Original subtitles

Snažila som sa spomenúť si na príbeh,

ktorý by oslovil záhadný strach našej povahy

a prebudil by vzrušujúci des.

Príbeh, pri ktorom by sa čitateľ bál obzrieť sa okolo seba.

Pri ktorom by stuhla krv a zrýchlilo sa búšenie srdca.

Na začiatku devätnásteho storočia.

Svet je na pokraji prevratnej zmeny.

Spolu s politickým a spoločenským prevratom,

je vedecký pokrok, ktorý úplne zmení naše životy.

Smäd po poznaní nebol nikdy tak veľký.

Medzi priekopníkmi, kapitán Robert Walton, bádateľ,

posadnutý dobytím Severného Pólu.

Čím bližšie boli k výhre, jeho výprava odhalila príbeh,

ktorý priniesol des do sŕdc všetkých, ktorý sa vybrali do neznáma...

SEVERNÝ ĽADOVÝ OCEÁN 1794

Povedz kapitánovi, že musíme stiahnuť hornú plachtu.

Roztrhne sa!

Kapitán, prosím! Musíme zložiť plachty!

Všetci sa chyťte sťažňa!

Vezmi kormidlo! No tak!

Kapitán, narazili sme do ľadu! Narazili sme do ľadu!

Pred nami je ľadovec!

Otoč kormidlo prudko doprava!

Späť!

Pomoc! Pomóc!

- Pomóc! - Vydrž, Vernon!

Vydrž!

Muži, zaprite sa na to!

Poďme!

Kapitán, toto nemá zmysel. Ľad je na kilometre všade okolo.

Čo navrhujete, aby sme urobili? Ľahli si a umreli?

Pane, muži sú zničení. Človeče, nemôžu pokračovať.

Počujte, neprišiel som takto ďaleko, aby som sa vzdal.

Keď sa zapísali, riziká im boli známe.

A ak budeme musieť, na Severný pól sa presekáme.

Kapitán, v tom prípade riskujete vzburu.

- Povedali ste vzbura? - Áno, pane, povedal.

Budeme pokračovať na sever, podľa plánov.

Za cenu ešte koľkých životov?

Koľko ich len bude treba!

Tam von niečo je.

Čo je to?

Čo do frasa je to?

Kto je váš kapitán?

Ja som kapitán.

Kto do paroma ste vy?

Nemám čas na rozprávanie.

Vezmite vašich mužov a vaše zbrane a poďte so mnou.

- Ihneď! - Nehýbte sa.

Ja tu dávam príkazy.

Chyťte psy! Chyťte ich!

Nechajte ich.

Už sú aj tak mŕtve.

Okamžite sa vráťte na loď!

Všetci, vráťte sa na loď!

Medvede tak nezabíjajú, nič tak nezabíja.

Možno to bol ten chlap s kapitánom.

- Alebo ide po kapitánovi. - Po kapitána si prišiel diabol.

Posledný krát, zo St. Petersburgu som išiel pešo do Archangela.

Z tadiaľ na lodi s lovcami veľrýb. Keď sme narazili na ľad, išiel som so psami.

Čo je tam von?

Počúvajte. Šesť rokov som plánoval túto cestu, moje celé bohatstvo.

Ani vy ani žiadne zjavenie ma nezastaví.

Vy ste rovnako šialený?

- Nie, nie som šialený. - Tak potom, čo ste?

Existuje cesta na prechod Severného pólu a ja ju nájdem.

Za cenu vášho života? A životov vašej posádky?

Životy prichádzajú a odchádzajú.

Ak sa nám to podarí, naše mená budú navždy žiť.

Budem uznávaný ako dobrodinec nášho druhu.

Mýlite sa.

Ja, jediný zo všetkých ľudí to viem.

Kto ste?

Volám sa...

...Victor...

...Frankenstein.

ŽENEVA 1773

Matka!

Ach, môj drahý syn Victor!

Vy ste najkrajší, najmilší, najmúdrejší,

najfantastickejší chlapec na celom svete!

Madam! Vy toho chlapca rozmaznáte.

Nechali by ste nás prosím osamote, pani. Moritzová?

Doktor.

Poďte, Justine.

Victor, toto je Elizabeth. Bude s nami bývať.

Victor, matka aj otec jej umreli na šarlach.

Teraz je sirota.

Musíte sa k nej správať, ako k vašej sestre.

Musíte na ňu dávať pozor a musíte k nej byť milý.

Navždy.

Ach, matka. Ako sa má čoskorý nový člen?

Jaj, dnes je trochu temperamentný.

Keď ste boli mladým, zvykli ste na lúke naháňať svetlušky.

Áno, a keď som ich zavrel do pohára, zahynuli.

- A pamätáte si ako ste plakali? - Áno.

Pretože ste chceli, aby vám svietili pri posteli,

aby ste mali svetlo pri čítaní.

Boli ste taký nenásytný za vedomosťami. Taký malý vážny chlapec.

Stal sa z vás taký vážny mladý muž.

Všetky tieto zvláštne a staré knihy.

Budete ešte lepším lekárom, ako váš otec.

Ale viete, Victor, život by nemal byť len plný štúdia.

Mohli by ste mať toľko zábav.

- Vráťte mi to. - Nie.

Matka, vráťte mi to.

Vymeňte si partnerov. A točte sa!

- No tak, Caroline. - Máte pravdu.

- Nesmiete sa unaviť. Prosím. - Ja viem.

Nebojte sa, madam. Vaše nové dieťatko bude prirodzeným tanečníkom.

Výborne.

Všetci mladý páni a panie vám budú závidieť.

Justine.

Justine, môžem požiadať o tento tanec?

- Madam! - Rýchlo!

Musíte sa rozhodnúť!

Ako? Dieťa je v zlej polohe.

Nemôžem pokračovať... Nemôžem...

Rozrežte ma. Zachráňte to dieťa.

Bude v poriadku.

Váš otec je najlepší lekár v Ženeve.

Otec?

Otec?

Otec, ako sa má?

Urobil som všetko v mojich silách... Všetko v mojich silách...

Mama? Mama!

Vráťte ju späť.

Prosím, vráťte ju späť.

Nie!

Prosím, vráťte ju späť.

O TRI ROKY NESKÔR

MILOVANÁ MANŽELKA A MATKA

CAROLINE BEAUFORTOVÁ FRANKENSTEINOVÁ

Ach, matka.

Nemali ste umrieť. Nikto by nemal nikdy umrieť.

Ja to zastavím.

Ja to zastavím.

Sľubujem.

Victor, ste úplne posadnutý. Vysvetlite mi prosím, čo to je.

To je energia. Nikdy nezmizne, iba zmení formu.

Tento vosk zo sviečky sa dá premeniť na

kŕče mechanického psa.

Ale jeho použitie je neobmedzené. Naozaj.

Ach, Victor, poďte prosím von. Je taký krásny deň.

Odíďte, som zaneprázdnený.

Toto je čo?

To je na striekanie elektrických morén.

Tak, položte to. Položte to. To nie je na hranie.

To nie je na hranie. Položte to, položte to... Nerobte to.

Varoval som vás. Ne... Ne... Dajte mi to, vy malá...

No tak!

Poďte!

Mali by sme byť Victorovi vďačný,

že na jedno popoludnie nechal svoj experiment.

No, a kto povedal, že som ho nechal?

Ako to myslíte?

Pozrite!

Všetci umrieme.

- Vy ste vedeli, že sa to stane. - Nebol som si istý.

Ale dúfal som, že podmienky budú priaznivé. Tu je tu bežné.

Ale ešte nikdy som taký veľký ešte nevidel. Pozrite.

- Nie je to prekrásne? - Victor, nemali ste to urobiť.

To je v poriadku, to je v poriadku.

- Musíme sa skryť. Strom! - To je presne to nesprávne.

Je to oveľa väčší vodič ako my.

Victor, a čo Willie?

- Čo urobíme? - Poďte.

Otvorte to. Elizabeth, vezmite toto. Hneď, rýchlo.

- No tak, rýchlo! - Čo je to?

Zapichnite to priamo do zeme. No tak.

- Teraz čo? - Justine, vezmite toto. No tak.

- Willie! - Všetci na zem.

Podajte mi ruky. Bude to v poriadku. Chyťte aj jeho. Tak je dobre.

Dúfam, že viete, čo robíte.

- Willie? Willie, nedívaj sa hore! - Willie.

- Victor... - Počkajte!

Jeden, dva, tri...

A teraz.

Elizabeth, tak ako sa cítite?

Nažive.

Dámy a páni, drahí priatelia. Pristúpte a počúvajte.

Ako už určite viete, zajtra ma môj drahý syn Victor

opúšťa, aby pokračoval, som si istý,

že to bude význačná kariéra, v profesii,

ktorá mi nie je úplne vzdialená.

Ach, skromnosť.

Jediné, čo ľutujem, je že jeho matka,

moja nebohá manželka tu nie je,

aby sa podelila o hrdosť,

akou ma dnes večer napĺňa náš syn.

Áno.

Victor, chcela, aby ste to dostali. V deň promócií.

V tu napísala:

"Toto je denník Victora Frankensteina."

Ostatné strany sú prázdne,

aby sa zaplnili skutkami šľachetného života.

Mali by sme ísť dnu, skôr ako im budeme chýbať.

Ešte chvíľu dlhšie. Prosím.

Neviem kedy budeme opäť spolu a osamote.

Ach, drahý Victor.

Bude mi chýbať, ako sa mi smejete.

Mne bude chýbať, ako sa na vás môžem smiať.

Tak ako sa súrodenci lúčia?

Možno sa nikdy nemusia.

Ja sa nerozlúčim, ak ani vy.

Ste moja sestra?

Sestra...

...priateľka...

...milenka.

Manželka?

Áno.

Tak poďte so mnou do Ingolstadtu. Vydajte sa za mňa, teraz.

- Victor, nie. - No, tak potom ostanem.

Viac ako čokoľvek na svete by som chcela byť vašou manželkou.

Ale pokiaľ ste preč, ja patrím sem.

Chcem, aby tento dom znova ožil.

Chcem z neho urobiť výnimočný dom pre naše deti.

A teraz musíte ísť a urobiť tie veľkolepé veci, ktoré musíte urobiť.

Tak veľmi vás chcem.

Budem tu, keď sa vrátite.

Na každý sviatok. Pri každej návšteve.

Potom v našu svadobnú noc.

Do našej svadobnej noci.

Hore, obávam sa.

- Akú ste mali cestu? - Dobrú, ďakujem. Cez hory...

...som dobre napredoval. - To ma teší.

- Vravím, máme iba miesto na povale. - Presne to som hľadal.

Ale Frau Brach, prinesú mi veľké množstvo

vedeckých zariadení a výbavu.

Budúci týždeň, každý deň. Predpokladám, že vám to neprekáža.

Som si istý, že chápete potrebu poriadneho laboratória.

Jaj, Putzi sa páčite.

Toto bude vynikajúce.

"Šialenci a sebci pretláčajú svoje názory mečom.

Ale vedomosti sú moc iba cez Boha."

Naše motto. Vy mladí muži, uponáhľaní naň ľahko zabúdate.

Ale možno najväčšia chyba, akú vy študenti robíte

počas vášho pobytu tu, je že predpokladáte,

že budete mať originálnu alebo kreatívnu myšlienku.

Za našich čias sme si to všetci predstavovali.

Ale páni, neprišli ste sem, aby ste mysleli za seba.

Ste tu, aby ste sa naučili, ako rozmýšľať za vašich pacientov.

Preto sa v prvom rade musíte naučiť

podrobiť sa

ustanoveným zákonom fyzickej reality.

Ale profesor, určite

nechcete nebrať do úvahy viac filozofické prístupy?

Filozofické?

Tie, ktoré pohnú predstavivosť tak ako intelekt, ako v Paracelsusovi.

Paracelsus. Arogantný a šialený Švajčiar.

Albertus Magnus?

Jeho nezmysli vybuchli pred päťsto rokmi.

Cornelius Agrippa?

Čarodejník. Okultista. Ako sa voláte?

Victor Frankenstein, pane. Zo Ženevy.

Ďalší Švajčiar.

Pán Frankenstein, tu na Ingolstadtskej univerzite, my vyučujeme...

A v skutku, dúfame, že posunieme. ...medicínsku vedu.

Chémia, biológia, fyzika. My študujeme čisté vedy.

Určite, možný veľkolepý pokrok leží v spájaní týchto vecí.

My neštudujeme výlevy bláznov ani alchymistov,

ktorí boli pochovaní pred stovkami rokov,

pretože ich druh amatérskej, fanatickej, fantastickej špekulácie

telá nelieči a nezachraňuje životy.

To dokáže iba veda.

A teraz, máme vaše povolenie, pokračovať?

- Pekný kabát. - Tak, ďakujem.

Neber si to veľmi k srdcu.

Krempe neuznáva zahanbenie na verejnosti.

- Ja nie som šialený! - Drahý kolega, samozrejme, že nie si.

Vlastne, to je presne to, čo by som očakával, že úplne racionálna osoba

povie úplného neznámemu.

Henry Clerval, mimochodom a ja som úplne šialený.

- Victor Frankenstein. - Zo Ženevy.

- Zo Ženevy. - Áno, všimol...

Čo keby ste sa pozreli kam idem?

To je Schiller. Ornament divadelného pola.

- Naozaj. - Tiež je nový.

Je to vidno, lebo si obzerá veci s otvorenými ústami.

Prečo si tu?

- Výskum. - Veľmi grandiózne.

Ja som tu, aby som sa stal obyčajným lekárom.

Povedali mi, že to má niečo dočinenia s liečením chorých.

Čo je naozaj škoda, pretože mne sa chorí ľudia dosť protivia.

Aj napriek tomu sa budem dobre baviť, dostanem diplom...

Keby som mohol prestať s prepadávaním anatómie

a mohol sa usadiť a oslobodiť bohaté staré dámy od ich vymyslených chorôb

a potom oslobodiť ich živé a krásne dcéry.

- Kto je to? Bol na prednáške. - To je Waldman.

- To je Waldman. - Áno.

Zaujímavý prípad. Povráva sa, že v mladosti

sa dokázal dostať do neba a poúčal Boha o vede.

Niekoľko rokov dozadu mal problémy s úradmi.

Niečo ohľadne nelegálnych pokusov.

Ale kto vie, aké experimenty?

Takže, čo si to vravel? Bohaté, staré dámy a ich dcéry?

Áno, je to život plný obety, ja viem, ale niekto to musí urobiť.

A preto hlavný nervový systém

a jeho najväčší úspech, mozog

je najkomplikovanejšia a najzáhadnejšia skupina orgánov

s akými sa kedy stretnete.

Pán Frankenstein, rez je váš.

Výborne.

Pán Clerval, môžete odstrániť lebečný kryt.

"Henry, ktorý úplne vyzdravel, pokračuje v boji o ukončení anatómie."

Ja som bol vždy zlý v anatómii.

"Profesor Waldman je k nám veľmi tolerantný. Veľa sa toho učím.

Profesor Waldman je mimoriadny. Tak ako Henry.

Boh vás žehnaj, s láskou, Victor."

- To je veľmi milé. - P.S. Zamiloval som sa.

Prosím?

"Je brunetka, štíhla a krásna

a vždy keď ma vidí krúti chvostom.

Volá sa Putzi, a je to najpriateľskejší pes, akého som kedy poznal.

P.S. Elizabeth, snívalo sa mi o tom, ako sa lesknú vaše vlasy..."

"O tom ako chutia vaše pery. Snívalo sa mi o vašich rukách a prsiach,

a o tom ako to bude počas našej svadobnej noci,

keď budeme konečne samy."

Čo ešte píše?

Píše, "Veľmi tvrdo pracujem na tom, aby som mal veľa nových priateľov."

Niekto, viac kávy?

Tak posledný krát Frankenstein! Život je život, smrť je smrť.

Tieto veci sú pravé.

- Sú absolútne. - To nie je pravda a vy to viete!

Vy a vaši spolupracovníci opätovne vyzývate tento predpoklad!

Áno, vy, pane! Vy neviete, kde sa končí život alebo začína smrť.

Potom, čomu sme zvolili názov smrť, vlasy stále rastú. Taktiež nechty.

Vieme, že ľudský mozog môže umrieť,

ale jeho srdce a pľúca pokračujú v tlčený a v dýchaní.

To viete.

Pán Frankenstein zo Ženevy, varujem vás,

to čo navrhujete je nie len nelegálne, je to nemorálne.

Hovadina!

"Milý denník, prečo ma nikto nechápe? P.S. Ja nie som šialený."

Vy.

- Vysvetlite mi to. - Profesor, prepáčte.

Počúvajte, prišiel som sem, aby som sa naučil všetko o novej vede.

O galvanizme, o Franklinových pokusoch.

Kombinácia moderných odborov so starovekými vedomosťami...

...aby som ochránil a vytvoril... - Aby ste čo vytvorili?

Pane, my môžeme veci zmeniť. Môžeme ich vylepšiť. Sám to viete.

Sme na pokraji nepredstaviteľných objavov,

ak máme odvahu opýtať sa tie správne otázky. Musíte mi pomôcť.

No tak.

- Victor... - Poďte.

Henry.

Zamknite dvere.

Takže, počas tisícky rokov,

Číňania zakladali ich medicínu na viere,

že ľudské tele je chemický motor, ktorý je poháňaný prúdmi.

- Fascinujúce. Ako vysvetľujú? - Nedotýkajte sa toho!

Ich lekári liečia pacientov

pichaním ihiel, ako tieto tu, do mäsa

na rôznych dôležitých bodoch, aby manipulovali tieto elektrické prúdy.

Chápem.

Takže základ je v elektrine.

Teraz sa pozrite na toto.

No tak, dotknite sa toho.

- Je to teplé. - Áno, je.

Áno, Ako sa máte?

Vypnite to!

- Nemôžem, nefunguje to. - Henry, skúste sa upokojiť.

Je to len otázka zníženia polarity.

Ruka opice je vlastne rovnaká ako tá naša.

- Žiadna ruka nie je tak silná! - Takže, toto musí fungovať.

Profesor, dovoľte mi, aby som vám pomáhal.

Pomôžete mi, samozrejme, nikomu o tom nehovorte.

Aj tak by vám neverili.

Najmilší Victor. Veľa sa tu toho nemení.

Pani Moritzová stále Justine zbožňuje aj trápi, v rovnakej miere.

Willie dospieva každý deň viac a viac

a otec skoro od pýchy puká

pri pomyslení na vás a na vašu prácu.

A ja...

No, mne len chýbate, veľmi mi chýbate.

Prosím, Victor, čoskoro napíšte.

Nie, myslím to vážne. Vezmite si napríklad vakcínu.

Pred tridsiatimi rokmi, celý koncept vakcín neexistoval

a dnes každý deň zachraňujeme životy.

- Ale to nie je celá odpoveď. - Ako to myslíte?

Že skôr či neskôr, najlepší spôsob ako oklamať smrť, bude stvorenie života.

Tak teraz ste zašli priďaleko.

- Victor, existuje iba jeden Boh. - Nie, Boha z toho vynechajte.

Keď niekoho milujete, a tá osoba má choré srdce,

nedali by ste jej zdravé srdce? To nie je nemožné.

Dokážeme to, už iba niekoľko krokov.

Ak môžeme nahradiť jednu časť človeka, môžeme ich vymeniť všetky.

A ak tak urobíme, budeme môcť stvoriť život.

Stvoríme stvorenie, ktoré nezostarne ani neochorie.

Stvorenie, ktoré je silnejšie a lepšie ako my.

Ktoré je múdrejšie a civilizovanejšie než sme my.

- Počas nášho života? - Nie.

Ako blízko ste sa dostali, profesor?

Príliš blízko.

Profesor, prosím vás, dovoľte mi pozrieť si vaše poznámky.

Nie. Moja terajšia práca a jej aplikácia

sa skladá iba zo záchrany života.

S mojimi ostatnými výskumami som už dávno prestal.

Prečo?

Pretože ich výsledkom bol odpor.

To mi nepichnete. Počul som, že sú v tom osýpky.

- Osýpky? Dávajú nám osýpky? - Osýpky.

To nie sú osýpky, je to vakcína, ktorá zabráni v meste moru.

- To je čo? - Je to malé, neškodné množstvo...

...séra proti kiahňam. - Vy ste povedali osýpky!

Povedal som, že je to neškodné.

Je to potrebná opatrnosť bez ktorej by toto bohom zabudnuté mesto

okamžite upadlo do karantény.

Vy, lekári zabíjate. Je mi jedno, čo vravíte. To mi nepichnete.

Ale, áno, pichnem. Je to zákon!

- Posaďte ho niekto. - To mi nepichnete!

To mi nepichnete!

Pane? Profesor? Pane?

Nájdite ho!

No tak! No tak! No tak!

Victor, nemá to význam, je po ňom.

- Nie! Nie, Henry! - Pusti ho!

- Nie! Nie, toto sa nemalo stať! - Nechaj ho! Victor, prestaň!

- To sa nemalo stať! - Prestaň!

Muselo sa to stať!

Choď to čerta!

Je jedno, čo poviete, ako to nazvete, vy, lekári ste vrahovia.

Vraždíte ľudí! Zlí! Ste zlí!

Zlí!

Vy ste tí, čo si zaslúžia umrieť. Boh vás potrestá. On vás potrestá!

Boh vás potrestá!

Pre Boha, boli ste tak blízko! Samozrejme, energia!

Materiály boli nesprávne. Potrebovali ste pomocné zdroje.

"Pokus zlyhal.

Výsledok bol odpudivý, deformovaný a otrasný na pohľad.

Tento faktor záleží na vhodných surových materiáloch."

Surové materiály...

- No tak, Henry. - Victor, ja ti nemôžem pomôcť.

- Ty nechceš. Čoho sa obávaš? - Všetkého! Čo ak úrady?

Urobíme to potajme. Mám surové materiály, mám Waldmanove denníky.

- Ty si ukradol jeho denníky? - Dlžíme mu dokončenie toho pokusu.

- Stačil mu jeden krok. - On toto nikdy nechcel.

Nevedel sa tomu postaviť, to je iné.

Aj keby to bolo možné a aj keby si mal tie správne...

Ktoré nemáš. ...aby si za nás rozhodol...

...vieš si predstaviť, že by sa nám to nepomstilo?

Myslím, že za šancu prekonať smrť a choroby,

umožniť každému na zemi, aby mal šancu žiť,

žiť, zdravý, neprerušený život,

umožniť ľuďom, ktorí sa milujú, aby mohli byť navždy spolu...

Pre toto všetko, myslím, že je to akceptovateľné riziko.

Justime, prosím, nechajte ma osamote. Nechcem sa o tom rozprávať.

Ale všetky tie listy, čítate nám ich každý týždeň.

Ja som ich napísala. Ja som ich napísala. Už mesiac nenapísal.

Elizabeth...

Niečo strašné sa s nim deje. Cítim to.

Najprv som si nebola istá, ale vedela som, že to musím pred otcom tajiť.

Teraz sa povráva o cholere.

Ja sa o otca a Willieho postarám. Vy choďte do Ingolstadtu...

To nie je možné. Nebude ma chcieť. Asi si našiel nejakú inú.

Keby bol môj, už dávno by som odišla.

Ale on nie je môj.

On je váš, a vy musíte ísť za ním.

Surový materiál, to je všetko, čo sú.

Vlákno na opätovné použitie.

Najlepší mozog.

- Pane, ale všetci umreli na choleru. - To nie je podstatné.

Ďakujem.

Zložené orgány musia mať vhodnú výživu a teplotu

a hlavne viac priamej energie.

Viac priamej energie.

Aniónová tekutina je hlavnou biogenickou jednotkou.

Subjektu je toto pichnuté. Medené ihly na akupunktúru

sú vsunuté do hlavných energetické bodov.

Teraz, po vypnutí prúdu, mŕtva ropucha by sa mala oživiť.

Ale nezávisle od externých energetických zdrojov.

Áno.

To je ono.

To je tá kombinácia. To je tá kombinácia!

To je ono!

Victor? Victor!

Victor, otvor dvere!

- Victor, prosím! - Čo chceš?

Je tu cholera. Epidémia!

Mesto je pod vojenským zákonom.

- Victor, počúvaš ma? - Áno. A?

Vojsko príde a uvalí na mesto karanténu.

Väčšina z nás odchádza pokiaľ ešte môžeme.

Krempe vie, že si tu. Čo ak to povie úradom?

Zbohom, Henry.

Victor, to som ja.

Elizabeth.

Počujete ma?

Victor, musím vás vidieť.

- Choďte preč. - Victor, prosím!

Neodídem odtiaľto kým vás neuvidím.

Poďte dnu bočnými dverami.

Sama!

Čo sa s vami stalo?

Ako môžete takto žiť?

A ten smrad.

Tam nechoďte!

- Musíme odísť. Nie je to bezpečné. - Nie, ja musím ostať.

- Aj keď to znamená, že umriete? - Áno.

Ale, dovoľte mi pomôcť vám.

Nie, to nie je možné.

Sľúbili sme si.

Victor, ja vás prosím.

Pozrite, ja viem, že je to pre vás ťažké pochopiť to,

ale ja teraz nemôžem túto prácu opustiť.

Je to príliš dôležité. Nie len pre mňa, ale, verte mi, pre všetkých.

A musí to byť na prvom mieste.

Pred nami?

Elizabeth...

...tak veľmi vás milujem, ale...

Zbohom.

Elizabeth! Elizabeth!

Pre Boha! Elizabeth!

Elizabeth!

Ži! Ži! Ži!

Ži!

Áno!

Nie...

Nie!

Nie!

Nie!

Nie!

Je to nažive.

Žije to.

Nie.

Čo som to urobil?

Čo som to urobil?

"Obrovské poruchy po narodení.

Veľmi zvýšená fyzická sila.

Ale výsledkom oživenia

Ale výsledkom oživenia

a úbohý

a mŕtvy."

Zajtra musím navždy zničiť tento denník

a jeho tajomstvá.

Pre Boha.

Nie!

Vy blázon, Victor Frankenstein zo Ženevy.

Ako ste mohli vedieť, čo ste spôsobili?

Ako je to spojené? Kusy zlodejov, kusy vrahov...

Zlo prišité ku zlu z to ku zlu.

Naozaj si myslíte, že táto vec sa vám poďakuje za svoje obludné narodenie?

Zlo sa pomstí.

Boh vám pomáhaj, milovaní moji.

Čo to robíš?

On má choleru! On je ten kto roznáša choleru!

Chyťte ho!

Poď sem, ty...

Držte sa od neho.

Nie, ihneď ho zabite!

Tadiaľ išiel.

No tak. Kľud. Kľud. Iba trochu.

- Presne tak. No tak, oddýchni si. - Henry, si tu.

Samozrejme, že som tu. Ale bolo to s tebou o chlp.

Obával som sa, že sa z cholery stane zápal pľúc.

Áno, stal sa zo mňa lekár.

Aj Krempe je so mnou spokojný.

Takýmto tempom, možno spravím aj anatómiu.

- Epidémia? - Hrozné.

Nič pre nich nemôžeme urobiť.

Umrú hlavne slabí, každý bez obydlia alebo jedla,

hlavne novorodenci.

- Si si istý? - Som si tým istý.

Vďaka bohu.

Ako to myslíš?

Nijako.

Dobre teda, skončila sa mi služba.

Vidíme sa neskôr.

Elizabeth.

Elizabeth.

- Prosím, prosím, odpustite mi! - Samozrejme, že vám odpustím.

Victor, neviem na čom pracujete, a ani to nechcem vedieť.

Ale skoro vás to zabilo.

Je koniec, skončil som. Nikdy sa to nemalo začať.

Je to mŕtve! Je to mŕtve.

- Felix! - Áno?

Nezabudni na odpadky z cibule.

V poriadku, mám ich.

Choďte už.

No tak. No tak.

Choďte, choďte. Choďte. Vezmite si.

- Ako sa majú prasce? - Sú rady, že dostali najesť.

- Ako s tvojimi rukami? - Zase krvácajú.

Tak je to lepšie.

No vidíš.

- Polievka je hotová. - Poďte, starý otec. Sadnite si.

S touto úrodou, zimu neprečkáme.

- Zem je úplne zamrznutá. - Na trhu predáme ďalšie prasa.

Nemôžeme. Až kým nezrušia karanténu.

A to bude pre nás o jedno menej. Príde po nájom za minulý mesiac.

No tak. Spolu to dokážeme.

Máš pravdu.

Musíme, skôr ako napadne prvý sneh.

No tak.

Zem je zamrznutá. Potrebovali by sme nato dvadsať chlapov. Nemá to zmysel!

- Stmieva sa. - Nemáme dosť jedla.

Zvládneme to. Poďme.

Pozrite. Pozrite.

To musia byť dary od dobrých lesných duchov.

Otec, v tomto živote nie je nič zadarmo.

- Chcel by som vedieť kto a prečo. - Starý otec, bol to dobrý duch?

- Myslím, že áno. - Nerozprávajte mu hlúposti.

Kto je tam?

Felix? Deti?

PRIATEĽ

Správne.

Čo je toto?

- Priateľ? - Priateľ! Veľmi dobre!

To bolo veľmi dobré.

Ty máš veľa priateľov, však? Starého otca a...

Priateľ...

Priateľ...

Priateľ.

Priateľ.

Rodina.

Otec.

Musia s nami cestovať celú cestu.

Tieto nástroje nesmú byť bez dozoru.

Môj otec sa postará o prepravu do Ženevy. Rozumiete?

Rozumiem, pane.

- Idete niekam? - Henry, pozri.

Pozri sa na tento medailón od Victora. Nie je prekrásny?

- Áno, je krásny. Si to naozaj ty? - Áno, je to zlá podoba, ja viem.

Ale zatiaľ to bude slúžiť ako prsteň.

Gratulujem, k tomu úplne očakávanému!

- Kedy? - Hneď potom ako dorazíme domov.

Budeme tam na nový rok.

- Bude pracovať v otcovej ambulancii. - A rozšíri ju.

Ja pôjdem vpred, teraz keď zrušili karanténu. Mám toľko roboty.

Takže, ambulancia potrebuje partnera. Nie je v tom veľa peňazí,

je tam jedlo a bývanie a veľmi dobrá spoločnosť.

A pre niekoho kto práve spravil anatómiu je to ideálne miesto.

Tak nás napadlo, či

by si nám mohol niekoho doporučiť?

Victor, Ja... Neviem, čo povedať.

Prosím, povedz áno.

- Áno. - Áno!

- Áno! - Áno, áno!

A môžeš si to zapísať do denníka!

"Toto

je

denník

Victora

Frankensteina

zo

Ženevy."

Poďte, rýchlo.

No tak, choďte. Rýchlo.

- Veselé Vianoce. - Veselé Vianoce.

No tak. No tak. Čas ísť do postele.

Poďme dnu.

"Pre dobrého lesného ducha."

Vy ste dobrý lesný duch?

To ťažko. Kde máš otca?

Povedal som, kde máš otca?

Kto je to? Maggie?

- Nie. - Aha, to ste vy.

- Maggie, čo si urobila? - Je tam dnu?

Skrýva sa za starým slepcom?

Utekaj! Utekaj!

Mne to nevyčítaj.

Vyčítaj to svojmu synovi, za neplatenie nájmu načas.

Pre Boha.

Ďakujem vám, priateľ. Veľmi pekne vám ďakujem.

Nesadnete si ku ohňu?

Prosím, nebojte sa.

No tak. Poďte dnu.

Oddýchnite si, sadnite si.

No vidíte.

So rád, že ste konečne prišli dnu.

Človek by sa nemal skrývať v tieni.

Je to tak pre mňa lepšie.

Prečo?

Ľudia sa boja.

Okrem vás.

Nemôže to byť až také zlé.

Horšie.

Ja "vidím" pomocou rúk, ak mi dôverujete.

- Oci, oci, on ublížil starému otcovi! - Kto mu ublížil?

- Čo to bol ten hluk? - Povedz mi, čo bol ten hluk.

Maggie, čo sa stalo?

Chudák.

Nemáte žiadnych priateľov?

Existujú nejaký ľudia.

Ale oni ma nepoznajú.

Prečo nejdete k nim?

Pretože som tak veľmi...

...škaredý.

A oni sú tak strašne...

...krásny.

Otec! Vypadni!

- Vypadni ty obluda. - Nechaj ho na pokoji!

Musíme odtiaľto odísť.

Nie.

Obrovské poruchy z narodenia - zvýšená sila

Ale výsledkom oživenie je a úbohý a mŕtvy.

Tieto pokusy sú na konci

Ja sa pomstím!

Frankenstein!

Ženeva.

- Rýchlo, rýchlo. - Je tu, je tu!

- Willie! - Dostali sme váš list!

Bol to prvý, ktorý mi dovolili prečítať.

Blahoželám, Elizabeth.

- Som taká šťastná. - Ďakujem, Justine.

Jaj, to je ten medailón?

Pozrite aký je Victor pekný.

- Môžem ho zobrať a ukázať Petrovi? - Áno ale, Willie, to nie je hračka.

Nechajte ho. William, neflákaj sa!

Justine, ty blázon. Dávaj pozor.

Ktokoľvek by si mohol myslieť, že sa ty vydávaš.

- Áno, mama. - Čo sa stalo?

Naozaj. Nič.

Nechaj to. Zničila si to.

Nie! Nie!

Frankenstein.

Vy, so mnou.

- Videli ste Willieho? - Ešte sa nevrátil?

Claude sa išiel pozrieť, či sa pozabudol.

- Povedali, že tam nebol. - Je príliš neskoro nato, aby bol von.

- William! - William!

- William! - William!

Willie!

Willie!

Willie...

Willie!

Toto nie je hra!

Willie!

Je tak neskoro.

Všetci sme tak unavení. Ja som tak unavená.

Otec! Tak rada vás vidím.

Čo sa stalo?

William!

Prešli sme východnú stranu. Nič tam nie je.

Do frasa!

Elizabeth?

Našla som ho!

Našla som ho!

Elizabeth!

Nie!

Pane, robili sme, čo sme mohli.

Oddýchnite si. Urobili sme všetko v našich silách.

Pane, veľmi sa bojím o moju dcéru. Stále je tam a hľadá Williama.

Rozišli sme sa v zlom. Bola som k nej krutá. Nemyslela som to tak.

Myslím, že je to pre ňu ťažké, vaša svadba. Veľmi vás miluje.

Neprežila by som to, keby sa jej niečo stalo.

Ona je všetko čo mám. Pomôžte mi prosím!

Teraz keď je svetlo pôjdeme ju ešte raz hľadať.

Pani Moritzová, sľubujem, nájdeme ju.

- Ako sa má otec? - Puká mu srdce.

Pán Frankenstein,

vraha sme chytili asi tak osem kilometrov odtiaľto, skrýval sa v stodole.

Toto mala pri sebe. Myslím, že to patrí vám, pane?

Pane, musíme okamžite prísť.

Ľudia v meste sa zbláznili.

- Čo to robia? - Museli sa vlámať do väzenia!

Pre Boha nemôžete ich zastaviť?

Zošaleli! Toto je smrteľný dav!

Prestaňte! Toto je nelegálne.

- Justine. - Justine!

Victor! Pomôžte mi! Snažila som sa ho nájsť!

Išla som k jazeru, ale bola tma!

Chcela som vám ho priviesť!

Na svadbe musí byť! Prepáčte! Je taký malý.

Podarilo sa nám pred davom zatvoriť brány.

A čo Justine?

Zložili sme ju. Ráno ju môžeme pochovať.

Ďakujem, Claude. Choďte si ľahnúť.

Ľadové more.

Tam sa stretneme,

na ľadovom mori.

Ach, Justine, odpusti mi.

Victor, povedz mi. Kto je ten muž? Ako vieš, že on je zato zodpovedný?

Potom ako ho zničím ti všetko poviem.

Toto je vec pre políciu.

Nechápali by to.

No, ani ja.

Tak to proste akceptujte.

Vstaň.

Vstaň.

Ty rozprávaš.

Áno, rozprávam.

A čítam.

A myslím.

A poznám ľudské spôsoby.

Ako si ma našiel?

Tvoj denník.

Potom ma chceš zabiť.

Nie.

Ty si zavraždil môjho brata, však?

Jednou rukou som ho chytil za krk,

zdvihol som ho zo zeme

a pomaly som mu dolámal krk.

A keď som ho zabil, videl som tvoju tvár.

Ty si mi dal tieto pocity. Ale nepovedal si mi ako ich mám použiť.

Teraz sú kvôli tebe mŕtvi

dvaja ľudia.

Prečo?

Niečo v mojej duši pracuje a ja tomu nerozumiem.

Čo je s mojou dušou? Mám nejakú?

Alebo to bola časť, ktorú si vynechal?

Kto boli tí ľudia z ktorých sa skladám?

Dobrí ľudia? Zlí?

- Materiál, nič viac. - Mýliš sa.

Vedel si, že viem na toto hrať?

V ktorej z mojich častí je táto vedomosť?

V týchto rukách?

V tejto mysli? V tomto srdci?

A čítanie a písanie.

Nie sú to ani tak naučené veci, ako z pamäte.

Možno, spomienky nájdené v mozgu.

Uvedomil si si niekedy následky svojich činov?

Dal si mi život a potom si ma nechal umrieť.

Kto som?

Ty...

Neviem.

a ty si myslíš, že som zlý.

Čo mám urobiť?

Niečo chcem. Priateľa.

Priateľa?

Spoločníka.

Ženu.

Niekoho ako ja.

Aby ma nenenávidela.

Ako ty?

Ach, Bože, nevieš, čo odo mňa žiadaš.

Viem, že

za vľúdnosť jednej osoby

by som dal všetkým pokoj.

Mám v sebe lásku, akú

si nevieš predstaviť.

A hnev, aký by si neveril.

Ak nemôžem uspokojiť jedno,

budem si užívať druhé.

A ak pristanem, ako budete žiť?

Pôjdeme na sever, ja a moja nevesta,

na najvzdialenejšie miesta na póle.

Kde nikdy žiadny človek nevkročil.

Tam by sme žili náš život,

spoločne.

Žiadny človek by nás už nikdy nevidel.

To je sľub.

Prosím. Musíš, mi pomôcť.

Ak sa dá toto zlo napraviť,

potom to urobím.

- Victor! - Victor.

Ste v poriadku?

- Áno som v poriadku. Som v poriadku. - Čo sa stalo?

Povedzte nám.

Victor.

Victor, musíte nám povedať, čo sa stalo!

Mesiac, to je všetko čo žiadam.

A potom môžeme mať sobáš a môžeme na to všetko zabudnúť.

- Sľubujem. - Sľubujete? Sľubujete.

Neopovážte sa to slovo pri mne používať.

Sľúbili ste, že mi poviete, kto je ten muž. Povedali ste, že s tým prestanete.

- Vaše sľuby nič neznamenajú. - Elizabeth.

- Musím z tohto domu odísť. - Kam pôjdete?

- Niekam, kde si môžem oddýchnuť. - To je smiešne.

Na hádky nemám čas.

Jaj, vám to nevyhovuje? Alebo to nezapadá do vašich plánov?

Vy nikdy nemyslíte na nikoho ani na nič iné ako na seba?

Bože odpusť mi.

Prečo ona?

Materiály, pamätáš? Nič viac.

- Tvoje slová. - Nie.

Svoj sľub dodržíš!

Nedodržím.

No tak, zabi ma.

Toto je nič v porovnaní s tým čo príde.

Ak my odoprieš svadobnú noc, budem s tebou na tvojej.

Elizabeth!

Elizabeth.

Počkajte. Počkajte, prosím počkajte. Prosím.

Musím sa s vami rozprávať. Prosím!

Čo mi chcete povedať?

Nechoďte.

Prosím, nechoďte.

Bojím sa.

Čoho?

Urobil som niečo strašné,

tak hrozné.

A mám strach, že ak vám poviem pravdu,

stratím vás.

Stratíte ma ak mi to nepoviete.

Ja...

...neviem...

...čo...

...mám robiť.

Victor, oženíte sa za mňa?

Dnes sa zosobášime.

Zajtra mi všetko poviete.

Ale musíte mi povedať pravdu.

A spoločne sa čomukoľvek postavíme.

Čokoľvek ste urobili, čokoľvek sa stalo,

milujem vás.

Podeliť sa o pravdu, celú pravdu v dobrom alebo v zlom,

stáť pri sebe v chorobe aj v zdraví

a v radosti od tohto dňa,

kým vás smrť nerozdelí.

Pane, kto je tento muž?

- Ako ho spoznáme? - Verte mi spoznáte ho.

Zabil pána Williama, a Justine Moritzová zato umrela.

Chlapci, bez váhanie. Keď ho zbadáte, zastreľte toho bastarda!

Henry?

Neboj sa.

Vy dvaja dajte na seba pozor. Ja sa postarám o tvojho otca.

Pane, mrzí ma to. Posledná kompa odišla. Do rána iná nepremáva.

- Do frasa. - Ja vám na noc postrážim bývanie.

- Ďakujem, Claude. - Poďme.

- Dajte pozor nech sú pištole suché! - Sú dostatočne suché.

A ak zlyhajú, máme ďalšie. A ak tie zlyhajú,

ešte môžeme toho bastarda dorezať.

- Choďte na svoje miesto. - Áno, pane.

Nebojte sa, pane. Sme dobre strážení.

Teraz, choďte hore za vašou ženou.

Nie tak často má muž svadobnú noc.

Ste premočený.

Už nie sme brat a sestra.

Teraz sme manžel a manželka.

Victor?

Zamknite dvere.

- Zamknite dvere. - Victor.

Videl som ho v svetle blesku. Bežal k jazeru.

Vy dvaja ostaňte tu.

Stratili sme ho.

Elizabeth!

Nesnaž sa kričať.

Prosím... Prosím, neublížte mi.

Si krajšia, ako som si kedy predstavoval.

Elizabeth!

Elizabeth!

Ja moje sľuby dodržujem!

Pre Boha, povedzte mi, čo sa stalo.

Nie je to potrebné. Ja viem, čo musím urobiť.

Bože. Nie, Victor! Nemôžete to urobiť, nedovolím vám to!

Umrela. Milujem ju. Čo by si urobil?

Daj jej pokoj.

Môj otec by to pre moju matku urobil.

Tvoj otec je mŕtvy.

Tak potom už nemám, čo stratiť.

Nič okrem tvojej duše.

Ži!

Nie!

Ži. Ži.

Áno. Áno. Áno.

Ako sa volám.

Prosím, povedz moje meno.

Pamätáš! Musíš si pamätať.

Elizabeth?

Elizabeth?

Tak je dobre.

Tak je dobre, pamätáš si.

Tak je dobre.

Teraz sa postav. Postav sa.

Áno. Áno. Áno.

Spomínaš si.

Spomínaš si.

Je krásna.

Nie je pre teba.

Poď.

Elizabeth?

Ako sa volám.

Elizabeth.

Áno.

Elizabeth!

Si krásna.

Ako sa volám.

Elizabeth, poď ku mne.

Poď ku mne.

Ako sa volám, Elizabeth.

Vic...

Presne tak, Elizabeth.

Victor.

Nie, si moja.

Si moja.

- Nechaj ju! Nie! - Pusti ju. Ona je moja.

Ona je moja! Povedala moje meno! Pamätá si!

Je moja!

Nie!

Všetko, čo som kedy miloval leží v plytkom hrobe,

mojou zásluhou.

Išiel som za cestou, ktorú mi nechal...

Sever.

Stále na sever.

...teraz už niekoľko mesiacov,

s jedným zámerom:

Zabiť ho.

Teraz,

som unavený.

Som tak veľmi, veľmi unavený.

Čo povedal?

Je mŕtvy.

Rozprával o nejakom zjavení.

Kapitán, čo je to tam von?

Porozprával mi príbeh, ktorý

nemôže byť pravdivý.

Myslím, že bol šialený.

Teplý vánok.

- Tento ľad sa ešte roztopí. - Kapitán a potom čo?

- Pôjdeme na sever. - Nie.

Kto ste?

Nikdy ma nepomenoval.

Prečo plačete?

Bol to môj otec.

A hej, dal som moje srdce múdrosti

a aby som poznal šialenstvo a pochabosť,

a uvedomil som si, že všetko je márnivosť a sužovanie ducha.

Pretože vo veľkej múdrosti leží veľa nešťastia

a ten kto je múdrejší, je smutnejší.

Pretože Boh prinesie každé dielo a každé tajomstvo pred súd,

či už je dobré, alebo zlé.

- Kapitán... - Má právo zúčastniť sa.

Pre Boha, láme sa!

Kapitán, vráťte sa späť na loď.

Nechajte tú prekliatu fakľu! Nechajte ju!

Poď s nami.

Nie ja som s ľuďmi skončil.

Pomóc! Pomóc!

Tu kapitán!

Kapitán a teraz kam?

Domov.

Preklad titulkov: Katarina Čierna