Original subtitles

- Áno? - Dobré ráno, Lev Glebovič.

- Vieš koľko je hodín? Kto to je? - Volá plukovník Vasiliev.

- Osobný pobočník... - Zujev, si to zase ty?

Chceš radu? Choď do riti so svojímy hlúposťami.

Glebovič, čo tu kričíš? Vieš koľko je hodín?

- Nerozumel som? - Prepáčte, zmýlil som sa.

- Počúvam vás. - To sa stáva.

Šéf ľutuje, že sa nemohol zúčastniť otvorenia hotela.

Sám chápete tie okolnosti.

Ale požiadal ma, aby som vám povedal, že dnes príde na svadbu vašej dcéry.

Dnes?

Áno. Poslali ste nám pozvánku na svadbu.

- Nie je to dnes? Nie sme zmätení? - Áno, samozrejme, dnes.

- Dobre, takže tam budeme o 21:20. - Zapísal som si to.

Bohužiaľ nemáme veľa času a o 21:40 budeme musieť odletieť.

Hoci aj o 21:39!

Čakáme.

OSOL

- Čo je ti smiešne? - Nič.

Kto, kto volal?

Kuzugetovič priletí dnes na svadbu.

Svadba bola včera. Alebo som sníval?

Včera bola. A čo som mu mal povedať? Neprilietajte?

Dobre, priletí na 20 minút.

- Svadbu si zopakujeme. - No ja nie som proti.

- A čo budeš robiť s tvárou? - Čo s tvárou? Do večera sa uzdravím.

Teda, nepamätáš si nič, však?

A ja ti hovorím, z 200 metrov priamo medzi oči.

A oči veveričky nie sú tak ďaleko od seba.

Glebovič, ty si snílek.

Bol som s tebou na poľovačke. Ty odtiaľto...

Odtiaľto netrfíš tú vázu!

Kam ideš?

- Po pušku. - Prišiel si o rozum?

Aká puška? Môžeme zabiť ľudí. Žiadna puška.

No tak poď, skús to s topánkou. No tak hádzaj.

Tak dobre, ale ten kto prehrá

nechá si vytetovať „osol“ na čelo!

Nie tetovanie. Zostáva to na celý život. Nech je to fixkou.

Slabé! Nech je to natrvalo.

Dobre! Dievčatá...

Usmievaš sa, čo? Si šťastný.

- Si bastard, Zujev! - Dosť, ty si to chcel.

Je to na pár dni, potom to splynie s pokožkou.

Do večera niečo vymyslíme, neboj sa.

No, ale zatiaľ ťa môžem volať

môj osol Jori?

Aký smutný deň pre malého oslíka!

A hovorí mi, čaká ťa šťastný život.

Neprežívaj to, všetko bude v poriadku.

Nájdeš si novú prácu. V Moskve je veľa hotelov.

Ďakujem kamoška, podporila si ma.

Pripomeň mi, prečo sa s tebou stretávam?

A kto ti povie pravdu? Toto je priateľstvo.

- Nehádali ste sa? - Nie je to podstatné.

Počúvaj, to čo bolo so Zujonkom, to už bolo dávno. všetko bude v poriadku.

Alebo nie.

Áno, Margarita Lvovna? Dobre, už idem.

GRAND

"Tretíkrát sa to už nestane"

Vojdi!

Prečo si mi to nepovedala skôr?

Bolo to dávno a nepovažovala som to za dôležité.

- Ahoj. - Ahoj.

Rozprávame sa tu s tvojou bývalou.

Rozumiem.

Rita, to bolo pred tebou, je to už dávno minulosť.

- Ksénia, povedz jej to. - Áno.

Ja teraz okrem teba nikoho nepotrebujem.

Pre mňa si tu len ty.

Dobre.

- Dôležité je, že je to už minulosťou. - Samozrejme.

Vy traja, potrebujem vás.

Svadbu urobíme ešte raz, a prosím žiadne otázky.

- No dobre, pýtajte sa. - Ocko, si v poriadku?

Ja som v poriadku, Kužugetovič sa mýli.

No nie on, jeho spoločníci, preto priletí dnes.

Všetko musí byť tip-top ešte raz!

Oci, čo je to za nezmysel? Toto nebudem riešiť!

- Dcéra! - Ocko dosť!

Margarita, často ťa o niečo žiadam?!

Je to problém kvôli tvojmu otcovi obliecť si šaty na 20 minút?!

- Chceš, aby som padol na kolená? - Dosť, ocko. Vstaň.

Dobré dievča.

Lev Glebovič, je tu jeden problém.

Pochybujem, že zabezpečíme zásoby a pripravíme hostinu.

Je to problém?

Tu je problém.

- Neda sa to umyť. - Ocko, čo je to za zázrak?

So Zujevom som uzavrel stávku.

Teraz sa stretne s Kuzugetovič nie lev, ale osol.

Lev Glebovič, neprežívajte to tak, natrieme to s korektorom a nikto si nič nevšimne.

Sľubuješ?

Za mnou!

Ksénia, vezmi mi moje šaty.

Zanes ich do práčovne, nech ich osviežia.

Vezmi si ma ešte raz, Margarita Lvovna!

- Čo povedala? - Osviež mi šaty.

- A vyhodila ma. - Tvoju myš!

Ksénia, drž sa, kámoška.

Aj ty sa drž. Teba tiež vyhodia.

Tvoju myš, a mňa prečo?

Preto, že zistila, že aj ty si bola so Zujonkom.

- čo budeme teraz robiť? - Ako čo budeme robiť?

Budeme pracovať. Srandovala som.

- Nerozumela som. - Sme sa rozprávali,

vysvetlili sme, že všetko skončilo, a zdalo sa, že rozumie.

Zhoríš v pekle!

Nemôžem si robiť srandu? Julia!

No vidíte, nič nie je vidno. A bál ste sa.

Je to dobre papuľka, môžeš ísť pracovať.

- Neviem. - Čo?

Osol sa mi páčil viac.

- Zujev, chceš poradiť? - Veľmi!

Nehnevaj ma!

Svrbí to.

- Čo keby si si tak vyčistil skla? - Nechcel som.

Nechcel som! To ma netrápi. Teraz budem musieť umývať znova.

- Občas sa poobzerajte okolo seba. - Teba sa budem pýta, čo mám robiť!

- A z akého dôvodu mi hovoríte „ty“? - Ešte som ti netykala.

Ak ti začnete tykať, bude sa ti točiť hlava, rozumieš?

- Neadekvátne. - Je to v poriadku?

Drgol si do mňa, neospravedlnil si sa a ja som neadekvátna?

Mizerný someliér!

- Neudrel som ťa silno? - Nie, tak normálne.

Stalo sa to veľmi prirodzene. Máš talent na strkanie.

- Hanbil som sa ťa osočovať. - Bolo to nevyhnutné.

Bol si taký odhodlaný, naozaj som sa vzrušila!

- Myslíš si, že tomu uverila? - Nepozerala som na ňu, bola som v roli.

Ja by som tomu verila, lebo si to tak dobre hral.

Čo ak tomu neverila?

Musím to nejako zistiť.

Volal ste ma?

- Čo je to s vami? - Teba sa musím opýtať, čo je so mnou.

- Čím si ma to namazala? - Lev Glebovič, prosím ukľudnite sa.

Povedal som vám, toto je iba alergická reakcia.

2 dni budete mať Antihistaminikú reakciu a potom to prejde.

To je z toho zlatucha. Tento somár a tá alergia!

- Neškrabať. - Môžeš odísť.

Otec, dobre, že si ešte tu! Pozri sa, čo urobila s mojimi šatami!

- Margarita Lvovna, to nie ja. - A kto? Tebe som ich dala!

Tak, dcéra, upokoj sa.

- Urobila si to? - Nie je tu nikto iný!

- Prečo? - Vždy na mňa žiarli!

Ocko, vyhoď ju.

Lev Glebovič, neviem, kto to urobil, ja by som to nikdy neurobila.

- Riťuzik, si si istá? - Neveríš mi?

Lenja!

Toto sme našli v kancelárii Ksénii Borisovny.

- Lev Glebovič, ja... - Tak papuľka, končí tvoja pieseň.

Máš padáka.

Čo sa stalo kamoška? Zomrel niekto?

- Vyhodili ma. - Druhý krát to už vôbec nie je vtipné.

Maš oči ako rosa na mokrom liste.

Tvoju myš, prečo?

Rita ma potopila. Povedala, že som jej zničila šaty.

To je bastard!

Nie ty si jej zničila šaty? Ale aký bastard!

Musíme niečo urobiť.

Povedzme to Zujevovi. Je tak isto majiteľ, ako Lev.

Igor Pavlovič? Igor Pavlovič? Prepáčte, ale nastala taká situácia...

Lev Glebovič vyhodil Ksjuchu, v zmysle Kséniu Borisovnu.

Je veľmi dobrá manažérka, vôbec nie vinná!

No vyhodil, vyhodil.

Lev Glebovič správne povedal, že tu o ničom nerozhodujete.

Čo? On tak povedal?

Neboj sa, priateľka moja, uspejeme.

On to nepovedal.

Pozor, ryšavka, teraz ti odpúšťam. Nabudúce poletíš za ňou.

Viete čo, to Rita ju potopila!

Zničila si šaty, a hodila to na Kséniu!

Poď, to stačí.

Len to nepovedz otcovi. Poviem mu to sama.

Hovoril som s Reginou. Bola akosi rezervovaná.

- Mám pocit, že nám vôbec neverila. - Griša, teraz mi je to jedno.

Ja pôjdem tiež.

Griša, dosť! Čo keby nás videla spolu?

Nemožeš byť len vo výťahu.

Nevidela si jej pohľad.

A čo navrhuješ?

Myslím, že musíme konať. Určite!

No teda... Ako mládenec.

Nebojíš sa, že sa Kuzugetovičovi nebudeš páčiť?

- Prečo? - Trump takto chodi.

- Čo by si povedal? - Že si sympatický človek, Glebovič.

Margarita Lvovna, vaše šaty. Vyčistili sme ich.

Poď, potrebujem sa obliecť. Ljoša, to bolí!

- Prečo si potopila Kséniu? - Nikoho som nepotopila.

- Zničila mi šaty. - Rita, ona to nemohla urobiť.

To znamená že neveríš mne, svojej žene, ale nejakej ovci?

- Ona nie je ovca. - Prečo ju obhajuješ?

- Stále po nej túžiš? Choď k nej! - Rita, to stačí!

Tak mládež, nechápem prečo sa hádate?

Choď sa obliecť, máš už len hodinu.

Čo mlčíš, je to pravda?

Si hlupák, Rita.

Zujonok, nerozumiem, kam ideš? Počkaj!

Rita, choď za ním. Máte svadbu! Ešte trošku to pretŕpte!

Otec, choď si niekam so svojou svadbou!

Rita, chceš radu? Rita! Vráť sa!

Lev Glebovič! Rýchlo, zavolajte sanitku!

Volaný účastník je nedostupný.

- Toto prekračuje všetky hranice! - Prečo kričíš ako hysterka? Buď chlap!

Ja som hysterka? Ach, ty ryšavá suka!

Tak ty, ryšavá kurva, na koho dvíhaš ruky, čo?

- On čo... - Prečo idete dvaja proti jednému?

Ruky od nej preč!

Počuj ty, Affinogen! Poďme sa navzájom porozprávať mužským spôsobom!

- Tak poď! - To nepatrilo vám.

- Ale ja hovorím tebe! - Regina, netreba. Regina!

- Nenormálne! - Neboj sa, nedám ti ublížiť.

Daj mi nôž.

Priletel?

Ukľudnite sa, neprospieva vám to. Nie nepriletel.

Dobre. Hoci, čo je dobré?

Ritka sa so svojím pohádala a on letí na svadbu. Čo mu poviem?

Poviem: Odpusťte starému somárovi.

- Lev Glebovič! - Nič nemôžem urobiť.

Nič sa neudeje!

Povedzte mi, vie to váš hosť, ako vyzerá vaša dcéra?

Chcel som ich zoznámiť, a teraz...

Takže určite nepozná ani ženícha.

Kam tým mieriš?

K tomu, že nevestu a ženícha môžu zahrať iní ľudia.

- A počul som, že by to bolo na 20 minút. - Výborne, Ohboli!

- A kto to zahrá? - Ženícha môžem ja.

A nevestu, napríklad Ksénia, manažérka.

Jurec výborne, ty si môj spasiteľ!

Ako sa ti podarilo také niečo vymyslieť?

To som nevymyslel ja, to vymyslela Ksénia Borisovna.

- Vojdite. - Кsénia?

Nie je priskoro sa baliť?

Podľa zákona musíte pracovať ešte 2 týždne.

- Prišiel ste provokovať? - Nie, mám návrh.

Ksénia, buďte mojou ženou!

Iba na 20 minút.

A šaty sú pripravené. Tie, ktoré ste zničila.

- To som nebola ja. - Viem, ale to je na odľahčenie situácie.

- Vidím, aká ste napätá. - To sa vám nepodarilo.

A z vás neubudne. No tak čo, stanete sa mojou ženou?

Ten človek tu už letí a tu nie je ani nevesta, ani ženích.

- A namiesto Leva je tam somár. - A čo sa stalo s Ljošom a Ritou?

Dobre, chcel som to rýchlo. Nestalo sa.

Rita a Ljoša sa pohádali, však kvôli vám.

A nechcú sa zúčastniť v inscenácii svadby.

Preto Lev Glebovič bezpečne omdlel.

Ale teraz už je v poriadku.

Prišiel na nápad aby sme hrali ženicha a nevestu,

- aby zachránil svojho manažéra. - Bývalého manažéra.

- Čo by som z toho mala? Nevrátia ma. - Čo môžete stratiť? Využil by som šancu.

Ďakujem.

Dcéra!

- Mohla si pozvať aj svojho otca! - Ocko, vysvetlím ti to neskôr.

Jura!

Pozri na mňa!

Bude to takto! Hovoriť budem ja!

Vy stojte a mávajte!

Čarodejník v modrom vrtuľníku prichádza!

- Zujev! Oprav mi ofinu! - Čo?

- Oprav mi ofinu! - Ako?

Zujev, chyť mi parochňu!

Čo to robí?

Čo ak musel odletieť, čo?

- Nepôjdeme si vypiť? - Niečo so mnou nie je v poriadku.

Tak, Lev Glebovič, dajte mi to. Lev Glebovič, poďte so mnou. Ideme, ideme.

Margarita Lvovna, ďakujem, že ste prišla.

Musíme sa vážne porozprávať.

Ako doktor vášho otca musím vám povedať,

- že si Leva Gleboviča musíme šetriť. - O čom hovoríte?

Nemal by byť nervózny. Ale vďaka vám...

To znamená, že je nervózny len kvôli mne?

Nielen, ale ako jeho dcéra vyvolávate v ňom maximum emócií.

Dnes ste odmietla zúčastniť sa na svadbe,

hoci ste vedela aké je to pre neho dôležité.

- A sama ste si poškodila šaty. - Ja som šaty nepoškodila.

Nehovor mi nič. Som si istý, že ste to bola vy.

Nikto iný nemá motív. Najmä nie Ksénia.

Toľko práce a všetko pokaziť v najdôležitejšom momente?

Pozrime sa, akú dedukciu vytiahol náš veterinár!

Odhaľ ma, výborne.

A tak to bude s každým, kto ma hnevá, rozumieš?

Áno, dcéra, rozumiem!

Po kom si len taká?

Celá jej matka!

- Ticho! - Kam ideš?

- Chcel som sa prevetrať. - Idem s tebou.

Ešte ťa stretne ten blázon Lenja.

Počkaj, pôjdeme zajtra. Ideme spať.

Lenja, ahoj. Čo je?

Julia, myslel som...

Možno v noci potrebuješ ochranu?

Julia...

- Poďme si dať pivo. - Nie, ďakujem, idem spať.

Dobrú noc.

Tak zajtra.

Julia, dnes neprídem. Dobrú noc.

Na čo čakáš? Zbalila si sa?

Zbalila, nebojte sa.

Tak to vybaľ. Kto bude pracovať?

Všetko som pochopil, nie je to tvoja chyba. Porozprávam sa s Ritkou.

- Pracuj! - Lev Glebovič!

Dosť, dosť.

- Áno? - Haló Lev Glebovič, tu je plukovník Vasiliev.

Nehnevajte sa, že sme neprišli. Veľa práce, nemáme 20 minút.

Ja všetko rozumiem, nie som urazený.

V poriadku. Šéf mi kazal povedať, že je vaším dlžníkom.

Tretíkrát sa to už nestane.