Original subtitles

UBALDA, NAHÁ A ŽHAVÁ

Voda!

Stoj, lebo ťa pošlem do neba k tvojmu šéfovi!

Čo odo mňa chceš, vojak? Nevidíš moje posvätné rúcho?

Čo nechápeš? Toto je prepad!

Daj mi tvoju tašku alebo život! Radšej mi daj tašku.

Kľud... prestaň sa tu oháňať s tým obrovským mečom.

Nemám veľa peňazí. Môžem ti ponúknuť leda skrinku na almužnu.

To už nastala Veľká noc?

Jasné, máš pravdu. Chápem ťa, synu.

Šesť mesiacov na vojne, clivosť za domovom, depresie...

Napriek tomu by si nemal nikdy útočiť na služobníka Božieho.

Bol som hladný. Štyri dni som nejedol.

Našiel som iba vodu. Bol som tak hladný!

Raz v noci mi jeden vojak zahryzol do nosa a utiekol.

- Spoznal si ho? - Iste. Mal som vo vrecku jeho ucho.

Takto sa veci neriešia!

Musíme milovať Pána a všetky Jeho stvorenia.

Všetky Jeho stvorenia...

Mám ho!

Čo je to? Fazuľové víno?

- Na zdravie, otče! - Veru tak, zdravie je najdôležitejšie.

- Kam to vlastne ideš? - Vraciam sa

z vojny domov.

Máš ženu? Povedz, je nádherná?

- Je najkrajšiou ženou sveta! - Vždy ti takto padali ženy ku kolenám?

- Umierajú za mňa! - Očaruješ ich šarmom?

Nie, mal som infekciu, ale už je to lepšie.

Takže, ty si dobyvateľ...

- Vieš, ako mi hovoria doma? - "Kretén".

Ako si to uhádol?

Nechal si ženu doma samú a šiel si do vojny!

Nie tak celkom samú, otče.

Poznáte kováča Deodata?

Majstra Deodata? Počul som o ňom.

- Myslím, že kuje... - ...pásy cudnosti.

Jeden spravil aj pre moju ženu. Začína tu

a ide dookola. Je to taký železný pancier.

A toto je kľúč od neho.

Vo vojne som mohol stratiť ruku, nohu, hlavu, ale nikdy nie toto!

Bez tohto sa nikto k mojej žene nedostane.

Skúsenosti ma naučili, že vernosť je jedna vec

a kľúče druhá. Daj na moju radu

a choď čímskôr domov.

Teraz si odpočiňme. Keď sa zotmie, pôjdeme ďalej.

Zajtra ráno budeš v náručí svojej ženy a...

Len spi, otče! Pre istotu si chytím ešte niečo tu.

Táto nebude mať palicu ako ty! I keď, možno práve takú hľadá.

Netras sa!

Kde si sa skryla? Vidím iba chvejúci sa zadok.

Vezmite si všetko, prosím! Len ma nezabíjajte!

Veď uvidíme...

Stoj! Nechcem mať viac hŕč na hlave!

Už teraz som na tom rozumom zle.

Čo hľadáte?

Na takéto veci mám nos.

Človeče! Tieto mince neboli dlho v obehu.

Patrili môjmu dedovi. Nemám právo...

Ale ja mám, miláčik!

Zmilujte sa, pane!

Vo vojne som stratila všetko, iba moju poctivosť nie.

To značí, že si ešte stále panna?

- Áno, stále... - Potom je najvyšší čas...!

Tvoja peňaženka je prázdna, takže ak si chceš zachrániť život,

čo iné mi môžeš dať?

Poď bližšie! Predstavím ťa patrónovi milencov.

- Kto je to? - Svätý chlpáč.

Čo chceš teraz?

Nič. Vezmite ma a dokonajte to.

Žiadna mojej kráse neodolá!

Najskôr ale musím dať dole toto brnenie.

Tak čo, spravíš ma alebo nie?

Áno, ale potrebujem pomôcť dostať sa z tohto šrotu.

- Cítiš, aký som veľký? - Vy nie, to vidly sú veľké.

Sakra, stále tu niečo zavadzia!

- Páči sa ti to? - Áno. Je to príjemné.

To ešte nič nie je. Teraz ucítiš môj slávny majstrovský kúsok.

Znova začala vojna?

Práve som ju začal, ty špinavé prasa!

Najskôr si chcel mňa okradnúť, a teraz chceš zneuctiť toto úbohé dievča!

Previnil si sa voči Bohu!

Ale ja som ešte neskončil.

Dal si sa na zlú cestu. Ak si nezoberieš svoje veci

a od pokušenia čo najďalej neutečieš, zošrotujem ti hlavu!

Vyzeráš ako čert. Iba rožky ti chýbajú.

Takže, ty ma máš za čerta?

Myslíš, že zostaneš veriaci po celý život?

Sakra, stále tu niečo zavadzia!

Dieťa moje, čo ti chcel spraviť tento hriešnik?

Neviem. Skočil na mňa a začal sa ma dotýkať.

Ten netvor! Chcel sa ťa dotknúť sem?

- Áno, aj zozadu. - Tá sviňa! A čo ty na to?

Mala som strach, tak som ho nechala.

- Aj ich sa dotkol? - Nie.

- Nie? - Bozkával ich.

Chcel ťa vtiahnuť do pekla! Postarám sa o teba, dieťa moje.

- Čo chcete so mnou spraviť? - Očistiť ťa!

Mojim posvätným telom ti vymažem hriechy.

Otče, aká som šťastná!

- Očistite ma! - Očistím...!

Raz, dva, tri, štyri. Dokonca päťkrát.

Chcem sa stať čistou ako holubička.

Robíš zo seba blázna, alebo ideš do vojny?

Prečo? Práve sa z nej vraciam.

Nemôžem uveriť tomu, že som konečne doma!

Giovanni, to som ja, Olimpio. Vraciam sa z vojny.

- Choď do pekla! - Tomuto sa hovorí vrelé privýtanie!

Argo! Spoznávaš ma?

Má úžasnú pamäť. Spoznal ma.

Nalej mi vodu!

Nádhera... Si tak nádherná!

- Čo chceš tým povedať? - Škoda, že sa nikto tvojej kráse nepoteší.

Tvoj bláznivý manžel odišiel do vojny.

Babicuľa!

Choď sa pozrieť, čo je to za hluk.

Pani Fiamma, vojak prichádza!

Tvár mu nevidieť, ale...

- Nevracia sa späť môj manžel? - Áno, je to on.

Zdá sa, že vojna ho riadne vytrestala.

- Rýchlo, nech som pripravená privítať ho! - Zrazu aká svätica!

Než ho privítaš, zabuchnem mu dvere pred nosom.

Babicuľa...

Fiamma!

Zúžila si dvere?

Muž môj!

Môj Bože, to je bordel!

Mala si ďalší kúpeľ?

Nekúpala si sa už vtedy, keď som pred šiestimi mesiacmi odchádzal?

Chcela som sa okrášliť pred tvojim príchodom.

Kto ti povedal, že prídem? Táto stará čarodejnica?

- Do čerta s tebou! - Ešte stále hryzie?

Samozrejme, že nie, láska moja. Keď si už prišiel,

mal by si sa tiež okúpať.

Ak mi voda neuškodí.

- Pani, odchádzam. - Som rád!

- Nechcem vás vyrušovať. - Vráť sa do svojej klietky!

Ani nevieš, ako veľmi sa modlím, aby zomrela!

Tvoje brnenie nie je ľahké vyzliecť.

Mám ho na sebe šesť mesiacov. Teraz sa nedá otvoriť.

Kľud! Počkaj, pomôžem ti.

- Počkaj! Prinesiem jeden inštrument... - Zbav ma toho!

Drevené kladivo? Chceš ma ním ubiť na smrť?

Chceš sa stať ničiteľkou brnenia?

Snáď u teba vyzerám ako kliniec?

Opatrne! Je to oceľ.

Na slnku sa rozžeraví.

Raz bolo také horúce,

že každý ho od žiaru zhadzoval.

Náš kapitán na mne vypražil dve vajcia.

- Poď ku mne! - Stačilo!

Hneď ti donesiem uterák.

Voda je tvoja.

Mám ju všetku vypiť?!

- Drahý! - Horím túžbou, láska moja!

- Musíš utiecť! Muž sa mi vrátil. - Kedy sa znova uvidíme?

Ozvem sa ti. Teraz už choď.

- Aha, kľúč! - Svoj máš kde?

- Tu je! Čí je toto? - Neboj sa a už konečne choď!

Fiamma, konečne!

Na poslednú chvíľu! Muž sa mi vrátil z vojny.

- Nezabili ho? - Bež už, Falco! Zachráň sa!

Stretneme sa o niekoľko dní.

- Ahoj! - Ahoj!

Vitaj!

Serafino... to som ja, Fiamma!

Počítal som minúty.

- Ukľudni sa! - Čo sa stalo?

Najhoršia vec na svete... manžel sa mi vrátil!

Nevadí! Počkám tu na teba...

Tak, nabudúce!

- Už si skončil? - Už som umytý, utrený a osušený.

- A čo tvoja masáž? - Poďme hneď na to, drahá!

Si tak žhavý! Tvoja chuť ma desí.

Chuť? Hlad je to! Šesť mesiacov abstinencie...

- Som nadržaný ako cap! - Ja som na tom podobne.

Tvoj návrat je ako sen, láska moja.

Tvoj sen sa stane pravdou!

- Au! Čo ju máš zo železa? - Prepáč, drahý!

- Narazil si na pás cudnosti. - Á, samozrejme!

Odomkni ho a všetko bude v poriadku.

- Chcem sa vyslobodiť z tohto väzenia. - Hneď vytiahnem kľúč.

Kde som ho zase dal...

Tu je!

Kde je?! Kľúč...

Kde je kľúč? Kde?

Kľúč zmizol!

Môžeme použiť drevené kladivo.

Nie, láska! Čo to robíš?!

Čo robím? Idem rozbiť tvoje železné nohavičky!

Áno, ale klenotu vo vnútri môžeš ublížiť!

Práve

ti chcem niečo dôležité povedať. Poď...

Počúvam...

Mal by si si pohovoriť s majstrom Deodatom, kováčom.

Keď si odišiel na vojnu, dala som sľub Patrónovi plodnosti,

že ak sa vrátiš živý a zdravý,

nebudeme sa v tejto posteli dva týždne milovať.

- Potom použijme inú posteľ! - Áno, Olimpio...

Ale čo sú dva týždne v porovnaní s celým životom.

Patrón plodnosti, že? Prečo takto dehonestuje svoje vlastné poslanie?

Ba čo viac...

Ak po dvoch týždňoch splodíme syna, narodí sa s červenými vlasmi.

- Prečo? - Pretože dovtedy zhrdzaviem.

O dva týždne bude tvoja mužnosť na vrchole sily.

Plne uspokojí teba, aj mňa.

Dobre...

Nemôžeme si dať ani takú "rýchlovku"?

Akoto, že niekedy, keď som ospalý, zaspím?

To musí byť psychický problém.

Patrón plodnosti!

Patrón plodnosti, poď sem! Chcem ti niečo povedať.

Si tu?

Choď do pekla!

Jedz slušne!

V poriadku! Budem!

- Chutí ti? - Čo je to?

Žabia polievka.

Mala si ju najskôr zabiť!

Natlačím jej do huby citrón a vtlačím ju po pece!

- Prosím, bola mi pri pôrode. - Mňa chce teraz vidieť zomierať.

Zlatíčko, zmeňme tému... už je po vojne.

Musíš uzavrieť mier s našim susedom!

Myslíš mlynára Oderisiho? Je to príliš krutý človek.

Pochop, že potôčik, pretekajúci cez naše pozemky,

slúži nám obom. Jemu poháňa mlyn a nám zavlažuje polia.

Je čas zažehnať všetky spory.

Je to príliš krutý človek!

Bolo to pre mňa ťažké, keď si odišiel na vojnu.

Poraď sa s právnym zástupcom. Je to statočný človek zákona,

- určite to vybaví. - Ak mám vybaviť to,

niečo musím vybaviť aj tu! Inak zošaliem...

Nie, prosím ťa, nedotýkaj sa ma! Sľúbila som Patrónovi plodnosti...

Snívalo sa mi o ňom v noci. Hovoril: "Sľub tvojej ženy

som stratil. Som zaneprázdnený, nemôžem ho nájsť..."

Takže, už nie je platný!

Prosím ťa, vyrieš veci s Oderisim!

Je príliš krutý!

Ale nie... potom, ako ovdovel, oženil sa s pani Ubaldou.

Je to svätuškárka. Som presvedčená, že ho dokáže zmeniť.

Volá svojho otca!

Vo vojne som sa naučil veľa rečí.

Ubalda!

- Tvoj manžel! - Práve v taký nádherný moment...

Kto iný by to mohol byť?

- Čo chceš, mužíček môj? - Otvor, je tu lekár!

Moment! Mám tu kaderníčku!

Som takmer nahá. Počkaj, kým sa oblečiem.

Viem, aký si žiarlivý!

No a čo, keď si nahá. Som tvoj manžel.

Lekár si takéto veci nevšíma.

Máš pravdu, ale nechcem, aby ma videl nahú.

Dobre vieš, aká som žiarlivá.

To je pravda, ale tento lekár by mohol byť tvojim dedom.

No tak, otvor!

Keď zbadá, že som takmer celkom nahá, začneš žiarliť.

Žiaden múdry človek na tohto lekára žiarliť nemôže.

Vstúpte, prosím!

- Tu je moja sladká manželka. - K vašim službám, pani moja!

Buďte vítaný, majstre!

Nikdy predtým som túto kaderníčku nevidel. Je nová?

Áno, odporučili mi ju. Je veľmi hanblivá, ale aj veľmi dobrá,

- v jej profesii bezkonkurenčná. - Nechváľte ma až tak, pani moja!

Výborne, ale teraz už choďte! Lekár sa musí sústrediť.

- Neskôr sa vrátim... - Takže, čo je vašej pani?

- Nechce sa so mnou milovať! - Pán doktor, vysvetlím vám to!

- Je to delikátna záležitosť. - Pokojne mi to povedzte.

Pane, môj manžel nie je shopný mať so mnou milostný pomer.

Nie je schopný? Ukážte mi očné zrenice! Sú iba trochu rozšírené.

Snažím sa o to! Skúšam...

Nič z toho nestačí! Vždy, keď sme spolu v posteli,

začnem chradnúť. Ucítim veľký oheň a potom zoslabnem.

- Myslíte, že je to vážna nemoc? - Poviem to takto...

Ste žena, stvorená pre lásku. Vyzlečte sa, nech sa na to pozriem!

- Donaha? - Áno, donaha.

- Naozaj má byť nahá? - Samozrejme.

Zhlboka dýchajte, priložím ucho na vaše prsia.

- Ó, aká nádhera! - Prestaňte! Ja to urobím.

Priložím ucho, popočúvam a oznámim!

To je váš dych?

Nie, jeho. Vždy takto vzdychá, viac nič.

To nie je dobré. Žiarliví manželia ruinujú lekársku vedu.

- Nechcú byť "paroháči". Nič viac. - Hanbite sa!

Čo vás viac trápi, zdravie vašej ženy, či vlastné ego?

Čo na to povieš, pani Ubalda? Spravíš, ako doktor hovorí?

Áno, drahý manžel. Nechajme ho, nech sa zabaví!

Pán chirurg, dajte mi ucho na prsia!

Kvôli pohodliu sem položím ruku.

Aké len silné srdce táto žena má!

- Odíďte odtiaľto! - Žartujete?

Nie, lekári nikdy nežartujú, ani na karnevale.

Prikazujem vám, odíďte! Vaša prítomnosť je tu nežiadúca!

- Iste s vami nechce zostať osamote! - Nechajte to na ňu! Rozhodnite sa!

On, alebo ja?

Drahý manžel, pochop! Tým, že zostanem sama s pánom doktorom,

prekonám svoj ostych. Viem, že mu môžem veriť.

V poriadku, idem von, za dvere. Ale dávam vám iba 10 minút!

10 minút mi bohato stačí!

- Čo chcete robiť? - Vyzliekam sa. Dal nám iba 10 minút.

Ale, deduško... pre vás je aj mesiac málo!

Vaša žena má pravdu, pán Olimpio.

Spory sú nákladné. Boj o spravodlivosť nejakú dobu trvá.

Mali by ste dosiahnuť dohodu. Stačí niekoľko zmierlivých slov.

Všetko toto používal môj otec. Bol to určite šťastný človek.

- Myslím, že sa obesil. - Od ľútosti?

Nie, za krk. Tak by mal visieť aj Oderisi.

Olimpio, buďte opatrný! Zdá sa, že máte horúcu krv.

Ani nehovorte! Moja žena mi ho už týždeň drží "nasucho".

Synu, ak je toto váš jediný problém...

Ak si potrebujete uľaviť, spárte sa s vašou slúžkou!

- S tou v mojom dome? - Nedovolí vám to svedomie?

Nie, dvíha sa mi pri nej žalúdok!

Potom to skúste s chlapcami.

Notár!

Prečo? Možno budete prekvapený...

S mojimi chlapcami som prežil krásne časy.

To značí, že vy...

Kto by si pomyslel...

Prečo sa stále zajakávate? Máte zlý zlozvyk.

Pozrite sa, kto s vami hovorí.

Vítam vás u nás!

Je toto žena pána Oderisiho?

Áno, vlastní ozajstnú krásku! Snáď mu nezávidíte?

Ani v najmenšom!

Kľud, Olimpio... Naozaj vás neočarila?

Okrem nej nevidím nič iné. Okrem mňa, samozrejme.

Pani moja, nie ja hovorím, ale moja duša.

Ako sa volá táto krása?

- Volám sa Ubalda. - A ďalej?

Volám sa pani Ubalda. Čo môžem pre vás spraviť?

Ktovie, veľmi sa mi páčite.

Sme tu, aby sme sa dohodli na hranici pozemkov.

- Kde je váš manžel? - Tu, notár.

Ach, ste tu príliš...

Prišiel si ma obrať o čas, prekliaty vojak?

Domov sa vrátiš bez koristi!

Bojazlivé, koktavé a neschopné nemehlo!

Ste príliš krutý!

Dobrý deň, pán Oderisi!

S touto špinou v mojom dome iste pekný deň nie je!

Obe strany nech sa postavia predo mňa, notára Adoneho Bellezzu!

Pani moja, nechaj nás osamote!

Skúsme tento spor vyriešiť so zdvorilosťou a rešpektom.

- S tým človekom nestratím slovo! - Výborne, takže budem hovoriť ja.

Takže...

Hranica medzi pozemkami pána Olimpia

a pána Oderisiho, mlynára,

je sporná v okolí potoka, zvaného "Aqua Viva",

na ktorého obe strany si nárokujú obaja títo vlastníci.

Spýtajte sa ho, prečo sa pozerá tamtým smerom.

Pán Oderisi sa pýta, prečo sa pozeráte tamtým smerom.

- Tie boky... - Čože?

Vyššie spomenutý potok, ktorý vedie pozdĺž hranice

- medzi oboma pozemkami... - Prepáčte na moment...

Už som sa pripojil?

Stačí!

Dajte mi pokoj!

Viete vôbec, čo je to "vojenská facka"?!

Prečo ma udierate stále na to isté miesto?

Pán Oderisi, ste v poriadku?

Ste najaký bledý!

Neskôr sa vyrovnáme.

... bez zloby a zbabelosti.

To všetko v mene zdravého rozumu

vykresľuje ušľachtilú spokojnosť ľudí dobrej vôle.

Kam ideš? Poď ku mne!

Bližšie...

Dovoľ mi, nech pocítim...

Dovoľ mi...aaaau!

Čo sa to deje?! Čo je to, pasca?

Pasca na myši?!

Uchráni ťa čo najďalej od pokušenia, mužíček môj.

Mala si tu dať aspoň trocha syra!

Už zasa? Čo sa ten mních vrátil?

Prestaň! Takto budem vešať prádlo do západu slnka!

Pomáham ti.

Iba mi tu zavadziaš. Si príliš žiarlivý!

Robíš chybu, keď vešiaš prádlo priamo pred robotníkmi.

Povedz slnku, nech to vysuší v noci!

Do čerta s nimi! Objímajú tie vrecia, ako keby objímali teba.

Muž môj, akým neúctivým jazykom to hovoríš?!

Ak si taký žiarlivý, prikáž im, aby prerušili prácu,

kým neodídem dovnútra!

Ale táto ich práca je naliehavá!

Radšej prikážem tebe, aby si odišla dnu a vrátila sa, až budú mať prácu hotovú.

Odíď, rýchlo!

A vy, do práce, vandráci!

Prestaňte už tie vrecia objímať!

Hej, poďte sa pozrieť!

Kto je to?

Pozrite na neho!

Nabudúce, keď pôjdeš von, obleč si vhodné oblečenie!

- Pancier, napríklad? - To nie je zlý nápad.

Nežiarli už toľko! Tvoja žena ťa miluje a rešpektuje!

Dokážem to aj s oblečením, v ktorom chodím von.

- Kam ideš? - Do mesta, je nákupný deň.

Nie, žiaden obchod!

Ten povaľač Olimpio je neustále vonku.

Každý hovorí o tom, že ho teraz žena v posteli k sebe nepripustí.

Aký si smiešny! Nechcem byť stále uväznená vnútri!

Mala by si mi poďakovať, že tvoja cnosť je v bezpečí!

Čo tu robíš? Nestačilo ti očumovanie vonku?

Nie, šéfe...

Vlastne, áno... Istý Cantarano da Nola vás prišiel navštíviť.

- Kto je to? - Veľký maestro, maliar.

Všetci sa na mňa pozerajte!

Rozmažem každého, kto sa pohne!

Nádherný anjel, najdokonalejší z dokonalých...

- Skvelé! - Už si skončil, kúzelník?

Potrebujem vedieť, čo je toto za Venuša.

Aká Juno, aká Minerva!

Čo za skurvysyna šil tento oblek?!

Chcem vedieť, kto vás sem poslal!

Osud ma sem poslal.

Prebrázdil som celý svet.

Spoznal som kráľov aj kráľovné, znudených bohatstvom.

Ako napríklad nemecký princ Von Mrd!

Aké právo máte na toto nebeské stvorenie?

Aké právo? Je to moja žena!

Som ozaj blázon, keď som si neuvedomil, že ste jej manžel!

Máte čelo básnika, myseľ cisára,

hruď bojovníka, ruky rytiera, silné a láskavé...

Pretože milujem prírodu, milujem aj život v nej.

- Rád vonku popíjam, hrám karty... - Mariáš?

Nie, homosexuál.

Som tu na príkaz vášho pána, vojvodu Guazzoneho da Vellentriho.

Povedal: "Namaľuj pani Ubaldu, jej krása

je úžasná!"

Ale o vás mi vojvoda nehovoril, že ste taký roztomilý a dobrevyzerajúci.

Pane, nevzdám sa myšlienky,

namaľovať vás nahého!

Zbláznili ste sa?

- Opovážite sa neuposlúchnuť vojvodu? - Nie, ale on vám nakázal namaľovať Ubaldu!

To je pravda...

- Opovážite sa neuposlúchnuť vojvodu? - Nikdy...

- Potom namaľujte pani... - Nie.

- Nie? - Nie?

Nie. Žiaden muž, okrem manžela, ma nesmie vidieť nahú!

Muž?

Ako si želáš, muž môj!

- Kľúč! - Kľúč?

- Ak mám byť nahá... - S pásom cudnosti nebude nahá!

Dobre... tu je.

Maj sa, srdiečko!

Hej, poďte sa pozrieť! Maliar ju prehovoril, aby sa vyzliekla donaha!

Poďte dnu!

Budete sa tu cítiť príjemne?

Na podlahe?

Veľmi príjemne!

- Čokoľvek si budete priať, maestro... - Zatiaľ nič.

Začínam sa chvieť!

Ó, Matka!

Postrážte ju!

Idem si pre veci.

Pani moja, na čo ešte čakáš? Nenaštvi maliara...

- Čo to robíte, maestro? - Zamkol som.

Prečo? Veď ju postrážim.

- Dnu nesmie nikto vojsť, ani vy! - Prečo?

Mohli by ste narušiť moju inšpiráciu.

- Kto je tam? - Kto? Ja!

Pustite ma! Priniesom som rebrík, chcem po ňom aj vyliezť hore!

Prečo sa na mňa takto pozeráte?

Maliar má oči lekára...

šialené...

Pusti aj nás hore!

Pusti aj nás!

No tak, pusti aj nás!

Odstúp mi z cesty!

Aj ja sa chcem pozrieť!

Ja som na rade!

Maestro, prečo vás viac nepočuť?

To je zvláštne! Hovorím neustále.

Prepáčte, ale nič nepočujem! Možno som nahluchlý.

Maestro, prichádza inšpiráícia, či nie?

Už ju takmer mám.

Vydržte! Netlačte sa!

- Na čo čakáte? - Dajte mi čas. Som zmätený

z celej tej pretvárky na homosexuála.

- Som riadny chlap, že? - Kľúč...

Pravdaže... kľúč!

Otvorím to.

Hovorím vám, choďte preč!

Odvahu, maestro!

Bojím sa, že ho zničím! Myslím, plátno.

Maliarske plátno, samozrejme!

- Opatrne! - Dajte pozor, lebo padneme!

Čo sa stalo?

Čo sa tu stalo?

Vy špinaví nadržaní samci!

Practe sa!

- Čo sa deje? - Špehovali moju nahú ženu!

Zbite ich! Bez zľutovania!

Naložím im! Poriadne!

Olimpio De' Pannocchieschi?! Zabijem ťa!

Vypitvám ťa! Vyrvem z teba srdce!

Hodím ťa prascom! Ty špinavé hovädo!

Už ide!

Je veľmi nahnevaný! Ktovie prečo?

Otvor, ty špinavý červ!

Otvor, lebo ťa zabijem! Aj teba, žena moja! Otvorte!

Pomoc!

Pomoc, muž môj! Maliar vytiahol svoj "štetec"!

Chce ma znásilniť!

Neotvárajte! Oboch nás doláme!

Ako ste sa dostali dole, chlapi?

- Idem odtiaľto! - Len bež! Pustím na teba psa!

Prepáč...

Rýchlo ma k nemu zaveď!

To je prepad! Ďalší zlodej!

Pst!

Prečo ideš vždy rovnakou cestou? Prečo sa nikdy nevyhneme?

Kam si ma to priviedol?

Tu som, otče! Volal si ma?

Aj ty si "teplý"?

Prepáč, tvoj pán neodišiel, že?

Dával mi kázne, ale ja som omdlel

po všetkých tých úderoch!

Tu je. Pozrime sa na tú hostinu... hrozno, kuracina, chlieb...

Keď nikoho nebije, tak práve je.

Môžem aj ja, otče? Toľko jedla...

- Cíť sa ako doma! - Potom odchádzam.

Nepanikár! Musíš prijať všetko, čo Pán ponúka,

ako aj ja prijímam toto sústo pokánia.

Mimochodom, zmieril si sa už s Bohom?

Áno, pozdravili sme sa, ale nehovorili sme spolu.

- Podávate aj kuracinu? - Podávame čokoľvek.

Spoznala ma na prvý pohľad.

- Ako sa voláš, dieťa moje? - Volám sa Fillippa, ale volajú ma Pippa.

- Kde je tvoj otec? - Som sirota.

- A bratia? - Žiadnych nemám.

- Len mi nehovor, žev nemáš ani snúbenca? - Nemám.

- Žijem osamote a smutná. - Nezúfaj, dieťa moje,

nikto v živote nie je nikdy sám. Ak by si chcela...

Aby som nezabudol... Som chudobný mních, zaplatíš za mňa účet!

- Nemáš žiadne peniaze? - Všetky som rozdal.

Samozrejme, jedla si sa nezriekol!

Stále si mi nedal radu, na ktorú som sa pýtal.

To je pravda, ale povedz mi,

kto je tá žena, pre ktorú si tak šialene utekal?

Pani Ubalda, žena pána Oberisiho, mlynára. Poznáš ho?

Samozrejme!

Ten skunk mi predal dve vrecia múky plné červov!

Mne zase chce ukradnúť vodu z mojich polí.

- Nerozdáme si to s ním? - Čože?

Chcel by som z neho spraviť "paroháča".

S veľkou mazanosťou musíš spraviť "maliarsky trik".

Znova? Hovoril som ti, ako to všetko dopadlo!

Nechaj ma dohovoriť! Myslel som ozajstného maliara.

Poznáš slávneho maestra, Caterana da Nolu?

Áno, je to maliar vojvodu Guazzoneho! Toho som hral.

- Potom už všetko chápeš. - Samozrejme.

Nerozumiem ničomu! Som inteligentný, ale nie veľmi...

A po všetkých tých úderoch

cítim, ako keby sa mi v hlave hádali dvaja netopieri.

Potom si odpočiň! Idem utešiť to úbohé dievča.

- Porozprávame sa neskôr. - Áno, neskôr...

Potom, čo Pippu utešíš.

Toto je hriech, dieťa moje!

Vysvetlil som ti to, ako sa mu môžeš vyhnúť.

- Je ti to jasné? - Nie.

Nie?

Dvakrát som ti to už vysvetľoval.

Si tvrdohlavá vidiečanka!

A čo ak som ti to správne nevysvetlil?

Nie, vysvetlili ste mi to správne, ale rada by som poznala viac.

Viac? V poriadku, vysvetlím ti to ešte raz.

Ale už naposledy!

- Tu je mníchov úkryt! - Čo tu chceš?

Môžem si aj ja zajazdiť?

Čo si to dovoľuješ? Nevidíš, že konám pokánie?!

Iba chcem odpoveď na moju otázku...

Dovtedy neodídem!

Neodídeš?

- Vypočuješ si ma, syn môj? - Samozrejme!

Ale rýchlo, inak tvoje pokánie prechladne!

V priesmyku Castagnaccio musíš zastaviť maliara.

S dôverou sa mu prihovor so slovami, "Prichádzam v mene vojvodu Guazzoneho!"

Slovo "Guazzone" musíš povedať ako blesk z jasného neba.

"Prikazuje vám, aby ste išli do mlyna k pánovi Oderisimu

a odtiaľ odviedli nádhernú pani Ubaldu."

Akonáhle ju odvedie, musíš ju previezť do vojvodovho paláca!

Musí sa stať modelom pre veľkú fresku,

ktorá bude zdobiť múry hodovej siene.

Majster Deodato, splní tento pás cudnosti svoj účinok?

Je to moje majstrovské dielo. Iba ja ho dokážem otvoriť bez kľúča.

- Je odolný aj proti maliarom? - Odolá všetkým umelcom.

- Šéfe! - Čo sa deje?

- Vrátil sa maestro maliar. - Znova je tu?

Odstúp, roľník!

Som Caterano da Nola, slávny a famózny maliar.

Na príkaz vojvodu Guazzoneho da Viterba

som prišiel pre vašu ženu, mlynár.

Dobre počujem, maestro?

Zoberiem ju do paláca, kde ju budem v pohode maľovať.

Ja teba zmaľujem, ty sukin syn!

- Hneď ťa tu aj uzemním! - Ukľudnite sa! Stojte! Pomoc!

Rýchlo, zastavte ho! Inak ho vojvoda Guazzone pripraví o hlavu!

Rýchlo, lebo na nás padne vojvodova zlosť!

- Ó, Matka! - Stojte! Stojte!

Pán Oderisi, čo ste to spravili?! Vojvoda sa na nás veľmi nahnevá!

- On sem poslal tohto maliara! - To je ale za maliara!

Toto je Olimpio, ten skurvený smilník!

Toto si u vojvodu odskáčete!

Pomoc! Pomoc!

Povedzte vojvodovi, že som nevinný! Nechcel som ho uraziť!

Buď už konečne ticho!

Nevidíš, že spí?! Chceš ho zobudiť?!

Hej, hýb sa!

Bude to na teba, ak prídeme neskoro!

Bol som zaslepený! Nikdy by som si nedovolil vzpriečiť sa vojvodovi!

Môžeš to dokázať?

Nie? Či ako?

Hovorím pravdu! Som nevinný!

Tento chlapík bol tiež nevinný, aspoň tak tvrdil...

- Čo spravodlivosť nejestvuje? - Ale jestvuje,

ale stojí peniaze. Takže, ak nejaké máš,

mám priateľa, vplyvného právnika...

- Mám ho osloviť? - Dobre, ak je vplyvný...

Ani trocha ste sa ma nenaľakali?

- Nie. - Tak to skúsim znova...

- Bolo to lepšie? - Najedz sa!

Nemôžem, som zaneprázdnený.

Sprevádzam sprievod putujúci za múkou do mlyna.

- Aký sprievod? - Sprievod malomocných...

Hej, kam utekáte?

Nie sú to zlí ľudia!

Som ja ale chytrák!

Čo teraz, pani Ubalda?

- Čo je to za hluk? - Ale, no tak...

- Nie, počkaj chvíľu... - To neustále hovoríš!

Nepočula si to? Možno sa mlynár vrátil.

Môj žiarlivý manžel!

- Otvorte! - Kto je tam?

Som liečiteľ ťažko chorých!

Takto... Som láska, zosobnená... Dobre, nech už...

- 50 florinov, pane. - Zbojník!

- Prepáčte? - Povedal som, "spravodlivosť je drahá"!

Vaša hlava je lacnejšia, mlynár?

Nie, ale vojak, čo vás zavolal, zoberie 5 florinov,

vy 10, to je spolu 15. Kto zoberie ďalších 35?

Vojvoda Guazzone... kto iný má v rukách spravodlivosť?

Veď vy ste Olimpio, nie môj manžel!

Prečo? On jediný má vtáka?

To nie je môj manžel!

- To nie je môj manžel! - Nevideli ste mi už moju tvár?

- Teraz ma máte v zmenenej podobe! - To nie je môj manžel!

Prečo kričíte? Sme tu iba my dvaja!

To nie je môj manžel!

Je mŕtvy!

Giannetto, čo sme to vykonali? Mám strach!

Buď pokojná, Ubalda! Olimpio bol divný človek.

Budú si myslieť, že odišiel na nejakú cestu, bez toho, aby to niekomu povedal.

Neboj sa, nebudeme podozriví.

- Si si istý? - Samozrejme.

A vôbec, kto ho bude hľadať v žumpe?

Pani moja!

Komu patrí tento pancier?

Ležala si tu s tým prasaťom Olimpiom?

- Zadrž! - Viem to veľmi dobre, ty suka!

Tak, kvôli tomuto som skončil v tej klietke!

- Myslíš si, že ja som ťa tam dostala? - Viac-menej, áno.

Ako sa opovažuješ...?!

Som plachá a verná žena.

Keď sa ma Olimpio snažil získať,

udrela som ho s týmto kyjakom.

- Takto! Takto! - Hej, prestaň!

- Neveríš mi? - Verím! Verím!

- A teraz je mŕtvy. - Mŕtvy?!

Svätý Cerusico, nevinný mučeník!

Ćo si spravila s telom?

Hodila som ho tam, kam patril... do žumpy!

Do žumpy?

Musíme sa zbaviť tohto brnenia!

- Mali by sme ho zakopať... - Áno, ale nie blízko pri dome.

Pomôž mi, zakopem ho niekde v lese.

Dobrý nápad! Daj si pozor, až ťa nikto neuvidí!

Olimpio De'Pannocchieschi, snažil si sa ma prekabátiť, ale pri tom si zomrel.

Keď sa zbavím tohto brnenia, nikto viac ma nebude podozrievať.

Ale prečo by som ho mal vlastne zakopať? Nezíde sa mi niekedy ako pomsta?

Samozrejme... bol by som blázon!

Je to jedinečná príležitosť...

Drahý Uguccione, daj mi viac...

- Pani, počuli ste niečo? - Nie som z kameňa!

Všetko cítim!

Zreteľne počujem stopy!

Patrón plodnosti, môj manžel sa vracia!

- Rýchlo sa skry pod posteľ! - Vždy to takto dopadne!

Hneď otvorím, drahý manžel!

Radšej som sa zamkla, keď tu nie si.

Čo sa stalo? Prečo nič nehovoríš?

Čo sa deje? Hneváš sa na mňa?

Dobre, že si sa vrátil, moje pokánie o polnoci končí.

Vidím tvoju túžbu, som pripravená vyhovieť ti.

Veď...

- Veď vy nie ste môj manžel! - Nie som!

- Pomoc, toto nie je môj manžel! - Buď ticho!

Drž hubu!

Ste si istý, že mlynár je mŕtvy?

Ak aj nie, tam sa zaiste utopí.

Pani, nie som vrah, ale... radšej nech zomrel pán Oderisi, než my!

Áno... radšej on.

Kde to som?

Nebojte sa, pán Oderisi, obaja sme v sračkách!

- Nie ste mŕtvy? - To vám vaša žena povedala?

- Hovorila vám aj o svojom milencovi? - O kom?

Spravila z vás "paroháča", pán Oderisi.

Ty špinavý lump, komu to hovoríš! Ja ti dám "paroháča"!

Vieš, kto ma sem k tebe hodil?

Tvoja žena má tiež milenca!

- Takže, sme tu rovnako prišli! - Áno, ale ja som nešiel nikde.

Ani ja.

V tom prípade je načase, aby sme sa pozhovárali.

- Áno, pozhovárajme sa! - Konečne!

Vykúp sa, ty smradľavá tvár!

- Vylez von, ak máš guráž! - To nie je jednoduché!

Pomôžem ti.

Stratili ste jazyk, čo?

Oderisi, prijmite aj toto!

Dostal som vás, či nie?

Odporný debil!

Odporný ste možno, ale debil určite!

Vojvoda Guazzone!

Mám vás! Hlavu som mal vo vašom zadku!

Ktovie, čo je teraz na mojej hlave?!

- Poď sem... - Ako sa volám? Kto som? Prší?

Stačilo, Oderisi! Nie sme už dosť umytí?

- Stojte! Už nie som smädný. Mier? - Mier.

Uznajte, podľa mňa máte doma ľahkú ženu.

Je trocha suka, ale vaša za ňou v ničom nezaostáva.

Jedno príslovie hovorí, "Doma nájdeš iba manželky a volov!"

Ženy sme našli, ale nestoja za nič!

Znamená to, že nabudúce ich nájdeme s volmi?!

Hovoríte úprimne, Olimpio.

- Páči sa vám moja pani Ubalda? - V posteli?

- Rozdali by ste si to s ňou? - Čo je to za otázka? Samozrejme, že áno!

Dobre...

Ja sa zase musím priznať, že sa mi páči vaša žena, pani Fiamma.

Navrhujete, či by sme si nevymenili "parohy"?

Chcem len povedať, že ani jeden z nás zaiste nechce, aby naše ženy obrábali iní.

- Upravím vás. Prepáčte mi. - Ďakujem.

Inými slovami, naša zábava bude náš obchod.

Akoto, že sa v žumpe neutopili?

S takýmito ľuďmi držia všetci čerti!

Odpustili svojim ženám, keď sa vrátili domov?

Nielen to, dokonca aj udobrili tú hnusnú dohodu o výmene.

Chcete povedať, že každý má spať so ženou toho druhého?

Ktovie, ako to bude po tomto ich hriechu.

To sú časy! Koniec sveta sa už naozaj blíži.

Matka Božia!

Všetko je z vyšívaného hodvábu, skutočný sen.

Máte pravdu. Sama som videla vojvodkyňu v tých šatách.

- Hovoria, že pochádzajú z Francúzska. - Francúzi majú famóznych krajčírov,

ale našla som medzi nimi aj šaty naozaj škandalózne.

- Myslíte, že boli príliš krátke? - Veľmi krátke!

Myslím, že by vám v nich dokonca bolo vidno aj členky.

Bože, kam nás táto móda privedie!

A o nás hovoria, že sme ľahké ženy.

Takže, dáte mi váš kľúč od pásu cudnosti?

Aj napriek tomu, že jej slovo "cudnosť" nesluší.

- Tu je! - Predpokladám, že chcete na výmenu môj...

Ale nezamilujte sa do nej. Akonáhle skončíte, uzamknite ju.

Myslíte, že sa nás budú pýtať nejaké otázky?

Aké otázky?

Nanajvýš začnú trocha kričať.

- Páni? - Tu sme!

Nie je tu pekne?

Perfektne!

Dnes je úžasný deň na jedlo a milovanie.

Nech sa páči, pani moja!

A sme tu!

Olimpio, dáte prednosť jedlu, či milovaniu?

Radšej sa budem hrbiť pri milovaní, než pri jedle!

- Ačo vy, dámy? - Milovaniu,

- pretože jedlo nám prináša tuk. - ... a tým strácame na atraktivite.

Dobre povedané...

Fiamma, dúfam, že si nezabudla na cibuľu.

Na cibuľu? Ale veď ty ju neznášaš!

Hovoril si, že ti po nej smrdí z úst.

No, raz som zabil stádo býkov jedným dychom,

takže nechcem spoločnosť s ňou uraziť... chápete.

Ale pán Oderisi má rád cibuľu.

Ja?

Ach, áno... samozrejme!

Vždy si ju nenávidel!

Zbožňujem ju, ale ťa doma nechcem svojim dychom obťažovať.

Tu jej môžete zjesť koľko chcete. Tu sa vyparí.

Fiamma, spomínaš si na ten zeleninový záhon neďaleko odtiaľto?

- Prebehla by si tam pre niekoľko cibulí? - Ako si želáš.

Ak ťa to poteší, prejdem tam pre niekoľko cibulí.

Odprevadím vás.

Ak bude môj manžel súhlasiť...

Oderisi je ako môj brat... rovnako hlúpy.

- Dobre, potom idem... - Len choďte, počkám tu na vás.

- Pane... - Pani moja?

- Na čo čakáte? - Čo mám robiť?

Spraviť z mlynára "paroháča", ako ste sa dohodli!

Ale nikto nevie...

Kto by mohol na pás cudnosti zabudúť! Páni, je riadny!

- Pani... - Áno?

- Naozaj chcete ísť pre tú cibuľu? - Veď ju ideme brať pre vás.

- Nemáte ju rád? - Áno, ale prednosť dám radšej jablkám.

- Pane... - Nehovoriac o melónoch...

- Ste nehanebník! - Som.

- Aj ja sa vyzlečiem, ako vy. - A čo kľúč?

Áno, kľúč...

Tu je.

Pane, myslím...

Spravíme to, či nie?

Samozrejme, že áno. Už to bude!

Krucinál, pasuje tento kľúč, či nie?

Kľúč nepasuje!

Nepasuje?

- Môžem vyskúšať? - Samozrejme, do toho!

Ten skurvysyn!

Olimpio De' Pannocchieschi, ty hajzel!

Pán Oderisi, viac ma neoklamete!

Vyšľahám vás po bruchu, kým neprasknete!

Pripravte sa na smrť!

Pardon!

Pán Oderisi...

Bez milosti vás... Á, myslel som, že som silnejší.

- To nie je fér, som na zemi. - To je pravda...

- Mier? - Vojna!

Ďakujem, ale neviem, ako sa mám zastaviť.

Čože? Slnko už zapadlo?

Môj zadok nie je v ponuke!

Oderisi, obíjmete ma? Nezatancujeme si?

Nepokúšajte sa uniknúť! Držím vás!

Čo je toto? Jarné kotúle?

Viete, aký ste ťažký! Prečo nedržíte diétu?

Slimáci sa lepšie hýbu!

- Mier? - Mier.

- Stačilo? - Mám krátky úder, je to príliš riskantné.

- Stále chcete Ubaldu? - A vy Fiammu?

- Samozrejme... - Myslíte, že som hlupák?

Potom si vymeňme kľúče, ale za pravé!

Už žiadne žarty!

- Stratil som ho! - Ja tiež!

- Nepočuli sme ich padnúť! - Pohľadajme ich!

Áno, pohľadajme!

Kľúče tu nie sú. Ale je tu veľa čakanky.

Hýb sa!

No tak!

Dámy, aké milé prekvapenie!

Potešenie je aj na našej strane, otče.

Čo vás sem priviedlo, tak ďaleko od mesta?

Iba nevinný piknik s našimi manželmi.

Páni Olimpio a Oderisi sú tu spolu?

Nebuďte prekvapený, naši manželia dosiahli dohodu.

Stali sa nerozlučnými priateľmi.

Nádhera! Nakoniec sa moje túžby predsa len stali skutočnosťou!

Ale kde sú teraz?

Jej manžel zbiera na poli cibuľu...

- Jej zase jablká a melóny. - To je skvelé! Som tak šťastný!

Pri práci na poli človek zosilnie a zmohutnie.

Nech sa páči!

Dámy, prečo nevenovať tento odpočinok meditácii?

Veďte nás, drahý mních!

Každý hovorí, že ste majstrom v prehovorení do duší.

Áno, každého učíte, nenaučíte aj nás?

- Táto priepasť skrýva mnoho hriechov? - Stovky...

- Ako sa im môže žena ubrániť? - Tým, že unikne pokušeniu.

- A ako má uniknúť? - Silou vôle, deti moje!

A čo má spraviť, aby nespadla do tej priepasti?

Použiť silu vôle.

Pomôžte nám nájsť kľúče k šťastiu!

- Máte ich všetky... - Všetky...

Všetky, ktoré vždy pasujú!

- Môj nemôžem nájsť! - Ani ja môj!

Sakra, kto len vynašiel tie prekliate pásy cudnosti?!

Mierne povedané, verím, že som jedným z najväčších vynálezcov

pásov cudnosti a podobných ochranných prostriedkov.

Mám pre vás ten správny prostriedok.

Ako nachádzate inšpirácie?

Momentálne, ako teraz...

Cítim, že sa moja myseľ pohla a na mňa prešli všetky hady.

- Prečo ich na mňa odhadzujete? - Prepáčte!

- Tu je môj najnovší vynález. - Ako funguje?

Za všetkých okolností pravý pás cudnosti

je extrémnym prostriedkom ochrany mužskej cti.

Tento sa nazýva "Diablov pazúr".

Ukážem vám, ako pracuje. Podržte toto!

Vsuňte to tam!

Videli ste?

Žiadna uhorka neunikne z "Diablovho pazúra".

Teraz vám ukážem "Satanovu síru".

Diabolskú a neomylnú...

Pridržte mi uhorku!

Dobre sa pozerajte!

Satanova síra!

Uhorka zostala nedotknutá!

Ale čo keď to opáli "broskyňu" mojej ženy?

- Nemáte niečo menej drastické? - Samozrejme, moje majstrovské dielo!

Uhorku, prosím!

Tu je to!

Posledné pohladenie... úplné ticho!

Je to pás s jedným vstupom a voľným prístupom.

Uhorku...

- A čo teraz? - Keď to najmenej čakáte...

Vyľakal som vás?

- Veľmi to smrdí? - Nie.

Potom som sa ja posral!

Mám ho odložiť, alebo si ho zoberiete so sebou?

Čože? Pošlite mi ho domov!

Môžem vstúpiť, maestro Deodato?

- Oderisi, čo vás sem privádza? - Dokážete udržať tajomstvo?

Ako pri spovedi! Vynálezca je ako spovedník.

Potrebujem prostriedok,

ktorý umožňuje voľný prístup a vyzerá neškodne.

Ale v pravom momente... CVAK!

Z anglických titulkov preložil: M. M.

KONIEC