Original subtitles

Drahé Slovenky, drahí Slováci, vážení spoluobčania a vzácní hostia.

Dovolte mi, aby som tu pred vami zablagoželal celej Slovenskej republike k

najvýznavnejšiemu štátnemu sviatku, 80.

výročiu Slovenského národného postaňa.

A želám si, aby hrdinovia z roku 1944 zostali natrvalo v našich mysliach a

našich srdciach.

Niektorí to na Slovensku nepočúvajú radi, ale musíme skonštatovať, že my sme za

svoju históriu zaplatili krvou.

A toto všetko nádherne zhodnotil Vlado Mináč v jednej jedinej vete, keď

povedal, keďže nám nikto nič nedá zadarmo, všetko žije s nami.

A takto s nami, či to niekto chce alebo nechce, žije aj Slovenské národné

postane.

Áno, je to už jeden dlhý ľudský vek, ktorý nás oddeluje od Slovenského

národného postania.

A keďže sme smrtelné bytosti, je prirozené, že počet priamých účastníkov sa

každý rok zmenšuje.

Jeden africký spisovateľ, múdry človek povedal, že keď v Afrike zomrie starec,

ako keby vyhorela knižnica.

Prosím uvedomeť si aj to, že odchod priamých účastníkov Slovenského národného

postania má zásadnú stopu aj na našu pamät.

Pretože strácame pramene, zdroje priame, za ktorých môžeme čerpať.

Kde môžeme nájsť istotu, kde môžeme nájsť základné informácie, aká strašná a

hrozná je vojna.

Ako dôležitý a najvýznamnejší je mier.

Že to je tá najvyššia hodnota, za ktorú stojí urobiť všetko.

Preto budem dookola opakovať, všade, kde budem chodiť.

Že mier nie je všetko, ale bez mieru je všetko ničím.

Ak dovolíte, drahé Slovenky a drahí Slováci, pred niekoľkými rokymi, keď som

vystupoval v Banskej Bystrici na oslavách Slovenského národného postania,

vyslovil som želanie, či by sme nemohli spoločne oslavovať tak Slovenske

národné postanie, ako aj mier.

Urobiť v Banskej Bystrici každoročne mierové slávnosti.

Veď my preto sme mierový národ.

Prosím, ukážme celému svetu, že máme mier v srdci.

Ukážme celému svetu, že mier chceme oslavovať v srdci Európy.

Ukážme celému svetu, v čom v podstate bolo posolstvo Slovenského národného

postania.

Nemusíme okolo toho veľa špekulovať.

Pretože všetci dobre vieme, že hlavným posolstvom Slovenského národného

postania bolo ukončiť vojnu a nastoliť mier.

Nedovolme toto základné posolstvo Slovenského národného postania dostať do

pozície, že bude zahltené nejakými prázdnymi slovami, ktoré sa o Slovenskom

národnom postaní tak často objavujú.

Prosím, uvedome si, že to bolo postanie, ktoré ukončilo éru také malosti

Slovenského národa, také passivity.

My sme vtedy aktívne vstúpili do dejín a vedeli sme, že budeme nelen hráčmi v

týchto dejínach, ale že budeme znášať aj následky týchto dejín.

A preto, dráje Slovenky a Slobáci, máme právo žiadať aj od ta dialto z Banskej

Pistrice do celého sveta mier.

Máme právo povedať, že sme krajina, ktorá chce spoluprácovať s každým, kto si

predstavuje mierové spolunažívanie.

S každým, kto si nás bude vážiť.

S každým, kto bude rešpektovať naše princípy a naše historické pravidla.

Možno sa na mňa nenahnevá Milan Rufus, ak trochu preonačím jeho svetoznámu

modlitbu za mier.

Milan Rufus totiž žiadal Boha, aby napomenul našich odcov, keby sa rozhodli ísť

do nejakej vojny.

Ja si nemyslím, že by sme dnes mali od ta dialto z Banskej Pistrice napomínať

našich odcov, ale mali by sme napomínať našich vodcov.

A hovorím to preto, dráje Slovenky a dráji Slobáci, že po skončení druhej

svetovej vojny bolo celkom prirozené, že vznikali inštitúcie, ktoré reagovali

na nový svetový poriadok.

Či to bola Organizácia spojených národov, či to bol Norimberský tribunál, ktorý

reagoval na zločiny nacizmu, alebo či to bol úplne nový medzinárodný právny

systém.

Keď sa stretli americký prezident Roosevelt s sovietským lídrom Stalinom a

britským premiérom Churchillom vo februáre 1945 v Jalte, tak Roosevelt povedal

svojim partnerom, že musíme nastoliť nový medzinárodný poriadok a urobiť všetko

preto, aby nasledujúcich 50 rokov na celom svete bol mier.

Áno, môžeme konštatovať, že niekoľko desať ročí po skončení druhej svetovej

vojny medzinárodné vzťahy fungovali v rámci určitého priestoru, ktorý títo

veľmi múdri a schopní svetoví lídry nastavili po skončení druhej svetovej

vojny.

Dnes však musím s hľudostou konštatovať, že dnes už neplatia pravidelá, ktoré

boli nastavené.

A medzinárodný poriadok sa zmenil na krutý súboj bez akýchkoľvek pravidel.

Prekračujú sa červené čiary, ktoré boli nastavené počas studené vojny.

Červené čiary, ktoré sa nelen rešpektovali v minulosti, ale aj červené čiary,

ktoré boli vymožiteľné rôznymi medzinárodnými prostriedkami.

Je nebezpečné, že sme dnes svetkami možnej globálnej konfrontácie.

A čo je ešte smutnejšie, dnes sa úplne otvorene hovorí o hrozbe jadrového

konfliktu, že niečo podobné by sa mohlo stať.

A buďme teraz úprimní a povedzme si, že ani my, Európania, nie sme bez viny.

Je to zaujímavé, ale my, Európania, máme zvláštnu vlastnosť.

Vždy naberáme pocit a do tejto pasce spadáme pravidelne, že máme právo

rozhodovať za iných a rozhodovať, čo je správne a čo nie je správne.

Že máme právo hovoriť iným, že takto si musíte spravovať svoje veci.

Že máme právo povedať, toto nemôžeš písať, toto nemôžeš hovoriť.

A ty nemôžeš žiť a hokej, alebo ty nemôžeš súperiť niekam na olimpijské hry.

Toto sú veci, ktoré sú nebezpečné, pretože

my žijeme v ilúzii a myslíme si, že svet bez tejto ilúzie by nevedel prežiť.

Ak má niekto suverénny alebo sebavedomý názor, okamžite je tento názor

potláčaný.

Myslíme si, že sankciami vyriešíme celý svet.

Za týchto podmienok, drahé Slovenky a drahé Slováci, by som sa ešte raz vrátil

k Milanovi Rufusovi, aby som to opäť tu v Banskej Bystri si zakričal na plné

hrdlo.

Napomeň našich vodcov, nie otcov, našich vodcov Bože nad dviezdami.

Nech sa trochu zamyslia, čo sa stane s nami, ak začnú vojnu a všetky hnevy

vylejú na seba.

Tie hnevy ako plevy pokazia zem, aj neboje chore.

Napomeň našich vodcov, tí, tí tam hore, že sa to nesmie.

Lebo ak ty si svetý, aj táto zem je svetá, pretože po nej chodia naše deti.

Pošlíme z Banskej Bystrice poďakovanie

nielen priamým slovenským účastníkom, ale aj účastníkom z iných krajín, ktoré

tu dnes boli spomínané.

S veľkým potešením som prijal informáciu, že po tom, čo som oslovil prezidentov

niektorých krajín, ktoré v minulosti tvorili sovietský zväz, Slovensko

naštívila delegácia mladých ľudí.

A sú to všetko potomkovia, pravnúci a pravnúčky po partizánov, ktorí priamo

bojovali v Slovenskom národnom polstane.

Či to bola brigáda Jána Žižku, alebo to bol oddiel partizánsky Čapájeva, alebo

to bol veliteľ letiská Tri Duby, alebo z Pravodajskej jednotky.

Dnes, reálne tu v Banskej Bystrici, máme priamých potomkov, pravnúkov alebo

pravnúčky.

A ja sa teším, že týmto spôsobom posielame odkaz Slovenského národného

polstania do celého sveta.

My sme slúbili, dráži Slovenky a Slováci, my sme slúbili, že oslávam štátnych

sviatkov vrátime dôstojnosť a úct.

Už sa nesmie opakovať, že vládni politici sa zamknú v pamätníku Slovenského

národného poslania a neumožňa verejnosti súčasniť sa takýchto oslav.

Už sa nesmie stať, aby vládna garnitúra ignorovala také štátne sviatky, ako je

svetého Cyrillá metoda.

Od samého rána vidíte, že sme do tohto podujatia dali obrovské úsilie.

A ja chcem poďakovať rezortu obrany pod vedením podpredsedu vlády Roberta

Kaliňáka, ktorý to spolu s jeho týmom celé zabezpečuje.

Verím, že budete mať počas celého dňa obrovské množstvo zážitkov a že nádherný

program bude završený vo večerných hodinách.

Drahé Slovenky, drahí Slováci, zácní hostia, drahí spoluobčania, nech žije

slovenské národné postanie, nech žije hrdá, suverénna a sebavedomá Slovenská

republika.

Ďakujem, že ste prišli.