.

Do toho. Povedal si, že chceš odpustiť.

Daj mi čas.

Nehovorte nič. Spustili ste sa, aby ste lepšie počuli.

Nie, Lumiere, nie.

Takže to pripúšťate! Ste dole, aby ste viac žiarili.

Spustila som sa, aby som s vami mohla bližšie spolupracovať.

Funguje nám to spolu dobre, však?

Svietelnica, prosím, odpusťte mi.

Och, Lumiere! Stačilo povedať.

Všade vládne pokoj.

To len potvrdzuje, že každý problém má riešenie,

a to riešenie sa dá často vyjadriť jedným slovom.

Odpustenie: zabudnúť na niekdajšie rozpory.

Máme krásny večer.

Vy dvaja by ste sa možno chceli ísť prejsť na verandu

a my ostatní pôjdeme pripraviť predjedlo.

Predjedlo? Aké predjedlo?

Jasné, predjedlo. Ja som ale hlupák.

Poďme.

-Je teplo. -Čoskoro príde jar.

Nádhera.

Niekedy si myslím, že hádam nikto nepočúva

Niekedy si myslím, že počúvajú, ale nepočujú

Niekedy si myslím, že počujú, ale niečo chýba.

Myšlienky za slovami nie sú jasné

Asi hovoria niečo, čo nehovoria

Myslia si, že myslím niečo, čo vôbec nemyslím

Hovoríme, a pritom si nerozumieme?

Nemáme hovoriť nič?

Dá sa to povedať inak?

Tak, aby to druhí počuli

Snáď to dokážem vyjadriť slovami

Počujem ťa Počuješ ma

Ak počúvame srdcom

Rozumiem ti Rozumieš mi

Tam môžeme začať

Milé slová odpustenia

Nás zbližujú, nerozdeľujú

Keď hovoríme mysľou

A počúvame srdcom

Počujem ťa Počuješ ma

Keď počúvame srdcom

Rozumiem ti Rozumieš mi

Tam môžeme začať

Milé slová odpustenia

Nás zbližujú, nerozdeľujú

Keď hovoríme mysľou

A počúvame srdcom

A počúvame

Srdcom

(E)Pobláznená Fifi

Mademoiselle, ste v poriadku?

Zdá sa, že sa vám od horúčky krúti hlava.

Niekedy sa veci majú inak, ako sa zdá,

pretože sa mi krúti hlava láskou.

Utieranie prachu je špinavá práca, nie?

Ale niekto ju robiť musí.

Poďte, Fifi, dievča drahé. Čas je vzácny.

Táto miestnosť musí byť bez škvrnky.

Pani?

Viete, aký je zajtra deň?

Sobota?

Sobota iná ako ostatné,

pretože je to deň piateho výročia prvého rande

s mojím drahým Lumierom, svetlom môjho života.

Ale mám malý problém.

Zaiste má na náš spoločný večer úžasný plán.

-To určite. -Nemala by som si zafarbiť pierka?

Nepochybne ma vezme na prechádzku za mesačného svitu.

Alebo na tichú, ale elegantnú večeru pre dvoch.

Čo myslíte, mademoiselle?

Som si istá, že nech je to čokoľvek, bude to obrovské prekvapenie.

Čože? Naše výročie?

Jasné, že si pamätám prvé výročie nášho piateho rande.

Je to na budúci... Môže byť utorok?

Piate výročie vášho prvého rande je v sobotu.

Prepáčte, určite mám v ušiach vosk.

-Povedali ste... -V sobotu.

To snáď nie, dieťa moje. To je zajtra. Zajtra?

Sacrebleu! Som v peknej kaši.

Možno čaká niečo výnimočné.

Ale samozrejme! To som vedel.

Musím toho toľko pripraviť. Musím mať kvety.

Musím sa okúpať.

Musím sa vyleštiť. Potrebujem hudbu, mesačný svit.

Poviem jej, poviem jej... Ale nie.

Čo jej poviem? Musím si pripraviť prejav.

Prejav!

Fifi, prečo si taká jemná ako pierko?

Fifi, slová nedokážu vyjadriť...

Moja jediná, moja...

Och, nie, nie!

Horí! Horí! Horí!

Prepána! Čriepok, choď po bratov a povedz im, nech sa najskôr naplnia.

Rýchlo!

Dobre, všetci zostaňte pokojní, prosím.

Vytvorte jeden zástup, ľudia. Nádoby dopredu.

Všetci na začiatok radu. Horľaví nie.

-Čo to? -Dobre. Ľudia, ľudia.

-Pohotovosť, pohotovosť. -Poďte so mnou, Pani Čajnica.

Drahá, ale ja pánovi nesiem čaj. Čo mi povie?

Čo povie, keď zhorí zámok?

Všetkých ste nás zachránili, moja drahá.

Predstavenie sa skončilo. Už nie je na čo pozerať. Choďte.

Poďte, poďte. Pekne usporiadane. Svižne, ďakujem.

A teraz, ak sa smiem spýtať,

kto bol zodpovedný za...

Pani, nedá sa vám inak poďakovať, ako povedať

ďakujem, ďakujem, ďakujem.

Čo si to prepána stváral, Lumiere?

Pracoval som na prejave, ktorý prednesiem Fifi pri prvom výročí.

Na prejave?

Určite vyjadríš jednoducho to, čo cítiš vo vnútri.

Pani, vy toho neviete veľa o ženách.

Monsieur, niečo by som vedela.

Prepáčte mi. Musím cvičiť.

Fifi, tvoje pery sú červenšie ako červeň

najčervenejšej červenej ruže.

-Ako to znie? -Nacvičené.

-Nemožné! -Len jej povedz, čo cítiš.

Ale ja nemôžem povedať pravdu, ktorú mám na srdci.

Neuverí tomu. Nemám nádej.

Lumiere, ako môžeš niečo také povedať?

Podľa mňa slová lásky plynú ako voda.

Ale úprimnosť? To je naozaj nemožné.

Tak potom, monsieur, dovoľ, aby som našla slová, ktorá vyjadria tvoje city.

Povieš mi všetko o vašom prvom rande

a ja ti pomôžem preniesť tvoje najhlbšie, najúprimnejšie city do slov.

Poslalo vás samo nebo, nádherný anjel z nebies.

Tak začnime. Tu to nemôžeme robiť. Maličká by nás mohla vidieť.

Poďte, mon cherie. Budeme spolu, ako sa hovorí,

lúdiť krásne tóny.

Predstiera, že je moja kamarátka,

a pritom podnecuje žhavú vášeň

v mojom drahom Lumierovi.

Bola to kúzelná noc.

Začal som serenádou.

Spieva serenádu tej hroznej stvore,

presne ako ju spieval mne.

Potom sme šli na nočnú prechádzku.

A prechádzajú sa presne, ako sme sa prechádzali my.

Večer sme ukončili romantickou jazdou na saniach

po snehu zaliatom mesačným svitom.

Presne taká by mala byť aj zajtrajšia noc

a ja ti pri tom pomôžem.

Teraz mi musíš povedať, čo k nej úprimne cítiš.

Ja... Bol som... Ona... Bola...

My... Boli sme...

-Nemôžem! -Ale môžeš.

Možno to bude jednoduchšie, ak budeš predstierať, že som Fifi.

Nemá hanby!

Povedz mi všetko, čo by si povedal jej.

Je... Je to ťažké.

Ale chcem. Musíte vedieť, že to chcem viac ako čokoľvek iné.

Podlieha kúzlu tej podlej čarodejnice.

Som pripravený. Urobím to.

Zlá moc je pre môjho drahého prisilná.

Pamätaj, ak ťa zbadá, ty ju nevidíš.

Nepoznám ťa a ty nepoznáš mňa. Je to jasné?

Dobre, takže presne o 21:47 ty a tvoji priatelia...

Lumiere? Kam ideš s tou tubou?

S akou tubou?

Lumiere, nešiel si za mnou?

Moja drahá, pamätaj si, že veci nie sú vždy také, ako vyzerajú.

Čo to má byť? Čo sa deje, drahá?

Prečo tie slzy?

Aké slzy?

Povedz Pani Čajnici, čo ťa trápi.

Som si istá, že nech je to čokoľvek, nemôže to byť až také zlé.

Ale madam, keby ste boli mnou

a práve ste prišli o muža svojich snov,

tiež by ste plakali!

Mademoiselle, keby som bola tebou, netrápila by som sa kvôli mužom.

Ale láska môjho života skončila

a neviem, čo mám robiť, aby som ju získala späť.

Mon ami, muž nikdy nebude reagovať,

až keď nemá inú možnosť, keď sa cíti ohrozený.

Nerozumiem, monsieur.

Žiarlivosť! Najmocnejšia zo všetkých emócií.

Keď začne žiarliť, budeš ho mať úplne pod kontrolou.

Čo sa týka lásky, napísal som o nej knihu.

Veľmi neobvyklé, pane. Taký nezmysel som ešte nepočul.

Prosím o vašu pomoc.

Mám slúžiť ľuďom, pane.

Nemôžem sa toho vzdať pre nejakú ľahkovážnosť!

Je to proti všetkým pravidlám, to neviete?

Pane, toto má vznešenejšiu príčinu.

Tentokrát ide o pravidlá lásky.

To nie! Sentimentálne žvásty.

Nuž dobre teda. Len som si myslel,

že by to mohlo byť z vašej strany posledné veľké gesto,

keďže pán sa chystá zmenšiť svoju zbierku striebra.

-Lumiere. -To som počul.

Poznám ľudí z príborníka.

Môjtybože! Zopakujete to? Hovoríte, že chce zmenšiť flotilu?

Je to tak. Mám určité konexie.

Možno by som vedel potiahnuť za určité nitky.

Som vám k službám, pane.

-Takže teraz musíme... -Lumiere!

Prečo sa tu takto zašívate a prečo pánova...

Och, ahoj. Prečo...

Monsieur Orloj.

Zasa ona! Predstierajte, že ju nevidíte.

Všade som vás hľadala,

fešácke hodiny.

Naozaj? Hľadala? Prečo, mladá dáma?

Pretože ste taký,

taký, taký?

Som taký-taký?

Och, nie! Ste taký magnifique.

Ako sa to hovorí, plný života.

-Orloj? -Viete, časy sa menia,

-móda sa mení. -Musíme ju ignorovať.

Ale vy, mon cher, ste vždy aktuálny, nie?

Nuž, áno, to je pravda.

Snažím sa ísť s dobou.

Začína to byť trápne. Mali by sme odísť.

Máte všetko pod kontrolou,

ale máte aj diabolský zmysel pre humor.

Aké je vaše tajomstvo?

Nuž... Tajomstvo mojej komiky, madam, je v načasovaní.

-Humor hodín. -O čo sa to Fifi snaží?

Pravdepodobne sa snaží vykrútiť z povinností.

Poďme.

Teda, toto všetko je veľmi zaujímavé,

madam, buďte si istá, ale musím trvať na...

Je nemožný!

...tom, aby ste sa ihneď vrátili k svojim povinnostiam.

Tak. Áno, oveľa lepšie.

Nehýbte sa, priateľu. Ešte chvíľu.

Toto je naozaj celkom nezvyčajné.

Môžem vás uistiť, že v pravidlách to nikde nie je.

Už je to takmer hotové. Len jedna maličká úprava.

Verte mi. Nebudete nič cítiť.

Zajtra večer Lumiere dokáže svoju lásku ako nikdy predtým.

Neznie to romanticky, Sultán?

Áno, bude to pamätná noc.

Noc všetkých nocí.

Najdokonalejšia a najromantickejšia zo všetkých nocí.

Porozmýšľaj, Sultán.

Ak nám pri tom pomôžeš, zapíšeš sa do histórie.

Už sa k tebe nebudú správať ako k opierke nôh,

aj keď si opierka nôh.

Ďakujeme, Sultán. Ani nevieš, akí sme šťastní.

Takže zvíťazila, čo?

A tá koketa mi nielenže ukradne lásku,

ale ukradne ju v tú najdôležitejšiu noc.

V noc, ktorá mala patriť mne!

Ak nemôžem mať tú radosť ja, tak ju nebude mať nikto.

Áno, správne, to je ono.

Teraz opatrne. Neprestrihni to úplne.

Áno, dokonalé.

Urobila som všetko, čo som mohla.

Už tu pre mňa nič nezostalo.

Fifi? Kam ideš?

Nikam.

-Diablica! -Prosím?

Nič. Zradkyňa!

-Tu si, láska moja. -Lumiere.

-Si pripravená? -Na čo?

Na nádherný večer, ktorý som nám dvom naplánoval.

Ktorým dvom?

Tebe a mne, samozrejme.

Máme výročie.

Naozaj? Úplne som zabudla.

Začneme?

Och, Lumiere.

Toto bude pamätná noc.

Určite áno.

Pozrime na moju nervóznu maličkú, chveje sa ako vrabček.

To vždy kvôli tebe.

Zem pokrýva sneh,

vzduch je mrazivo zimný,

a mojej milej je aj tak teplo.

Vďaka tebe mi vzplanulo srdce.

Uvoľni sa, láska moja. Všetko bude v poriadku.

Áno, verím, že áno.

Lumiere. Bola som taký blázon.

Ale blázon z lásky, lepšieho niet.

A teraz, Fifi, by som ti rád niečo povedal.

Áno, Lumiere?

V tento prenádherný večer...

V túto... V túto krásnu noc s tebou a so mnou a... A s mesiacom...

A so saňami...

A... S... A s mesiacom... Mesiac som už povedal? A...

Sultán? Kde je Sultán?

Kto tie sane riadi?

Dúfal som, že odpoveď viete vy, pane.

Musíte ihneď zastaviť!

Pane, navrhli ma ako nádobu na punč, nie na to, aby som vozil ľudí po snehu.

Som v tom zatiaľ neskúsený, viete.

Môj hrdina, čo budeme robiť?

Dá sa robiť len jedno.

Musíme kričať ako úplní zbabelci.

Pomoc! Pomoc!

-Pomoc! Pomoc! -Počúvajte.

Znie to, akoby Lumiere volal o pomoc.

Zdá sa, že áno.

No predstavte si. Nemyslela by som si, že bude potrebovať pomoc.

Ale Pani Čajnica, niečo sa mu stalo!

Všetkým sa niečo stalo! Poďte, rýchlo!

Nie tadiaľ, mon ami! Kamkoľvek, len nie tadiaľ!

Toto sa pravdepodobne neskončí dobre, však?

Nakloň sa doľava, láska moja!

No páni! To vôbec nevyzerá bezpečne!

Čo budeme robiť?

Teraz podľa mňa zahynieme.

Fifi! Lumiere!

Vydrž, Lumiere!

Zvažujúc možnosti, nemám v úmysle počínať si inak.

Lumiere, zachráň nás!

-Zachránil by som, keby som mohol! -Lumiere!

Nepúšťaj sa, drahá.

Mám nápad.

Všetko je moja vina.

Keby som ti bola verila.

Musíš vedieť, že ťa ľúbim

celým svojím srdcom, mon cher.

-Áno, a ja... -Áno?

-Ja... -Počúvam.

Ja...

Nikam nejdem.

Držte sa pevne a nepúšťajte sa.

Momentík, ak dovolíš.

Nie! To nie! Nie, nie!

Nuž, slová sa mi stratili.

Povedz mi to, Lumiere,

Si... Si moja jediná.

Poslalo mi ťa nebo, si krásny anjel, ktorý...

Och, Fifi, proste a jednoducho ťa ľúbim.

-Naozaj? -Áno.

Som taká rada, že ste v bezpečí.

Obávam sa, že naše výročie malo veľmi ďaleko od dokonalosti.

Bol to večer, na ktorý nikdy nezabudnem.

Myslíte si, že už bude všetko v poriadku?

Fifi vyzerá šťastná.

Niekedy sú veci presne také, ako vyzerajú.

(E)Zlomené krídlo

Orloj! Kde si?

Orloj!

Volali ste, pane?

To dievča bude zajtra so mnou obedovať.

Výborný nápad, pane. Hodilo by sa sláčikové kvarteto...

-Mala by tam byť hudba. -Skvelé.

A čerstvé kvetiny.

To ich musím vypestovať cez noc vo svojej izbe.

-Chcem najlepšie prestieranie. -Samozrejme.

-Najjemnejší porcelán. -To nemusíte ani hovoriť.

-Najlepšie strieborné príbory. -To najlepšie. Nevyhnutne.

Samozrejme.

A mám stále roztrhaný plášť!

Ale... Košík so šitím som sem poslal pred týždňom... Netuším, prečo...

Orloj, strácaš kontrolu nad svojím personálom?

Ja, pane? Nie, pane! Prepána, to nie!

Daj si pozor, aby sa to nestalo.

A čo si pán praje na obed?

Dokonalosť. Nič menej.

Pán je naozaj milý chlapík, ak viete prehliadnuť pár vecí.

Ako je jeho osobnosť, výzor,

jeho spôsoby, osobná hygiena, módny vkus,

a absolútne nulový zmysel pre humor. A ten dych!

Ten teda...

Z čoho to bolo? Jediné, na čo som alergická, je...

-Vtáčik. Pozrite. -Prepána!

No teda! Pán, on... Nezáleží mu príliš na zvieratách.

-Ale je to len malý vtáčik. -Pán má vtáky úplne najneradšej.

-To nemyslíte vážne. -Haló? Si tam?

Urob s ním niečo, drahá, rýchlo! Rýchlo, moja!

To nie! Len nie zo všetkých miest práve tam!

Ak si tam, otvor dvere!

Prečo ti to toľko trvalo?

Teda, kto má na sebe kašmír?

V tejto izbe je kašmír.

To sa zdá len mne, alebo je tu hrozne horúco?

-To... Po... -Áno.

-To pozvanie, pane. -Och, áno.

Budeš so mnou obedovať!

-Naozaj? -Áno.

Nebudem.

Pán by mal byť azda trošku taktnejší.

-Prečo by som mal? -Áno, aj ja si to myslím.

No... Nemali by ste. Je nevychovaná.

Kde ju vychovávali? V stodole?

Je na zámku nová, pane.

Mohlo by jej byť dopriate trošku zdvorilosti.

Ako vždy máte pravdu, Pani Čajnica.

Vtierka.

Možno by sa so mnou naobedovala, ak nemáš iné plány.

Sotva mám nejaké plány.

Ale keďže si to povedal takto, prijímam.

Vidíte? Záleží, ako sa spýtate.

Mademoiselle budeme očakávať presne o 12:00.

Presne, na sekundu, načas.

-Čo to cítim? -Niečo cítite? Čo by to malo byť?

Ja necítim žiadne vtáky. Povedala som "vtáky"?

Teda...

To sa zdá len mne, alebo je tu hrozne chladno?

Viem, že niečo cítim.

Obávam sa, že je to zásuvka s ponožkami.

Áno, chcela som ju vyvetrať.

To bolo o chlp!

O krok bližšie k pánovi a bolo by po mne.

Bolo by zo mňa kurivo! Už mi pred očami prebleskli plamene.

Srdce mi bilo ako šialené. Hrôza!

Čo by asi tak mohol mať proti takémuto vtáčatku?

Nuž, je krásne, utešené a milé, všetko, čo on nie je.

Ale nie. Jeho krídlo... Je zlomené.

-Vedela som, že niečo nesedí, slečna. -Pani Čajnica!

Ja... To... My...

Nemaj strach, drahá.

Vaše tajomstvo je u mňa v bezpečí.

Chudáčik. Prežil krušné chvíle, však?

Ako mu môžeme pomôcť?

Vyzerá smiešne s paličkou pod ramenom.

To je dlaha, Čriepok, aby mu držala krídlo, kým sa zahojí.

Jeho pierka ma šteklia.

Už ste na mňa pripravená, drahá?

Nie je príliš teplá, však?

Už som zopár spŕch v živote dala, milá moja.

Mňa do nej núti takmer každý deň, či už ju potrebujem alebo nie.

Dobre teda. Nech sa páči.

Pozor. Vyrovnajte ten rad. Tamten zástup je nesúmerný.

Upokojte sa. Čas beží.

Predpokladám, že by ste všetci radi vedeli, prečo sme dnes tu.

Ste tu, pretože som vás zvolal.

Pretože keď prehovorí Orloj, ľudia počúvajú.

Ale dosť o mne,

i keď, samozrejme, o mne by sa dalo hovoriť večne.

Takže ako viete, pán požadoval...

Lumiere!

Prestaneš ju naháňať?

Monsieur, to je môj životný cieľ.

Ako som hovoril...

Prepáčte?

Ďakujem. Ako som...

To by stačilo! Ako som...

Ľudia! Ľudia, ľudia!

On... Jednoducho nerozumiem.

Príbor vyvádza, riad nedbá na moje priania,

dokonca ani husacia paštéta neposlúcha.

Pokojne, milý môj. Pomôžem ti.

Dobre, zlatíčka, musíme sa pustiť do svojich povinností.

Pán pozval Belle na obed a...

Nebudem tolerovať nič menej ako dokonalosť.

Teraz prvý príkaz...

Zasa!

Môžem?

Ale no tak. Pohneme sa, nie?

Riad, vydrhnúť do kuchyne.

Striebro, choďte sa vyleštiť.

Prestieranie... Zbaviť sa záhybov.

Všetci ostatní viete, čo máte robiť.

Ale... Ale... Ale ja...

Prečo urobili... Čo ste presne...

Ide o to, ako sa s nimi človek rozpráva. Milo a vľúdne.

Milo a vľúdne, samozrejme!

Práve takéto rozmaznávanie spôsobilo problémy s disciplínou.

Musia sa opäť dostať pod kontrolu. To potrebujú.

A ja mám pevnú malú ruku, ktorá si s tým poradí.

-Kde je? -Neviem, pane.

-Koľko je hodín? -Neviem, pane.

-Ty nevieš? -Samozrejme, že viem.

Som, nakoniec... Hodiny.

A je presne 12:07.

Možno sa stále oblieka.

Dúfam, že má oveľa lepší dôvod.

Si hladný?

Som hladný!

Možno si myslela, že to je o 12:00 v noci.

Na obed?

Mohol by som vám navrhnúť, pane, aby ste pokojne sedeli,

zahrali si solitér a na dievčinu ešte počkali.

Idem po ňu!

Nikto, naozaj nikto nevenuje ani najmenšiu pozornosť tomu, čo hovorím.

Ja im ukážem. Budem tu sedieť.

Nech si chvíľu poradia bezo mňa.

Možno potom si vypočujú zopár...

Ideš či nie?

Priamo za vami, pane. Len som sa pristavil a zaviazal si šnúrky.

A keďže nenosím topánky, trvalo to trochu dlhšie, než som čakal.

-Potrebuješ odpočinok. -Čo ťa zdržalo?

Ach, áno, ja... Zabudla som na teba.

Zabudla si?

Nuž...

Vieš...

-Pravda je, že som dnes našla vtáka... -Čo si našla?

Je to vtáčik. Bol zranený.

Na tom nezáleží!

Také tvory nemajú v mojom zámku čo robiť.

Ihneď sa ho zbavíš.

-Také niečo neurobím. -Ale... Samozrejme, že...

Potrebuje ma. Starám sa o neho.

Okúpala som ho, zaviazala som mu krídlo, nakŕmila som ho a...

Mala si so mnou obedovať.

Bol vážne zranený. Potrebuje moju starostlivosť.

-Ten vták musí z môjho zámku preč! -Ale...

Vráť sa! Chyťte ho niekto!

Samozrejme, pane. Chytám, pane.

Prepáčte mi, pane, prepáčte. Ja... Chytám ho.

Nie, doľava. Nie, nie, z cesty.

Tamto. Poď sem. Chytím ťa... Nemôžem dotiahnuť...

Nechaj ho!

Ó, nie!

-Nie je mu nič? -Myslím, že nie.

Prosím, preber sa.

Nezhromažďujte sa... Pane!

To je nádhera.

-Snažila som sa ti to povedať. -To je prekrásny zvuk.

Ten vták nesmie nikdy opustiť zámok.

Budem ho mať v salóne v klietke.

-Ale čoskoro sa uzdraví. -Už ho nemáš na starosti.

Nemôžeš ho dať do klietky. Musí byť voľný!

-Má dovolené spievať mi. -To nedopustím.

Takto so mnou nehovor.

Vták je môj. Už som povedal a viac o tom hovoriť nebudeme.

Budem obedovať v salóne.

-To nemôže. -Nestrácajte nádej, drahá.

Ak stratíte tú, stratili ste všetko.

Obed sa prekladá na 1 hodinu...

To stačilo. Ak si vy dvaja neviete plniť povinnosti,

vaše služby už nie sú žiadané.

No tak, Orloj, sú to len deti, párik huncútov.

Nepotrebujem tvoje rady.

Obaja do zásuvky na strieborné príbory.

Nie ste hodní zámku.

Možno by si sa k nim rád pripojil.

Odteraz sa veci majú takto.

Pretože ja, výlučne ja tu velím.

Čo je s tebou? Prečo nespievaš?

Teraz sa tvárte veselo. To je ono.

Nemám čas celý deň. Spievaj, hneď.

Možno keby ste zaspievali vy, pane, zaspieval by aj vták.

Áno, to je dobrý nápad.

-Spievaj ty. -Vy... Ja?

Ale... Ja nemám hudobný sluch.

Neviem o hudbe vôbec nič, len to, samozrejme, ako dodržiavať takt.

-Spievaj. -Áno, spev.

To je... To je príšerné!

Stačilo. Stačilo!

-Priveď Belle. -Vaše želanie je mi rozkazom.

Po čom vaše srdce zatúži, ja vždy...

-Choď! -Už som preč.

Ty mi nikdy nezaspievaš, však?

Pán požaduje ihneď, ak nie aj skôr, vašu prítomnosť v salóne.

-Nemám čas. -Naozaj?

Nech je ako chce, madam, ja síce pochybujem, že je,

ale máte ihneď ísť so mnou.

Dobre teda.

Prečo mi nezaspievaš? Ostaneš na mojom zámku!

Najmenej, čo môžeš urobiť, je zaspievať!

Prečo na toho úbožiaka kričíš, akoby si ho vlastnil?

Nariaďujem mu spievať. Prečo nechce?

Pretože nie je šťastný.

Myslíš, že by si spieval, keby si bol zatvorený v klietke?

-Musí ma poslúchať. -Prečo ho nevypustíš?

-Odletel by. -Čudoval by si sa?

Aj ja by som ušla, keby...

Keby si sa k nemu správal s rešpektom, bol by šťastný.

Ak bude šťastný, zaspieva.

Nie! Ten vták bude spievať pre moje potešenie, len moje.

Je to môj rozkaz.

Vaše rozkazy, pane, sú slová a len slová.

Nemajú význam pre vtáka ani pre mňa!

Ako sa opovažuje takto so mnou hovoriť?

Sotva si vidím na koniec nosa.

Prepána, milý môj. Čo sa stalo s tvojím plameňom?

Môj plameň nedokáže osvetliť čiernu temnotu,

ktorá postihla náš zámok.

Myslíš, že by si spieval, keby si bol zatvorený v klietke?

Už je čas.

Musíme sa pozrieť, či sa ti zahojilo krídlo.

V poriadku.

Musíš byť voľný.

Ticho! Psst! Prestaňte!

Pán by asi mal toho tvora pevnejšie chytiť,

aby, viete, nepoletoval po zámku.

To nie je potrebné.

Ale ste mu dali, však?

Nie. Ostáva, lebo mi dôveruje.

Nie je to úžasné?

Poď, pozeraj sa.

Môžeš ísť. Leť.

-Prepána! Nie! -Musím ho zachrániť!

Pane!

Rád by som vedel, ak máte čas, či budete môcť zachrániť aj nás.

-Hneď, Orloj. -Samozrejme. Žiaden problém, naozaj.

Nikam som sa nechystal... Dúfam!

-Pani Čajnica! -Vydrž.

Nemám v úmysle neuposlúchnuť.

Teraz som si spomenul. Chcel som ten plášť dať opraviť.

Orloj!

Môžete mi odpustiť, priatelia?

Myslel som si, že si môžem váš rešpekt nárokovať, nie aby som si ho zaslúžil.

Myslím, že je vhodné, že takto skončím,

sám a bezmocný.

Zdá sa, že môj čas vypršal.

Teda, ako ten čas letí.

Veľmi dobre! Pekne. Vyzeráte úžasne.

Dovoľte, aby som vám pomohol.

Je to tvoj priateľ.

Vrátil sa.

Vo vzduchu je rozhodne láska.

A začína, Lumiere, dôverou,

vzájomným rešpektom, ako som vždy hovoril.

Vzťah musí byť pevne založený práve na nich.

Je potrebné vytvoriť pevný základ dôvery a rešpektu,

aby láska kvitla a plynula, silnela a rástla,

vždy je potrebné vnímať potreby toho druhého.

A úprimnosť, čistá úprimnosť, je...

Belle a jej ZÁZRAČNÝ SVET

Belle a jej ZÁZRAČNÝ SVET