Original subtitles

DENNÍK RUŠŇOVODIČA

Todorović... llija.

Som Vojin Djordjević, psychológ.

Kto je ona?

Milica je kolegyňa, psychologička.

Koľko máte vy 2 rokov?

Porozprávajme sa.

Myslím, že postup už poznáte.

Pomáhame rušňovodičom po mimoriadnej udalosti.

Budeme posudzovať, či ste schopný vrátiť sa do práce.

Včera ráno ste zažil mimoriadnu udalosť, že?

Zrážku.

V poriadku, "zrážku", ak chcete.

Môžete mi to na začiatok opísať?

Zabil som 6 Rómov.

Celú dychovku.

Odtrhol som im ruky a nohy.

Skoro všetkým.

A tri hlavy!

Ostatné hlavy skončili dole, pod kolesami.

Rušeň museli zakryť plachtou.

Bol celý od krvi.

Jedna z hláv visela na spätnom zrkadle.

Vždy, keď sa vlak zachvel, hlava žmurkla.

Bože môj!

Je vám zle, doktor?

Srdce mi búši! Mám kŕč v ruke.

Asi dostanem záchvat paniky!

Izolujte úzkosť do 1 gule...

A vyhoďte ju zo svojho vedomia.

Vezmem si pilulku.

Prisvojili ste si traumu, ktorá nie je vaša.

- A nemáte ju pod kontrolou, že? - Presne tak!

- Nechcete počuť už ani slovo o masakre. - Nie!

O Rómoch, useknutých rukách a nohách...

- ...zničených trúbkach a trombónoch. - Už ani slovo!

- O žmurkajúcej hlave... - Mlčte! - Máš čo si chcel!

Môj otec a ja sme zabili 53 ľudí.

40 mužov a 13 žien.

Spolu s dedom sme zabili 66 ľudí.

Nikdy nás neodsúdili. Nebola to naša vina.

Úprimnú sústrasť, riadil som ten rušeň.

Úprimnú sústrasť, som llija. Riadil som ten rušeň.

Chápem...

Úprimnú sústrasť. Riadil som rušeň.

Naozaj som nemohol nič robiť...

Je mi to veľmi ľúto.

Úprimne sa ospravedlňujem...

Už sú tu!

- Šéfka, už sú tu. - Tak ich pozvi ďalej!

Vitajte!

Sadnite si. Sima, vstaň a pozdrav sa!

Sima, mama a otec prišli!

Sima, pozdrav mamičku!

- Dobrý deň... - Mama!

Dobrý deň, mama!

- A tato? - Dobrý deň, tato!

Potrebuje trochu času, aby si zvykol.

Niečo sme ti priniesli.

- Ďakujem. - Ďakujem, mami!

- Ďakujem, mami. - Ďakujem, tato!

- Ďakujem, tato... - Teraz to otvor.

Klokan!

- Sima, kde žijú klokany? - V Austrálii...

A kto ešte žije v Austrálii?

- Mama a tato... - Správne!

Pracovali tam, zarábali peniaze,

- aby si postavili dom, kúpili auto. Ste tu autom? - Áno.

Zvezieš sa v aute! Úžasné!

Nie je nič krajšie, ako keď sa stretne rodina!

Pripime si na oslavu!

Podaj to mame, Sima.

Na nový život nášho Sima!

Na zdravie!

Choď na chvíľu von, Sima. Musím si pohovoriť s mamou a otcom.

Dovidenia.

Myslím, že na 1. stretnutie to šlo výborne. Čo myslíte?

Jagoda!

Čo ty tu? Poď ďalej!

- Sadni si. - Čo robíš?

Píšem diplomovku. Práve včas!

Zvýši mi to penziu o 10%!

Budem potrebovať každý halier, to mi ver.

Už som si vybrala tému!

"Post traumatická stresová porucha: predohra k neurotickej úzkosti".

Pekné... Blahoželám!

Mohla som to urobiť už skôr. Ale rada si vypijem...

5 dní pijem, 2 dni sa učím.

Za ďalších 5 dní zabudnem všetko, čo som sa naučila za tie 2 dni!

Tak musím začať odznova...

Prečo si prišiel?

Zrazil si niekoho?

Šiestich.

Rómsku dychovku. V dodávke.

Ó Bože! Všetkých?

Áno.

Prestaň jazdiť. Odíď zo služby.

Nemôžem. Potrebujem penziu... Rovnako ako ty.

Daj mi nejakú pilulku. Mám tlak na hrudi.

Pilulky ti nepomôžu, llija.

Poplač si. Daj to zo seba von.

Neplakal si už 30 rokov.

Čo mu je?

Má horúčku. Skúste ako mu búši srdce!

Počuješ ako dýcha?

- Volaj lekára! - Je opitý.

Prines horúci čaj! A nejaké uteráky. Čisté a mokré!

Prines aj deky a rakiju!

- Nemám zavolať sanitku? - Prines to!

Chudáčik Sima...

Do frasa, aj ja sa musím najesť!

Nechal som ti tu žrádlo.

Tu máš obed.

- Čo si navarila? - Tekvicu.

- Prečo? - Nefrfli.

- Zjem ich sama. Ak nechceš, daj sem! - Na!

Vieš, že neznášam tekvicu.

- Ani ja nechcem tekvicu. - Prosím?!

No, asi si predsa len dám...

Mama a otec prišli.

- Odkiaľ? - Z Austrálie.

Nie sú to tvoji rodičia, Sima.

Sú to len nejakí ľudia, ktorí ťa chcú adoptovať.

Nie sú z Austrálie, ale zo Zaječaru...

Riaditeľka povedala, že prišli z Austrálie...

A že je to moja mama a tato...

Tvoja mama a otec umreli v Austrálii.

Ich lietadlo sa zrútilo do oceánu.

Kúpili mi klokana...

Ten klokan je z trafiky, nie z Austrálie.

Počuj, Sima, máš už 10 rokov.

Nemá zmysel ďalej ti klamať...

Tvoji rodičia ťa tu nechali v tamtej krabici.

Prečo ma nechali v krabici od banánov?

Asi preto, že sú v nej diery. Aby si mohol dýchať, čo ja viem?

Lebo ťa nemilovali alebo nechceli.

- Oni nezahynuli? - Nie...

Žijú neďaleko, za kopcom.

Tvoja matka ti vždy nechá pri bráne darček k narodeninám.

Ale riaditeľka ho vždy vyhodí.

Ty si hrozný klamár!

Haló?

Signalizácia má poruchu. Červená je vlastne zelená.

Dobre, nekrič! Nie som hluchý.

Rýchlosť v sektore 22 je znížená na 50.

Po Majdan spomaľ na 30. Potom môžeš zrýchliť na 80!

Uhni mi z dráhy, chlapče!

Čo robíš? Si normálny?

Prečo si neuhol? Nepočuješ, čo sa ťa pýtam?!

- Koľko máš rokov? - 10.

Prečo si neuhol? Odpovedz!

Chcel som sa zabiť.

Zabiť sa v 10 rokoch?

Och, maličký...

Na! Mám syr, papriky, sardinky.

A chlieb.

Tu je malinový džem od Sidy.

- Jedz! - Nie som hladný.

Jedz, keď ti kážem!

- Ako sa voláš? - Sima...

Ja som llija.

A toto je Rocco.

V sirotinci nedvíhajú telefón.

Nepočujú, lebo sú asi opití.

Nenahlásim, čo si urobil.

Dispečerovi som povedal, že som brzdil,

lebo sa mi zdalo, že niečo je na koľajniciach.

V sirotinci o tom nesmieš nikomu povedať.

Nikto nemusí vedieť, že si sa chcel zabiť...

- Nevrátim sa tam. - Kam chceš ísť?

Jedz! Kam chceš ísť?

Neviem. Ak nebudem mať kde byť, môžem sa vrátiť naspäť.

- Kam naspäť? - Na koľaje.

- Koleduješ si o výprask! - Nechcel som...

Keď sa navečeriaš, okúpeš sa...

- Vieš sa okúpať sám? - Áno.

Z vane pôjdeš do postele.

Zajtra pôjdeme do sirotinca, a basta!

Jasné?

Nepozeraj sa tak na mňa!

- A ako sa chcel zabiť?! - Normálne.

Rušeň šiel rovno na neho, ale on kráčal ďalej a neuhol.

Zatiahol som brzdy a zastavil meter od neho.

"Chcel som sa zabiť" - povedal.

Úbohé dieťa. Dal si mu niečo jesť?

Isteže. Sardinky a tvoj malinový džem!

Bože, Ilija! Odnesiem mu tekvicu.

Nechaj tak! Nebol hladný.

- Práve sa kúpe. - Chceš ho tu nechať spať?

Ujo llija!

Ujo llija!

- Čo je? - Už som sa okúpal.

Choď dnu, dieťa. Taký mokrý dostaneš zápal pľúc!

Jenu je všetko fuk! Chcel sa zabiť. Však, Sima?

Ja som Sida a toto je Dragan. Ale všetci ho volajú Diesel...

Ujo Diesel.

Máš pre neho nejaké oblečenie? Mám nejaké veci po Sašovi.

Mám pár vecí v mojom kufri.

Teraz sa utri a osuš si vlasy.

Zajtra prídeš k nám na raňajky.

My sme vaši susedia!

Žijeme v tomto vagóne...

Poďme.

- Dobrú noc. - Dobrú noc, synak.

SIMA

Ujo llija... Chcem byť rušňovodičom, ako vy.

Iste.

Čoskoro pôjdem do dôchodku a potom zomriem.

Až zomriem, môžeš riadiť pre mňa za mňa aj raketu!

- Ujo llija... - Ty nikdy nebudeš rušňovodič!

Na to zabudni!

Vstávaj, sedmospáč!

Rocco, marš na miesto!

Vstávaj! Jasné, ujo llija...

Nechaj si toho "uja lliju! Nezaliečaj sa mi.

Dnes urobím raňajky. Veď si zmaturoval!

- Ak neklameš, že si zmaturoval. - Neklamem. Takmer samé jednotky!

Uvidíme! Umy sa a sadaj k stolu.

Bol si v noci vonku?

No a?

Zase si sa chcel zabiť?

- Áno a čo? - Prepáč...

Zakázal som ti, pýtať sa ma na to.

- Jasné? - Áno.

Padaj už.

Počkaj!

Poď sem.

Daj si ju. Môj darček k mature.

Ďakujem!

Sima...

My Todorovićovci sme sa nikdy nebozkávali.

Nie chlapi! Tak sme boli vychovaní.

Môj otec ma nikdy nebozkával.

Ale to neznamená, že nie som hrdý na tvoj úspech.

- Chápeš? - Áno.

Obleč sa.

- Dobré ráno, teta Sida! - Dobré ráno, Sima.

- Si hotový? - Dostal som novú košeľu. Bielu!

To je milé.

- Za maturitu! - Pekná.

Zaslúžiš si ju.

Vyrástol!

Tohto roku našu školu opúšťa 27 maturantov.

Zložili maturitu a idú do praxe.

Nevidím Sima.

Tam je. V bielej košeli. Vidíš?

- Komu to máva? - No predsa tebe.

Mne?!

Miloš Simendić...

Je tu Ilija?

Iste. Tam, vedľa Diesla.

Blahoželám Milošovi Simendićovi ku skvelému vysvedčeniu.

Verím, že sa čoskoro stane rušňovodičom a našim kolegom!

Gratulujem, bratku llija.

K čomu? Veď to on má samé jednotky!

To je fuk. Hlavne, že zmaturoval.

Máva ako blbec.

Už je z neho železničiar!

Čo mávaš ako...

Nechaj ho. Je šťastný.

Nemusí mávať len preto, že je šťastný! Poďme.

- Ešte nie je koniec. - Pre mňa áno.

- Stále držíš ten diplom? - Ukážem ho tete Side.

- Škoda, že nemáš samé jednotky. - No, jedna jednotka mi chýba.

Tu je Sidin maturant!

Blahoželám!

Dragan, poď sem!

To je od mňa a uja Dragana... K maturite.

Blahoželám, synku.

- Čo sa povie? - Ďakujem.

- To je veľa... - Ále čo.

- Už je z teba hotový rušňovodič! - Rád by som ním bol...

- Ak mi to ujo llija dovolí. - Dovolí, dovolí.

Milí naši hostia! Pripime si na zdravie nášho maturanta Sima.

A nášho nového kolegu Moma.

Na zdravie!

- Bravo, Sima! - Na zdravie!

Rumun...

Nie Rumun, Turek.

Do Mníchova. 461... Diesel.

Čo myslíš, že by som mal robiť?

Teraz, keď som dokončil školu.

- Pôjdeš do Pirotu. - Prečo?

Našiel som ti tam prácu - dispečera.

Budeš bývať u môjho kolegu. Má voľnú izbu.

Chcem byť rušňovodič ako ty!

Už dávno som ti povedal...

Až zomriem rob si čo chceš. Ale ešte nie som mŕtvy.

- Ja nechcem ísť do Pirotu. - Nechceš?!

Nemôžem. Teda vlastne...

- Chcem byť s tebou. - V Pirote je super.

Žije tam veľa ľudí a nikto sa nesťažuje.

Prídeš sem v lete. Na dovolenku!

- Študoval som, aby bol rušňovodičom. - Nie, kým žijem!

- llija, prosím! - Prestaň.

Spi už!

llija...

llija!

llija...

Prebuď ho. Mal by sa najesť.

Nechaj ho tak. Neznáša kel.

Aj ty ho neznášaš, ale aj tak ho ješ!

Teta Sida...

Kto je ten mladík, čo hrá basketbal na tej fotke?

Náš jediný syn. Saša.

- Vtedy mal 16 rokov. - Kde je teraz?

Zrazil som ho.

Pamätám si ho, milý chlapec.

Bol mi ako syn.

Vracali sa zo zápasu.

Jeho tím vyhral školský pohár...

Opití išli po koľajach.

Nepočuli môj vlak.

Preto ideš do Pirotu.

Majú malý 2-izbový byt.

Ale 1 izbu ti uvoľnili.

Buď zdvorilý! Ukáž im, že sa vieš správať.

Do kúpeľne ich púšťaj prvých.

A po veľkej vždy umy WC kefou.

Rozumieš?

Keď dostaneš prvý plat, pozvi ich na večeru.

- Jasné? - Ale llija...

Nikdy nebudeš rušňovodič, jasné!

- Prečo? - Preto!

Lebo je to práca pre tých, čo nemajú na výber.

Ty máš na výber. Ja som ti ho dal.

- To bol tvoj výber... - Môj či nie môj! Ale teraz je tvoj!

Keď budeš mať vlastné deti, budeš rozhodovať za ne.

Nie som tvoje dieťa.

Nikdy som nepovedal, že si!

Si dieťa, čo sa hodilo pod vlak.

Mohlo to byť aj nejaké iné dieťa.

llija!

To som ja... Vera Misićová.

- Bol si môj inštruktor na praxi! - Á, spomínam si!

To je, tvoj vnuk?

- Nie... - Som jeho syn.

Blahoželám!

Ponáhľam sa, Vera.

- Stále jazdíš? - Áno.

To je skvelé!

Obaja modrookí... Gény nepustia!

A nie že si nájdeš nejakú Piročanku, lebo ťa už viac neuvidím!

Nenájdem, teta Sida.

Máš moje číslo, aj Draganovo.

Zavolaj, ak budeš niečo potrebovať. A vezmi si... toto.

- Čo je to? - Pôžička. Kým nedostaneš prvú výplatu.

Netreba, Sida. Dal som mu dosť.

Dal si mu... Ale to je odo mňa.

Odchádzaš tak narýchlo.

Nestihla som ani upiecť štrúdľu alebo niečo.

Prestaň fňukať. Nejde na vojnu!

Dragan, choď pomaly. Máš zvláštneho cestovateľa.

- Kedy sa vrátiš? - 21:16!

- Tak ja idem. - Šťastnú cestu a zavolaj mi, až dorazíš.

Bude ti fajn... Uvidíš.

Nastúp!

Sima!

Nechaj ho...

Choď už!

Čo je ti?

Musím si na chvíľu sadnúť.

Si v poriadku?

Som OK.

Ale občas som dýchavičný.

Donesiem ti trochu vody.

Nechoď ďaleko.

Reportéri zo "Železničiara" chcú foto teba a Sima.

- Prečo? - Do článku pre výročné vydanie!

- Neotravujte ma... - Ja som im to dovolil!

Len foto! Poviem im, ako si zachránil Sima.

- Ako si ho dal študovať. - Koho to zaujíma?

Prosím ťa, 1 foto v našich novinách! Kolegom sa to bude páčiť.

Tak, foťte!

- Objímte sa! - Prečo?!

Toto stačí. Inak odídem!

Foť a nezízaj tu!

Začal som znova piť.

Preto sa dusím.

Dusíš sa, pretože si vyhnal to úbohé dieťa.

Pretože si taký krutý.

Rozhodnutý vzdať to a zabudnúť na svoju bolesť!

Ani si ho neobjal! Preto sa dusíš...

Zachránil si ho, keď mal 10.

A teraz si ho prešiel... A vôbec si nebrzdil!

Vidíš to dievča?

To s modrým kufrom. Nepodobá sa na moju Danicu?

Nespomínam si, ako vyzerala Danica. Už je to dávno.

- To je určite Danica! - Zabudni na Danicu...

Spýtaj sa jej, uvidíš.

Poďme domov, llija.

Vstaň.

Dobrý večer, ujo Moma a teta Smilja.

Sima, čakáme na teba už pol hodiny!

Povedali sme ti, že večeriame o 7.

Prepáčte...

Vieš, že musíme skoro vstávať.

Teta Smilja o 4 a ja o 5.

Nikdy nechodíme spať neskôr ako o 21.

Koľko je hodín, Smilja?

19:32.

Sadaj. Nalož si.

Musíme sa ponáhľať. Jedlo už vychladlo.

Prechádzal som sa. Stratil som pojem o čase.

Kde si sa túlal?

- Po hlavnej ulici, na pošte. - Na pošte sú predsa hodiny!

Vezmi si. Trup alebo krídla.

- Ty máš stehno. - Ja chcem biele mäso.

To nechaj na zajtra.

On má krídla, my stehná.

Prsia sú na zajtra.

- Dve krídla sú pre neho primálo. - Budú mi stačiť.

Je to dosť. A prišiel neskoro!

Inak by mal viac času aj jedla.

A bodka. Dobrú chuť!

Šila si ich sama! Seknú ti.

Vzal som pre nás ružové víno... Nechceš?

Potrebujem okuliare.

Mám len potápačské okuliare.

Počkaj...

Mám ich. Sú o niečo elegantnejšie.

Pekné, že si prišiel.

Trochu som sa bála, keď som sa obliekala!

Prichádza chlap aj s vínom!

Už 20 rokov som nemala takú trému.

30 rokov!

- Už nie som taký... - Ja viem.

Ale aj tak bolo pekné predstaviť si to.

Poslal som Sima do Pirotu.

Nedovolil som mu stať sa rušňovodičom.

Býva u cudzích ľudí.

V malej izbe, kam sa ledva zmestí posteľ!

Nohy mu trčia do chodby.

- Je to pre neho ťažké. - Aj pre teba.

Ja mám aspoň teba.

On nemá nikoho.

Snažíš sa ho chrániť. Pretože ho miluješ.

Nemám rád nikoho.

llija, ako ti mám pomôcť?

Si ťažký oriešok.

Prišiel som ti povedať, že moja Danica sa vracia.

Už je na ceste. Videl som ju.

Neviem, ako dlho bude cestovať, ale určite príde...

Je taká krásna!

- Bola veľmi pekná... - Stále je.

Nezmenila sa!

Radšej by si sa mal postarať o chlapca

a nie blúzniť o mŕtvej Danici.

Máš nejakú hudbu?

- Ó dispečer! - Nie som dispečer.

- A čo si, prednosta stanice? - Nie...

Umývam rušne. Dispečerom urobili niekoho iného.

- Strýko ťa podrazil? - Nie je to môj strýko.

Nie je ti nič, pokiaľ viem.

Chceš sa zviesť na Belehradu?

- Kedy? - Teraz!

Pri mne získaš prax.

Potom ťa čaká služba na trati!

Drž volant pravou rukou.

- Otoč ním. - Viem, tak sa zrýchľuje.

Otoč ním úplne doľava.

- Ide? - Ide.

Tá páka naľavo je brzda!

Ťahaj ju smerom k sebe.

- Jemne, mladý! - Prepáčte!

OK... Pridaj plyn.

- Čo teraz? - Neviem.

Otočil som tým doprava.

- Vidíš ten pedál dole? - Áno...

- Použi mozog! - Nevraveli ste nič o pedáli.

Musíš naň zatlačiť každých 20 sekúnd.

Ak nie, vlak začne brzdiť sám.

To znamená, že rušňovodič zaspal.

Preto sa ten pedál volá "budík"!

- Neučili vás to v škole? - Učili, ale len teoreticky.

Musím si zdriemnuť.

Ak budeš niečo potrebovať, alebo niekoho zrazíš, zobuď ma.

- Ujo Ljuba... - Len riaď!

Ujo Ljuba...

Ljuba!

Ljuba!!!

Bože!

Bože!

Zdvihni to, llija!

Kto volá tak neskoro?

Kto je?!

Neviem zastaviť vlak! Máme červenú!

Čo to rozprávaš?!

Som v rušni! Sám!

Idem 90 km/h, je červená... Ako zastavím?!

- Otoč volant doľava! - Červená!

Celkom doľava!

Rampy sú otvorené! llija!

Otoč volant! Na doraz!

- Stláčaš budík? - Čo?!

- Pedál na podlahe! - Držím, držím, nepúšťam!

- Pusti ho! Pusti ho! - Pustiť?!

Zatiahni brzdu!

- Netrúfam si! - Potiahni ju!

Traktor!

Brzdy!

Sima, brzdy!

Ó, kolegovia! Ako sa máte?

Dnes je fakt horúco!

- Neznesiteľne. - To hej.

Ako je na tom malý? Už ho prešla hnačka?

Malý sa musí oťukať!

Bude z neho mašinfíra!

Vieš, čo pre neho znamenajú koľajnice... Jackpot!

On je všetko, čo mám.

Diesel, jebe ti?!

Od teraz, keď uvidíš Sima, upaľuj preč!

- Jasné? - Prestaň!

Odkedy fajčíš?

Od nášho telefonátu! Začal som aj piť!

Vieš, kde skončil tvoj vlak?

O 1 km ďalej. V lese.

Mohlo sa zabiť toľko ľudí!

Prešiel cez 2 otvorené rampy, než zastavil!

- Prepáč... - Aké prepáč!?

Ak by ti pilot dal volant do ruky, riadil by si lietadlo?!

- Bolí to, synak? - Nie.

Ako si mohol vyskočiť z vlaku!?

Mohol si skončiť pod kolesami alebo sa udrieť o tyč!

Nabodnúť sa na ňu a vykrvácať!

Prestaň, llija. Ukľudni sa.

Zastav. On a ja si vystúpime.

- llija, nerob blbosti. - Sida, prosím...

Raz dva! Raz dva!

- Nepreskakuj pražce! - Nepreskakujem...

Vlak vykoľají a spadne z mosta do rieky.

- Čo urobíš? - Skúsim zachrániť cestujúcich!

Nie! Budeš sa snažiť neutopiť! Prežiť!

Jasné, šéfe!

- Ako to ide? - Skvele, šéfe!

- Už si niekedy hľadal svojich rodičov? - Nie. Prečo by som mal?

Už si dospelý.

- Môžeš sa pokúsiť ich nájsť. - Ale oni sú mŕtvi...

Raz dva! Raz dva!

- Čo ťa naučil ten blbec? - Tu je plyn a tu brzda.

Pedál na podlahe ťa udrží hore.

- Prečo si nezabrzdil ten vlak? - Dostal som strach.

Znalosti sú k ničomu, ak sa bojíš.

V rušni sa budeš vždy báť.

Budem statočný a pokúsim sa nebáť.

Chcem byť skutočný rušňovodič, šéfe!

Teraz pridaj.

Čo je mu?

Tvoj malý rušňovodič je mäkkýš!

Ak chce byť rušňovodič, musí byť silný.

Bude zrážať ľudí.

Že bol opustený v krabici od banánov, to je nič.

Klamali mu a nemilovali ho. No a čo!

Chcel sa zabiť. Ani to nič nie je!

- To mu nesmieš nikdy povedať! - Viem, nie som magor.

Tak si späť v práci?

Psychológ Djordjević dal výpoveď. Vraj potrebuje dlhšiu dovolenku!

Chyť to.

Počúvaj... Keď uvidíš červené svetlo, stlač čierne tlačidlo.

Keď uvidíš žlté svetlo, stlač červené tlačidlo.

- Chápeš? - Nie.

Dobre, tak stlač, čo stihneš.

Výborne, výborne...

- Sima nechce stretnúť jeho rodičov. - Akých rodičov?

Tých, čo ho nechali v banánovej krabici, pred dverami sirotinca.

- V banánovej krabici? - Presne tak.

Nemilovali ho, nechceli.

- Ale on chce byť rušňovodič. - Áno!

Ohromil si ma, chlapče!

Polož to a sadni si sem.

Ľavačkou otoč ľavým kolieskom doprava.

A pravou otoč pravé koliesko doľava.

Zmeň smer!

Len toč, poviem ti, kedy prestať.

Sleduj trať!

OK, šéfe!

Včera som dostala prémie.

Myslela som, že ich miniem na 2 fľaše dobrého vína.

A večer so správnym chlapom!

Nemôžem, zaúčam ho.

Prepáč.

Ako rušňovodiči ti gratulujeme, Sima.

Budeme kolegovia, vitaj v našom fachu.

- Na zdravie! - Ďakujem.

Zrazil som 21 ľudí.

8 žien a 15 mužov.

- To je 23! - Dobre, 23 ...

Ale robím tu ďalej. Je to naša práca.

Budeš mať nočné mory. Strhávať sa v noci.

Časom to prejde. Uvedomíš si, že nie si na vine.

- Je to osud. - Je to naša práca.

Narazil som zozadu do iného vlaku.

Bohužiaľ, bol to osobný vlak.

Každý v poslednom vagóne... Fik!

- Koľko ich bolo? - Nepočítal som to.

- Keď vidíš, že sa k niečomu schyľuje... - Počúvaj ho!

V rušni máš, chvalabohu, vždy čas pred nárazom.

Najdôležitejšie je prežehnať sa a sadnúť si na podlahu!

Dobre si to zapamätaj!

Pri náraze môže niečo preraziť sklo...

Oslepiť alebo zmrzačiť ťa!

Kolega prešiel samovraha v plnej rýchlosti.

Oslepila ho ruka, ktorá preletela cez okno.

Prsty mu vypichli oči!

Napríklad Dragan...

Zrazil svojou babičku! Ona ho vychovala...

- Je tak, Diesel? - Čestne som sa jej odvďačil...

Sima, prajem ti rýchlo prvú nehodu.

- Potom sa budeš cítiť lepšie. - Oveľa lepšie!

Na zdravie!

Na nášho rušňovodiča, Sima!

Smiem prosiť o váš prvý tanec, mladý muž?

Iste...

Si šťastný?

Na to nepotrebuješ jeho súhlas.

Ja som...

Na železnici môžeš zažiť šťastie.

Aj keď len zriedkavo...

Áno? To som ja...

Dobre, hneď mu to poviem.

Sima, máš ísť do depa.

- A previesť rušeň na stanicu. - Hneď?

U koho mám hlásiť?

Pýtaj sa na červeného Paja. Pošlem ti SMS-kou jeho číslo.

- To bol tvoj nápad! - llija súhlasil.

- llija?! - Taká je tradícia.

Áno?

- Ty si Sima? - Áno, Som.

- Červený Paja ma poslal. Máš previesť tento rušeň. - Áno, viem.

Paja ti zavolá za pár minút a povie ti, kam máš ísť.

- A ty ma zvezieš, OK. - OK.

- Ja som Snježana. - Sima.

To už predsa viem!

Je tu pekne. Nikdy som nebola v rušni.

- Ty si... - Čo?

Veď vieš...

Hlupáčik!

Prepáč.

Videla som ťa na oslave.

S fúzmi vyzeráš ako doktor,

nie ako rušňovodič!

Nie všetci rušňovodiči vyzerajú rovnako.

- Máš tu nejakú hudbu? -V telefóne!

Pusti ju.

- Čo tak pozeráš? - Ako?

- Nieže sa zaľúbiš! - Nemôžem sa zaľúbiť.

Zrážam ľudí.

Rozopni mi blúzku.

Nehanbi sa...

Chyť ich.

Drž ich jemne, ale netras.

Je tu zima! A prievan.

Dotýkaj sa ich...

Ja sa postarám o všetko ostatné.

Zatvor oči.

Želaj si niečo.

Aké sú to sirény, llija?

Danica?

Prišla si.

Aká si krásna.

Nikdy nikto nebol tak krásny ako ty!

Moja Danica...

Aká si mladá. Vôbec si sa nezmenila.

Ďakujem.

Aj ty si krásny.

Ale no tak! Som už starý.

Pozri sa na moje vlasy, vrásky.

- A tie modré oči? - Je tam toho!

Prišla si?

Prišla som...

- Chýbal si mi. - Aj ty mne.

Neodchádzaj!

Nie... Nemám kam ísť.

Mám iba teba.

Poď, nech si ťa obzriem.

Tu som. Pozri sa.

Kto je ten chlapec na fotke?

Pekne si sa staral o záhradu.

Tieto chryzantémy sú tak krásne.

Chceš čaj?

Čaj? Čo je to čaj?

Upiekla som sušienky. Perfektné k čaju.

Uvarím ho.

Poď ďalej, nestoj tam.

Danica a ja pijeme čaj. Dáš si s mami?

Nie ďakujem.

Sida ťa pozýva na obed.

- Urobila plnené tekvice. - Nemôžem, nemôžem.

Danica a ja sa najeme tu. Povedz Side, že ďakujem za pozvanie.

Ty a Sida môžete niekedy prísť na obed ku nám.

Danica urobí vynikajúci paprikáš.

Môžeme...

- Pozval som Sidu a Diesla na obed, na paprikáš. - To je od teba milé.

- Dobrý deň, pane. - Dobrý deň.

Nezavolal si mi ani raz za 188 dní!

Ži svoj život.

Máš prácu, byt... nepotrebuješ ma.

- Vraj si navštívil Sidu. - Len raz.

- Nemôžem ísť k nej a nejsť k tebe. - Prečo by si nemohol? Môžeš.

Danica sa ku mne vrátila. Sme zase spolu.

Je tak krásna.

Vrátila?

Nikto mi neverí.

Je mi to fuk.

Ako vyzerám?

Hrozne!

Piješ, nespávaš.

Pijem veľa a vôbec nespím.

Krunić mi povedal, že ti úplne preskočilo.

Požiadal ma, aby som s tým niečo urobil ja.

Inak podniknú kroky oni. Už nebudeš mašinfíra!

A skončíš späť v Pirote!

Nechcem ísť späť do Pirotu!

Počuj, musím niekoho zraziť!

Už to dlhšie nevydržím!

Kura, sliepku!

Alebo ešte lepšie starca!

Zrazím umierajúceho starca!

Musím niekoho zraziť!

Celých 6 mesiacov jazdím v neustálom strachu,

že niekoho zrazím!

V noci mám pred očami trať, po ktorej na druhý deň pôjdem.

Každú zákruta, každý prejazd a kopec.

Stále premýšľam, kedy niekto skočí!

Kto to bude?

A kde to bude!

Kedy skončí nejaké auto na koľajniciach!

Narazím doňho a rozmliaždim ho!

Povedz! Ty vieš všetko.

Ty si mi dal túto hroznú prácu.

Pomôž mi!

Je ti to fuk, však?

Zrazil si kopu ľudí!

Ty to máš ľahké.

Vieš, koľko ľudí som zabil?

A poznáš jedného, ktorého som nezrazil?

Ty malé hovno!

Nie je tam.

Poďme sa pozrieť na posteľ.

- Je tam? - Nie.

Ale sú tam 2 vankúše!

- Máš kľúč? - Áno.

Rocco, ty si ma vydesil!

Pozrite sa na stôl. 2 taniere.

Možno tu bol Sima?

Sima tu nebol 6 mesiacov.

Jedlo za z oboch tanierov.

Poďme, bojím sa, že sa vráti.

Sima sa zbláznil.

Nikoho nezrazil, odkedy začal pracovať.

Zastaví vlak v každej zákrute, na každom moste.

Bojí sa.

- Vieš, čo mi povedal? - Čo?

"Ty to máš ľahké, zrazil si kopu ľudí."

Má pravdu.

Udrel som ho.

Spadol z kresla.

Kým niekoho naozaj nezrazí, bude sa to len zhoršovať.

To, že nikoho nezrazil,

je preňho desivejšie, než keby to urobil.

Život sa mu obrátil hore nohami.

Je najvyšší čas, aby to prekonal.

Čo mám urobiť?

Ak by si ma aspoň raz pobozkal,

Skočila by som pod Simov vlak!

A pomohla mu!

Ver mi, od života už nič nechcem.

Nikdy som to neskúšal.

Je to stokrát lepšie ako ružové víno!

Odlietame!

- Pane, priateľu... - Vypadni!

Čo si zač? Policajt?!

Nie, som len nešťastný otec.

Nájdi si iné miesto na skok!

Toto je moje! Zmizni!

- Chcem s vami len hovoriť. - Choď odo mňa preč!

- Nesnaž sa ma odhovoriť! - Vy to nechápete.

Nie som policajt, ​​ani psychológ. Nechcem vás odhovoriť!

- Čo chceš? - Poprosiť vás o niečo.

Mohli by ste si ľahnúť na túto koľaj zajtra o 14:32.

- A nechať sa zraziť vlakom. - Prečo?

Dal by som vám sto eur.

Nepotrebujem sto eur! Chcem zomrieť.

Urobte to pre mňa. Pre môjho syna. Je to mladý rušňovodič.

Musí "pokrstiť" trať. Je to "panic".

Jazdí už 6 mesiacov a nikoho nezrazil.

Dostal paniku.

Neje, nespí, chudne.

Bojím sa, aby si nesiahol na život.

Bude prechádzať tadiaľto zajtra o 14:32.

Vám je všetko jedno, ale pre mňa by to znamenalo veľa.

Mám skočiť pod vlak za 100 eur?

Viac nemám.

Pre teba má môj život cenu 100 eur?

Vám nestojí za nič. Chceli ste sa zabiť zadarmo.

Akú si cením môj život, to je moja vec.

- Ale nenechám sa ponižovať! - Nechcel som vás uraziť.

Len som chcel pomôcť mladému človeku, aby sa nezabil.

Prečo neskočíš pod vlak ty?

Si starý a si jeho otec.

Mňa ti nie je ľúto, ale seba áno!

Vás nepoznám. Práve sme sa zoznámili.

Chcem sa zabiť práve kvôli takým, ako si ty.

Bezcitným, chladným a vypočítavým ľuďom.

Ja nie som taký.

Nechápete, že chcem pomôcť svojmu synovi, pretože ho mám veľmi rád.

Pobozkaj ma.

Čo?!

Pobozkaj ma a ja skočím pod jeho vlak.

A 100 eur si môžeš nechať!

Nikdy som nepobozkal muža.

Rodičia ma tak vychovali.

Mysli na svojho syna.

- Môžem urobiť niečo iné? - Nie!

llija, poď obed. Je poludnie.

Musím ísť.

Kam ideš?

Obed je hotový...

Nemôžem obedovať, odchádzam.

Prečo si sa tak vyobliekal?

Kedy sa vrátiš?

Neviem, kedy sa vrátim.

Čoskoro...

Ty sa nevrátiš.

Možno sa raz vrátim. Aj ty si sa vrátila...

Si pekný.

Dispečer!

Počúvam.

Kde si?

Na 133.

Meškáš 22 minút! Pustíme ti zelenú vlnu!

Len pre boha pridaj!

OK...

Na 70! Rozumel si?

OK.

Kde si?

Na 155...

Ako rýchlo ideš?

54 km/h!!

Tam môžeš ísť 100! Počul si?

Počul...

100! Haló?

Rýchlo, Sima, rýchlo

Do toho, milí kolega!

- Prečo si, do piče, zastavil?! - Ocko!

- Koho si zrazil? - Ljuba maniaka...

Výborne!

Nikdy som nebola pri mori.

- Ani ja. - Naozaj?

- Ďakujem, že ste ma vzali so sebou. - Niet za čo.

Kde je Danica?

Danica zomrela pred 25 rokmi!

Chcete niečo z reštauračného vozňa?

Nie, ďakujeme.

A keby mali ružové víno?

Ja už nepijem.

Môj Sima riadi...

Dobre riadi.

Mäkko...

Môj syn a ja sme zabili 35 ľudí.

19 mužov a 16 žien.

Spolu s mojim otcom a dedom je ich 75!

Nebola to naša vina.

Ale je nám to ľúto...

Z odposluchu a z anglických titulkov preložil hygienik.