Original subtitles

MICHAEL LINDSAY-HOGG A PETER JACKSON

Ľudia sa možno pýtajú,

prečo sa rozprávame až teraz.

PETER JACKSON NOVÝ ZÉLAND, APRÍL 2023

Obaja však vieme, že nastal ten pravý čas

na tento náš rozhovor.

Mal som to veľké šťastie pracovať s tvojimi filmovými zábermi

a vytvoriť z nich dokumentárny seriál Get Back.

A tvoj pôvodný film Let It Be konečne zreštaurovali

- a opäť vyjde, takže… - Peter, tvoj prístup...

MICHAEL LINDSAY-HOGG NEW YORK, APRÍL 2023

...k filmu Let It Be bol vždy láskavý. Film si rokmi prešiel ťažkú cestu,

a to z rôznych dôvodov, ako dobre vieš.

A žasol som, čo si dokázal vytvoriť v seriáli Get Back

so všetkými zábermi, ktoré som natočil pred 50 rokmi.

Dá sa povedať, že Let It Be je otcom dokumentu Get Back.

Zaujímavé na celom projekte Get Back

a na záberoch, ktoré si natočil

počas filmovania v januári 1969,

je to, že zachytáva jedno z najtvorivejších období

v histórii Beatles.

Počas toho jedného mesiaca, kedy ich snímali tvoje kamery,

oni nielenže napísali a nahrali

či dokončili skladby, ktoré sa potom nahrali

a nakoniec vyšli na albume Let It Be,

ale aj skladali a nacvičovali väčšinu skladieb z albumu Abbey Road.

Na Let It Be ma fascinuje,

že pôvodne to mal byť koncert.

Mali niekde vystupovať,

takže moja úloha bola urobiť koncertný film s Beatles.

Oni pritom verejne nevystupovali od roku 1966.

Ale asi po desiatich dňoch vyplynulo, že nakoniec netočíme koncert.

Točíme dokument.

Zo záberov, ktoré si natáčal,

mal byť pôvodne len trailer alebo úvod k filmu,

nakoniec to však bol materiál, z ktorého si mal poskladať film.

A ty si ho pritom nenatáčal s tým úmyslom.

Dokázali sme natočiť úžasné veci,

ale do istej miery sa opakovali.

Tak som premýšľal, čo s tým urobím.

Ako tomu dám hlavu a pätu? Aký to bude mať záver?

Ako vyriešime túto epizódu v ich životoch?

A to nás priviedlo na strechu.

To bol najlepší záver, aký sa mi podarilo vymyslieť.

Ukázalo sa to ako naozaj dobrá bodka

za celým dokumentom, ktorým sme naplno žili,

a stal sa z toho film.

Snažil si sa len robiť to,

čo ti zadali od prvého dňa.

Mal som predstavu, že sa to začne o piatej ráno

a skončí o polnoci s 2 000 ľuďmi v amfiteátri,

kam by ľudia prichádzali cez púšť,

všetci možní ľudia z okolia, aby zažili ten koncert.

A bola by to udalosť, na ktorej by si chcel byť,

lebo je to nový koncert Beatles.

Nadchol som sa pre túto predstavu a takmer sa mi to podarilo.

S tým amfiteátrom. Takmer.

Viem. Bolo to blízko, áno.

A vtedy, ako dobre vieš,

vtedy odišiel George.

Áno.

A vtedy sa všetko prevrátilo naruby

a točilo sa to ako v práčke.

A potom, čo bolo čierne, bolo zrazu ružové,

biele a zelené a podobne.

A nastala totálne iná situácia

a bolo treba prísť na to, čo s tým.

Tvoja každodenná skúsenosť z roku 1969 sa veľmi líši od toho,

ako sa na tie zábery pozerajú ľudia dnes.

Faktom je,

že ty si počul tieto skladby úplne po prvý raz.

Keď sa pozeráme na tieto zábery dnes,

už poznáme skladbu, ktorú sa na záberoch snažia vymyslieť.

Vieme, čo to je. Vykrikujeme slová piesne,

lebo oni na ne ešte neprišli.

Som veľmi rád, že film znova vychádza.

Nie som ten typ človeka, čo ľutuje sám seba,

ale film nemal sprvu celkom dobrý ohlas.

- Ale teší ma… - Áno.

…že vychádza znovu

a konečne dostane šancu, aby ho ľudia prijali

a ocenili jeho nezvyčajnú a fascinujúcu atmosféru.

Zaspievajme len tú otrepanú.

- Áno, tú otrepanú. - Len tú časť.

A potom môžeme… To je ono.

Potom to môžeme postupne vylepšiť.

Áno, myslím…

Nepohneme sa z miesta. A budeme znova na začiatku.

Viem, ale poďme teraz ďalej.

- To je ďalšia… - Buch, buch, Maxwellovo kladivo.

Toto dáme na koncerte.

Buch, buch.

Dva, tri.

D, G, B, B, E mol, A7

D, B, A-A-A

D, D, B, E, B, D, E mol

- Tam je B? - B na A mol.

A7…

D, A, potom E,

A, E…

A… D

Dobre.

NÁVOD NA OBSLUHU ZOSILŇOVAČA

Fotky pre políciu.

- Dofrasa! - Šoktrické šoky?

Páni, chcem upriamiť pozornosť na tohto chlapca.

- Práve dostal šok. - Dostal ranu!

- Pracujeme na náprave. - Toto celé.

Áno.

Ako sa to stalo, George?

Stisol som ich k sebe.

Asi statická elektrina.

Chyť oba pevne na koncoch.

- Nič tam nie je, George. - Nič?

Skús zaspievať túto pieseň.

A tu to podpíš.

Mal? Možno…

Mal je s Denisom, ak ho niekto hľadá.

Podrž aj ten a uvidíme, čo sa stane.

Dobre. Počkaj ešte. Skúsme to.

Možno je to preto,

že zároveň hráš na gitaru.

- Ale nie je zapojená. - Skús znova.

Určite nie…

Ak chlapec umrie, tak si to zlíznete!

Ten tón klesá príliš rýchlo. Malo by to byť…

Nemali by…

Nemali by tam byť žiadne badateľné skoky.

Nemalo by to byť…

- Musí to začať klesať. - Áno.

Tak, že to vôbec nepočuješ.

Lebo… Skúsim ti to zaspievať…

Dobre, ďalej. Stredná veta. Raz, dva, tri, štyri.

Kráľovná hovorí nie huličom trávy z FBI.

Tak.

- Je krásna. - Áno.

- Výborná. - Krásna.

- To by mohol byť… - Závan minulosti?

Akú ste to robili včera večer?

To bola One After 909.

- Áno, tá bola fantastická. - Výborná.

- Ozaj výborná. - Ktorá?

Nikdy som ju tak nebral.

To bola jedna z prvých, ktorú sme zložili.

Napísal ju John, keď sme mali asi 15…

- Áno. - Áno.

Zvykli sme blicovať zo školy, aj každý deň.

Áno.

Išli sme ku mne domov, sadli si a písali…

Love Me Do a…

Too Bad About Sorrows. Máme veľa takých.

Z tých čias máme asi sto skladieb, s ktorými sme nikdy nerátali,

lebo všetky to boli veľmi jednoduché piesne.

Áno.

Ale mysleli sme si, že to je príliš.

Ale je skvelá. Sú skvelé. A táto jedna…

Vždy sme neznášali slová v skladbe One After 909.

- Bré ráno, Paul. - Dobré ráno, Rich!

- Ako sa máš dnes ráno? - Dobre.

Fajn, vďaka!

Ja končím!

Stredný diel? Je tam B?

Zmenil som to.

Dobre. Daj to znova. Raz, dva, tri, štyri.

Choď na mikrofón.

- Dobre. - Lebo ťa nepočujem.

Nefrfli už toľko.

Nebudem. Ale ideme už asi hodinu

a nemáme nič v hlave.

Riffy… Žiadne tam nie sú.

Len chcem počuť, čo hráš.

Tam ako spievame „Ty aj ja sme…“

Ale nie je to…

Nie je to spolu, takže to nepočuť spolu…

Tak to môžeme hrať, kým…

- až kým na to prídeme. - Alebo prestaňme.

- Keby sme mali magnetofón… - Ale…

…nahrali by sme to a pustili, prišli by ste na to.

Áno, ale…

Ono je to zložité už teraz…

Skúsme, či sa to dá zjednodušiť, a potom to spravíme zložitejšie,

tam kde treba. Je to zložité v tej časti…

- Nie je to zložité. Je to trochu… - Ale aj tak…

Zahrám len akordy, ak chceš, a potom…

Ale no. Vždy sa nahneváš,

keď to poviem. Len sa snažím pomôcť.

Ale vždy cítim, že sa na mňa hneváš, a snažím sa…

- Nehnevám sa. - …nemôžem povedať…

- Nehnevám sa, Paul. - Ale vieš…

- Viem. - Trvalo by to dlhšie,

- vieš. - To nehovorím.

- Nie? - To nehovorím.

Vidíš, robíš to znova,

ako keby som to hovoril.

Ako sme povedali minule. Nechcem ťa nútiť.

Chcem len povedať, pozrite, chalani, kapela…

Skúsime to takto?

Len ono sa to vždy stane, keď…

Viem. Ide o to,

mali by sme hrať na gitaru v celej Hey Jude?

Podľa mňa nie.

Mne je to jedno. Ja zahrám,

čo len chceš, alebo nebudem hrať vôbec,

ak nechceš.

Ja urobím, čo si len želáš.

Mohli by sme si vypočuť pásky.

Nahrajme to a potom si to vypočujeme.

Áno.

Nech vieme, či je to preto, lebo sa nám nechce…

alebo či má tá gitara dobrý zvuk.

Skúsime to aspoň?

Dáme menej tých veršov „Nič nezmení môj…“

Zakaždým len raz a potom dva na konci.

Pretože som dole.

Nemáte nejakú rýchlu?

Volá sa I Me Mine.

Zaspievam ti ju? Mne je jedno,

ak ju nechcete na koncerte, na to sa môžem vieš čo.

Môže to ísť do hudobného filmu.

Je to ťažký valčík.

I Dig a Pygmy od Charlesa Hawtreyho a Deaf Aids.

Prvá etapa, kde Doris dostane ovsík.

…s dvomi paličkami, niečo také.

Vymyslím to za pochodu.

Tá krátka časť… s dvoma Indmi…

- Videl som ten film včera večer. - Aký?

Ako sme boli u Maharišiho.

- Čože? - Mám z toho film.

- Áno? - Všetko dokopy.

- Neskutočné. - Doma mám niekoľko filmových pásov.

Má to úžasný začiatok.

Helikoptéra na oblohe.

Ale ja som vedel, že si v nej. Bolo to ohromné.

Že si na nás videl, čo robíme.

Neskutočné.

- Čo ste robili? - Áno, čo ste robili?

Ani neviem.

Ako keby sme úplne odložili svoje osobnosti.

Neboli sme tam veľmi pravdiví.

Mám na mysli také veci,

že som sa mu prikradol poza chrbát a povedal:

„Nie je to ako v škole?“

Ale vo filme vidno, že sa to naozaj podobá na školu.

A mali sme povedať…

Chceme to nazvať…

Chcete to nazvať Čo sme robili cez prázdniny.

- Áno, niečo také. - Aby sa to nejak uzavrelo.

Ale je to celé také.

Je tam dlhý záber, ako sa s ním prechádzaš

a nie si to proste ty.

Máš tam taký výraz: „Ó, povedzte mi, učiteľ.“

„Povedzte mi, učiteľ.“

A Linda si spomenula na to, čo si povedal minule,

ako si s ním išiel do helikoptéry

a myslel si si, že ti dá odpoveď.

Ča-ča-bum.

- Alebo keď ho stretnem… - On na tvojom mieste…

- …vždy pozdraví… - …chytí ma za plecia…

…a pozve ma dovnútra.

Vždy keď ho navštívim, povie dobrý deň,

a potom dá variť vodu na čaj…

Ale ja musím ísť.

Vidíš, tá posledná časť. Keď skončíš…

To je…

Späť na D?

Nie, C… Potom A mol…

To rýchlo. Ale potom D mol,

zahral si tam E… teda E dur…

Takto…

Tak sa to vráti na C.

- Ahoj, George. - Dobré ráno, Ringo.

- Takže od začiatku… - Dobré ráno, George.

Chceš si sadnúť?

Tu som ešte nikdy nebol.

V poriadku.

Pustili ste nahrávky?

- Áno. Strašné. - Áno.

- Výborne. - Strašné.

- Hrôza. - To boli asi tie najnovšie.

- Áno? - Tie hrubé nahrávky?

Ostatné boli dosť hrubé. Get Back sa mi páčila.

- Nie, ony… - Ahoj, Heather.

- Ahoj. - Majú na viac.

Kde mám gitaru?

Len najlepšia kapela v histórii.

Get Back asi jediná stála za to.

- A to nebola nejaká úžasná. - Hej, Heather.

Áno?

- Ahoj, Heather. - Ahoj.

- Len to ukáže… - Dobre!

Nerobili sme to v G-čku.

Pokračuj teda.

Dobre, chalani.

Stačilo. Mohli by sme tak pokračovať celý deň.

Je to tak?

Áno.

Vidíš, Mal, všetky nástroje musia byť zladené.

Paul? Zahraj malé E.

Všetky organy a pianá musia byť zladené.

Všetky sú naladené inak.

Prepáč.

To bola skladba Can You Dig It? od Georgieho Wooda.

Vždy keď o tom hovoríme,

máme isté pravidlá.

Keď sa pýtaš Georgea, čo chce,

povie, že žiadne filmy. Ale to je nesprávne.

To je nesprávne, lebo nevieš.

On tým myslí nič také ako Help! alebo Hard Day’s Night.

S tým súhlasím. Ale vôbec žiadne filmy?

Lebo toto je film a tento mu nevadí.

Také veci. Žiadne hranie v telke, žiadne publikum.

Je to ako vtedy, keď sme sa vrátili z Hamburgu

a hrali sme v De Montfort Hall v Leicesteri

alebo kde to bolo, v Coventry.

Hrali sme v Matrix Ballroom a bol to ten najhorší prvý večer.

Všetci sme boli nervózni a bolo to strašné.

Potom sme hrali ďalší večer

a bolo to lepšie.

Ďalší večer… a potom ďalší, bolo toho strašne veľa

a my sme hrali,

lebo sme prekonali strach z publika

a hrali sme, akoby tam nebolo.

Ale bolo to nové. Bol tam nejaký chlapík

v prednom rade a sledoval, ako hráš.

A bavilo nás to. Boli to…

Keby sme si to vtedy nahrali,

bol by z toho krásny materiál. Lebo ako vraví Mal,

dá sa od toho odraziť.

A v tom sme dobrí.

Keď prekonáme tú nervozitu.

Ale teraz sme opäť nervózni, a to je naša prekážka.

Teraz ju nedokážeme prekonať.

Ak teda nepôjdeme hrať do Albert Hall

a nevystúpime trebárs v čiernom vreci.

Potom ostáva už len jedna možnosť.

Povedať, že pred publikom už nevystúpime.

Ale ak si ešte chceme udržať kontakt s publikom…

Vlastne chápem Georgea, keď vraví,

že to nemá význam.

Lebo sme ako Stravinskij a je to o hudbe.

On sa už nezdvihne a nezahrá „Joanna“

pred publikom.

Dobre, otočte kamery.

Neviem kam…

Kde to bude najlepšie?

- K bicím. - Asi tam.

- Sem. - S Maureen.

Prejdi tadiaľto.

Terry? Osem.

- Vyhovuje ti to tu? - Neviem.

To je dobrý záber.

Kde sú nástroje?

Mal?

Určili ste mi nesprávne miesto.

Myslím, že sme mali…

- Dobre, Becky? - Okej.

Raz, dva, tri, štyri.

Áno!

Dámy a páni, ďakujeme.

Máme želanie od Daisy, Morrisa a Tommyho.

Don't Let Me Down.

Myslím, že Beatles sú špičkoví.

Nikto na nich nemá, sú trieda sama o sebe.

Majú svoj vlastný štýl.

A podľa môjho názoru vyzerajú,

že sú milí, pekne oblečení, majú dobrú kvalitu,

spievajú dobre, a čo ešte poviem,

sú to naozaj dobrí ľudia.

Ja v tom nevidím žiaden zmysel.

Myslím, že je to skvelé. V každom prípade to spestrí pracovný čas.

Tento druh hudby je fajn a v poriadku tam, kde aj patrí.

Ale je nevhodné ju vnucovať a vyrušovať celé okolie

pri denných povinnostiach.

- Super. - Áno.

- Fantastické. - Vám sa to páči?

Aspoň niečo je dnes v tejto krajine zadarmo.

To je ich nová platňa?

Skvelé. Som za.

POLÍCIA

- Dig a Pony. - Budem potrebovať slová.

Áno. Dobre. Ideme?

- Raz, dva, tri. - Počkať!

Raz, dva, tri.

Je mi tak zima na ruky, že nezahrám ani akord.

Raz, dva.

Vďaka, Mo.

Ďakujeme vám v mene skupiny a nás všetkých.

Hádam sme uspeli v konkurze.

Dobre, poďme znova, lebo som to skoro zabudol.

Preklad titulkov: Adriana Dzurenková