Original subtitles

O REYNOVI

Poďte sem!

No tak... Opatrne.

Opatrne.

Poď.

Takto.

Opatrne.

Veľmi dobre... Opatrne a

hotovo.

Pane, požehnaj nás.

Požehnaj toto jedlo a tiež toho, kto ho pripravil.

Naplň naše hladné duše a nakŕm všetkých našich bratov.

Amen.

Veľmi dobre, synak.

- No ták! - Ideme! Ešte!

Viac, viac, viac!

Poď...

Teraz, poď!

Takto, poď!

Stačí...

Ale včera si povedala áno.

Je mi teplo.

Sakra, do riti!

- Zmizni! - Nebuď drzý!

Pozri!

- Dostal som ťa, čo? - Prečo sa držíš?

Malé, ale pekné.

Prestaňte sa hrať, chlapci.

Včera som ťa videl s jedným chalanom.

- Blbosti. - S akým chalanom?

Neviem, videl som ho v tme.

Tak rozprávaj!

- Ešte s dvoma. - Vymýšľaš si.

Čoskoro sa všetko dozvieme.

Aha, ten hore!

- Prestaň! - Pozri!

Idem po cukríky, teta.

Robíš dnes poobede?

Áno, do tretej, stretneme sa na pláži?

A to je všetko?

- No tak, choď! - Počkaj, počkaj...

Poďme, ideme až na samý koniec.

Romain!

Lesia, nechcela by ísť so mnou zaniesť paradajky Joovi, prosím?

Teraz nie. Je horúco. Pôjdeme neskôr.

To nemožeme, práve naopak, pokazia sa nám v aute.

Poďme, bude to len na chvíľu.

Počkajte na mňa! Už idem.

Prečo sa so mnou nerozprávate?

Drahá, ja nemôžem...

Prečo sa nespýtate, čo si myslím?

Detí sa na názor nepýtajú.

Už aj tak je všetko zložité.

No tak, choď už!

- Má sa babka dobre? - Áno, má sa.

Ty si ale vyrástla.

Čo si tam dala?

Všetko, čo treba. Neboj sa. Poď ku mne.

Uvidíme sa o pár dní, dobre?

Dobre.

Pamätáš sa, ako sa držať?

A ty buď opatrný.

No ako...?

Ach, moja maličká...

Ako dlho tu budem?

Neviem, len pár dní.

Ako dlho už bývaš v tomto dome?

Pár dní.

Čo keby sme si zajtra ráno spolu zašli na ryby?

Ak budeš chcieť.

Zobudím ťa o 6 ráno.

O 6 v pohode?

Môžem si odtiaľto niekomu zavolať?

Nie, zlatko.

Veď vieš.

Komu chceš volať v takúto hodinu?

Ideme spať?

Čo?

Dobrú noc.

Si tu?

Krstný!

Ako sa máš?

Všetko v poriadku, zlatko? Nevedel som, že si tu.

Už toľko nerasti!

Pozri sa na seba. Fíha...

Aká si len krásna, neuveriteľné. Pripomínaš mi mamu.

Keď poviem Jeanovi, že som ťa videl, pukne od závisti.

- Ako sa má? - Všetko v poriadku.

Je na dedine so Céliou, prídu koncom týždňa.

Vieš čo? Pôjdeme všetci spolu k moru.

Všetci spolu...

Ako minulý rok. Súhlasíš?

To sú oni.

Áno, haló?

A kde je tato?

Veď sme mali ísť na ryby.

Odišiel, hneď sa vráti.

Čo sa deje?

Skočíš mi do baru kúpiť cigarety?

Keď vyjdeš, tak doprava. O 10 minút je tu.

Na.

Kúp 3 škatuľky Philip Morris. Zvyšok si nechaj.

Vďaka.

Haló?

Dobrý deň, môžem hovoriť s Fabienom, prosím?

Je v práci. Chcete nechať odkaz?

Nie, zavolám neskôr. Vďaka.

Šok po výbuchu auta s bombou, ktorý takmer stál život

socialistu Philippa Padovaniho,

už od rána vyvolal množstvo podporných vyhlásení od politikov ostrova

Jednomyseľné odsúdenie tohto krutého a barbarského činu.

Reportáž Diane Poli a Jérôma Matheya.

Vďaka.

Výbuch auta, pri ktorom sa zranili 4 ľudia,

jeden z nich ťažko, sa odohral okolo 22:00

v centre Ajaccia.

Cieľom atentátu bol Philippe Padovani.

Socialista, predseda korzického regiónu,

a jeho poradca zázrakom prežili.

Kráčali pešo k služobnému autu...

Ešte 2 kroky a boli by mŕtvy.

- Auto vybuchlo... - A on s ním.

Prokuratúra začala vyšetrovanie pre pokus o vraždu.

Viac informácií...

Lesia?

Vstávaj, zlatko...

Zdvihni hlavu, telo sa pridá samo.

Čoho sa bojíš?

To malé zviera nezožerie to veľké.

Mne sa viac páčia tie veľké.

Čí je to čln?

Stačí, môžeš nahodiť.

Nehraj sa s háčikom, sú tam kamene.

A teraz mi trochu porozprávaj,

ako sa ti skončil školský rok?

Dobre.

Tata povedala, že máš dobré známky.

Skončila som na 3. mieste.

Veľmi dobre, šikulka.

Aké sú tvoje obľúbené predmety?

Stále tie isté.

Dejepis a zemepis, francúzština, šport.

A prírodné vedy?

Tie veľmi nemusím.

Ani ja som ich nemal rád.

- Daj ten háčik trochu vyššie. - Veď je dosť vysoko.

A kde si bol posledné mesiace, ty?

Veľa som cestoval.

Kam?

Nikdy nepovieš, kam ideš.

Lesia, dávaj pozor na háčik.

A tí ostatní tu s nami ostanú celý týždeň?

Asi áno.

To kvôli tomu výbuchu auta tvojho kamoša?

Berie?

Minule som si na teba spomenula.

Jeden turista chytil rybu miskou!

Miskou?

Prikryl misku kuchynskou utierkou,

omotal ju kusom duše z kolesa,

spravil v strede dieru, ryby tam vplávali,

a navrch nasypal trochu múky.

O minútu tam bol sarg a dva hlaváče.

Miskou s múkou na pláži?

No toto.

Čo, neveríš mi?

Ale, oci, veď som to videla!

Nehovorím, že klameš.

Len ťa tí turisti oklamali, to je všetko.

Kamarát toho turistu mu tú rybu podstrčil do misky pod vodou, ty si si to nevšimla.

Nič sa nedeje.

Zopakovali to 10 ráz.

Jeho kamarát to spravil 10 ráz?

Púšťal tam tie isté.

Opatrnejšie, už 3 razy som ti hovoril, aby si pritiahla silon.

A teraz sa ti háčik zasekol o skalu.

Veď som ťa varoval, či nie?

Daj to sem.

Čo ideš robiť?

Odtrhnem ho.

Kašlem na to, je to len háčik.

3 razy som ťa prosil, aby si ho dala vyššie,

a ty si mi tu tárala sprostosti o miskách.

Počúvaj, keď ti niečo hovorím, dcérka.

Vezmi si iný.

Kam ideš?

Musím sa stretnúť s jedným človekom.

- Idú všetci? - Idú.

A ja čo?

Ty postrážiš dom.

Nebudeme dlho. O 2 či 3 hodiny sa vrátime.

Haló?

Dobrý deň, môžem hovoriť s Fabienom?

Hneď ho zavolám. Fabien!

Fabien?

Prepáčte. Myslela som, že je ešte tu,

ale asi už odišiel. Chcete...

- Haló? - Teta?

Lesia? Čo sa stalo?

Nič, len som chcela vedieť, ako sa máš.

Odkiaľ voláš?

Z telefónnej búdky.

Je všetko v poriadku, zlatko?

Áno.

Tomáš, prestaň! Zmizni odtiaľ a choď sa obliecť!

Čo robí?

Nahý v obývačke, a Marie-Michelle má každú chvíľu prísť s deťmi.

Musím končiť. Ja sa z neho zbláznim.

Nie je to nič súrne?

Haló?

- Teta, môžeš po mňa prísť? - Lesia...

- Chcem sa vrátiť... - Prestaň!

Okamžite prestaň. Nemôžem po teba prísť.

A aj keby som mohla, tak by som nešla.

Je dôležité, aby si tam bola, chápeš?

Nebudeš tam dlho, tak to využi

ten čas, kým sa vrátiš.

- Tu sa nedá nič robiť! - Lesia...

Myslíš, že bolo ľahké to všetko zariadiť?

Nevymýšľaj.

Trochu snahy a všetko bude fajn.

„Jeden cieľ môže skrývať druhý.“

„Naznačujú to zdroje z vyšetrovania,

ktoré poukazujú na blízky vzťah medzi

socialistom Philippom Padovanim

a jeho večným priateľom, záhadným šéfom klanu,

Pierrom-Paulom Savellim.“

„Hľadaný úradmi od marca 1991,

podľa vyšetrovateľov práve on

mohol byť skutočným cieľom útoku,

s cieľom oslabiť jeho vplyv v kruhoch na ostrove.“

„V čase, keď sa o niektoré územia stále bojuje,

táto udalosť môže znamenať začiatoknovej krvavej kapitoly

v dejinách ostrova.“

Čo tam robíš, moja drahá?

Vráť sa do postele.

Tvoja dcéra má už 20.

Ako ten čas letí.

Madam. Ešte včera bola taká maličká

A prvé starosti

Zanechali prvé vrásky

Madam

A prvé trápenia

Robili ju krásnou

A teraz je krásna

Pre niekoho takmer rovnako mladého ako ona

Chlapca podobného tomu,

kvôli ktorému

Madam

Ste rozkvitli

Neuveriteľné, je len 9 ráno, a už taká horúčava.

Dáš si kávu, krstný?

Áno.

Hovoril som s Jeanom a Céliou.

Prídu zajtra z dediny.

Prídu sem?

Nie, sem nie.

Ale strávime všetci spolu deň na lodi.

- Super. - Vážne?

Zoberiem piknik, lyže, nafukovačku,

pôjdeme na plný plyn, a kto sa dlhšie udrží, vyhral.

Ty spadneš prvý, to je isté!

To sa uvidí.

- To je moje? - Ja to zoberiem, neboj.

Ďakujem, zlatko.

Veľká vďaka.

Tu sú čísla áut.

Chceš, aby som mu zavolal?

- Dobre, zavolám. - A toto?

Životopis jeho synovca.

Preber to s Michelom, nech mu nájde miesto.

No čo?

Nič?

Podľa polície nie. Na odposluchoch nič.

Nikto sa nehýbe, všetko je príliš pokojné.

- Veríš im? - Ja neverím nikomu.

Medzi Marchinim a Buresim?

Buresimu to ide, všetko funguje.

Nikto sa ich nedotýka.

S Marchinim je to to isté.

Zobral si obchodný prístav, trajekty,

nikdy nebol taký bohatý.

Je príliš zaneprázdnený peniazmi, aby teraz začal vojnu.

A nacionalisti?

Nie.

Sú aj tak zaneprázdnení, idú si po krku.

A ak sú to oni...

Niečo tu nesedí.

Čo presne?

Celá tá vec s tým autom s bombou.

Musíš byť fakt odhodlaný, aby si sa do niečoho takého pustil.

Pado je ľahký cieľ.

Ak ho chceš zabiť, strelíš mu do hlavy a hotovo.

Kto má na niečo také zdroje?

Myslím organizačne.

Marchini a Buresi ich majú.

Pierre-Paul má pravdu. Ale načo potom to auto?

Neviem. Aby zmiatli vyšetrovanie?

Znamená to, že sa zmenili. Asi zmúdreli, či čo.

Nie...

Oni sa nemenia.

Toto auto...

toto je začiatok niečoho, je to zlom.

Choďte do baru.

Nasajte atmosféru v meste. Trochu sa prejdite.

Pozbierajte informácie a hlavne, ukážte sa.

Choďte.

Kde si bola, dcérka?

Trochu som sa prešla po pláži.

Voda bola dobrá. Aj tebe by sa to páčilo.

Máš pravdu.

Čo budeme jesť na večeru?

- Možno si objednáme pizzu? - Ako chceš.

Hoci máme ešte rybu zovčera.

Presne tak.

Môžeme si uvariť polievku, ak chceš.

Ty to vieš?

Tak čo, chutí?

Chutí.

No čo?

1:42.

- Počkaj, pozriem sa. - Aspoň o 20 sekúnd viac.

Pokojne, Jacques Mayol.

O 12 sekúnd viac. To už je dobré.

- Teraz ty. - Nie.

No tak poď!

- Nie, nemám to rád. - Poď!

Santu!

Som v tom zlý. Ty si už vyhrala. Ani 30 sekúnd nevydržím.

Blbosť. Daj sem stopky.

Ja ti to stopnem.

Chcela si ma zhodiť?

- Blbost! - Pokúšala si sa o to!

- No tak! - Prestaň!

- Chceš tie stopky? - No tak! Daj mi tie stopky.

Santu!

Nový spôsob konania s ojedinelou krutosťou

sa odohral dnes ráno v obci Appietto.

Na ceste Listincone bola pripravená pasca,

auto zablokovalo terénne vozidlo 4x4,

a potom ho zblízka rozstrieľali brokovnicou.

Obeťou sa stal majiteľ reštaurácie Joseph Benetti,

priateľ Pierra-Paula Savelliho.

Začiatkom týždňa iný známy šéfa klanu

sa stal cieľom útoku s autom s bombou...

socialistický regionálny vodca Philippe Padovani.

Je to už tretia smrť...

Ako je to možné?

Cestoval sem. Niekto o tom vedel.

Sakra...

Treba to zistiť.

Musíme sa skryť.

To ja som volala.

Prepáč, oci.

Nemala si volať.

Ale ty nemôžeš za smrť svojho krstného.

Rozumieš?

Aj keby si volala po celej Korzike, nič by sa nezmenilo.

Je to jasné?

Poď ku mne.

Prečo ho zabili?

Neviem, zlatko.

Počúvaj.

Osud je proti nám. Musíme sa držať.

On by to tak chcel. Rozumieš?

Musím odísť, aby som zistil, čo sa stalo.

A ty sa vrátiš k Tate, k svojmu bežnému životu...

- Nie! - Počúvaj!

- Ja nechcem! - Počúvaj.

Chcem byť s tebou!

Tu nemôžeš byť, zlatko.

Musím si byť istý, že si v bezpečí u Taty v dedine.

Inak to nejde.

Rozumieš?

Čoskoro sa uvidíme.

Sľubujem.

Ideme do dediny?

Najprv zájdeme do márnice.

Úprimnú sústrasť, Jean.

Ty si ho nevidela?

Nie, povedali, že to nie je možné.

- Tak je to asi lepšie. - Áno.

Pôjdem domov.

Treba všetko vybaviť a...

odviezť svokru naspäť.

Drž sa.

- Lesia, počkáš tu chvíľu? - A vy kam idete?

Hneď sme späť.

Sleduje nás tá biela dodávka už dlhšie?

Od kruháča.

Zaparkuj tamto.

S kým si myslíš, že sa to zahrávaš?

- Pierre-Paul... - Ja hovorím!

Ja hovorím, jasné?!

Hráš sa na veľkého frajera, a vozí ťa nejaká baba?

Mal si ju nechať u mojej sestry a nie ju vláčiť hore-dole!

Myslíš si, že nemáme nič lepšie na robote, ako sa len tak prevážať po cestách?

Riskovať, byť na očiach už aj tak na nebezpečných trasách?

- A ako si chcel, aby... - Čuš!

Nechcem ťa počúvať, bodka!

Prekliati naničhodní chumaji, to ste vy.

Zajtra ráno pôjdeš so Santom.

Ostanem s tebou, nebudem ti zavadzať.

- Sľubujem. - Ty si čo myslíš...

Že si na niečo platná? Že dokážeš pomôcť?

- Viem strieľať! - Dosť!

Ty si problém, rozumieš?

Ak mi chceš pomôcť, tak poslúchaj.

Urob, čo som povedal, a vráť sa do dediny.

Lesia?

Prepáč.

Už idem!

Prepáč. Myslel som, že spíš.

V pohode.

Musíme ísť. Si pripravená?

A kde je môj ocko?

Už odišiel.

Počúvaj, dnes ťa nezoberieme.

Všade sú policajné hliadky a oni pôjdu k Tatovi domov.

Prečo k Tatovi?

Bude prehliadka.

Ale nič nenájdu, neboj sa.

Choď sa pobaliť, rýchlo.

Kam ideme?

Na nákupy.

Hej!

Mám to!

Počkaj.

Hej ty, daj to tam!

Choď sa okúpať.

My to dokončíme.

Pristane ti to.

Vyzeráš mladšie.

Páči sa ti?

Páči.

Poďme.

Kde to je?

V La Vulpaja, 2 km od miesta, kde zabili Jozefa.

Kto videl to auto?

Pár chalanov z DST, pili v bare oproti.

Keď prišli, to auto prešlo cez cestu,

zastavilo na trávniku oproti,

a jeden z nich si zapísal číslo.

Auto tam stálo asi hodinu,

a okolo 10-tej odišlo.

Počas vraždy?

Pár minút predtým.

Ten, čo bol v aute, zrejme čakal, kým Jozef prejde okolo,

dal signál a odišiel.

Policajt preklepol značku v systéme.

Našiel prenajatý Peugeot 306.

Napísaný na Charlesa Serru.

Charles Serra?

Markiniho zať?

Čo ten robí?

Sem-tam vypomáha.

Ale to nie je Markiniho štýl.

Nie.

Preto, ak je to on...

tak nebol sám.

Ja Markinimu neverím.

A ja potrebujem fakty aby bolo jasno.

Holé dohady ma nezaujímajú.

Poznáš trochu Serru?

Každé ráno pije kávu v „Edene“.

Zajtra tam pôjdeš a počkáš.

Hneď uvidíš jeho reakciu.

A ak žiadna nebude?

Nič nerob.

Tvár sa, že si blbý.

Nechaj ho hovoriť, daj si kávu a choď.

Ak to bol on v tom aute, niečo pocítiš.

On...

Markini...

A všetci ostatní.

Lesia.

Poď sem na chvíľku.

To, čo tu počuješ a vidíš,

nikdy nikomu nehovor.

Nikdy.

Ani Tatovi, ani kamarátkam,

ani frajerovi, ani zajtra, ani o 10 rokov.

Nikdy.

Nikomu.

Môžem ti veriť?

Keď poviem prejdi sa, tak sa pojdeš prejsť.

Chápeš?

Mám sa ísť teraz prejsť?

Sadni si.

- Koľko je hodín? - 11:17.

Trochu priskoro, čo?

Stáva sa. Asi aj diviaky sú zmätené z tej horúčavy.

Pozri, ako to tu všetko poprevracali.

Ty vieš, kto zabil krstného?

Viem.

A teba prečo chcú zabiť?

Kvôli peniazom.

Kvôli moci.

Nedá sa s nimi porozprávať? Dohodnúť sa?

S takými ľuďmi sa nedá dohodnúť.

Tie zbrane v debnách, to je na pomstu?

Lesia, stačilo otázok.

Včera večer si mi povedal, že mi veríš.

Kedy to urobíte?

Zajtra.

Kto pôjde?

Ste a Santu.

Lesia, toto všetko je veľmi zložité.

Keď sa mi vyhrážali, musel som sa brániť.

Veľa sa o mne hovorí, ale nie všetko je pravda.

Chápeš?

Bojíš sa?

Všetci sa bojíme.

Keď máš život,

žiješ v strachu.

Ješ ho.

Udržuje ťa nažive.

Bol trochu ďaleko.

A takmer bezvetrie.

Nabudúce.

Majitelia reštaurácií vyjadrujú nespokojnosť

kvôli poklesu turistického ruchu

približne o 20 %.

Minister v snahe nájsť riešenie má v úmysle začať

dnes ráno dialóg s dopravnými spoločnosťami

a dať jasnú odpoveď zástupcom cestovného ruchu do konca týždňa.

A pripomíname hlavnú správu dňa...

smrteľná prestrelka, ktorá sa práve odohrala v centre Ajaccia.

Dvaja ľudia na motorke spustili paľbu, zabili 2 ľudí a ušli.

Obete boli polícii známe.

Viac podrobností v správach o 19:00.

A teraz hudobná pauza: cesta do minulosti s Tinom a sme späť

o pár minút na Alta Frequenza.

Polícia!

Polícia!

Polícia!

- Polícia! - Kde?

Tam hore, na ceste!

Poďme, chytíme ich.

Nestrieľať.

K zemi!

Lesia! Lesia, zostaň tu!

Lesia!

Prikrč sa.

Vráť sa!

Stoj! Stoj!

Stoj!

Vyrušili sme?

Čo tu robíte?

Poďte ďalej, poďte ďalej.

Drahá, poď sem, prosím.

- Všetko som položila na posteľ. - Ďakujem, Pauline.

Dobré ráno!

Volám sa Marianna.

Ako sa máš? Podarilo sa ti trochu pospať si?

V pohode.

Si hladná?

Chceš čokoládu? Mlieko?

Kávu.

Kávu.

S cukrom?

Hneď ti ju prinesiem.

Už dlho poznáte môjho otca?

Asi tak 30 rokov.

Prečo som vás nikdy nevidela?

Pretože...

Cestovala som.

Poznali ste moju mamu?

Až príliš dobre.

Tvoja mama bola výnimočná žena.

Určite ti často hovoria, že sa na ňu podobáš.

A podobáš sa aj na neho.

Počula som, že si výborná poľovníčka.

Baví ťa to?

Čo konkrétne?

Ja som nikdy nemala rada poľovačku.

A prečo teda poľuješ?

Aby som bola s ním.

Počuj, je už 2 dni vo väzbe.

Áno, už s ním nemáme žiadny kontakt.

Čo hovorí jeho advokát?

Že ho udali ostatní strážnici.

A VBSP vie, že pracoval pre každého.

- Kto ho nahradil? - Nejaký strážnik z Marseille.

- Nepoznáme ho. - A Džazy a Petru?

Mali pri sebe zbrane, prekážali polícii.

- Nedostanú sa z toho. - Dostanú.

Povedz im, že ich odtiaľ dostaneme, rozumieš?

Markini?

Vie, že ho hľadáme.

Je opatrný.

Každý deň mení miesto pobytu.

Ale pravidelne navštevuje matku aj synovca.

Nakoľko pravidelne?

Podľa našich pozorovaní, aspoň raz do týždňa.

Ale ak tam chceme zasiahnuť, obe miesta sú dosť problematické.

- Prečo? - Príliš rušné.

Je tam veľa ľudí, hlavne teraz. A nedá sa tam vobec zaparkovať.

Uvidíme.

Alternatívy?

„Masta“ zatvorili kvôli drogám.

Takže Okanov tím vídame zriedkavejšie.

To už vieš.

A chalani z nížiny zmizli.

Ako to?

Celá banda zmizla. Nie sú v meste.

Nevideli ich už 3 týždne.

Santu, choď s nimi na nížinu. Skús niečo zistiť.

Kto zoberie to dievča?

Zatiaľ zostane so mnou.

- Páči sa! - Ďakujem.

Odkedy fajčíš?

Nefajčím, prestal som pred 20 rokmi.

Si hladná?

Čašník?

Áno, pane?

Dáme si...

2 croque monsieur.

S hranolčekmi.

Pizzu?

Jednu „kráľovskú“.

A... „Tropico“?

Výborne, ďakujem.

Čo tu robíme?

Trávime spolu čas.

Stačí. Čo tu vlastne robíme?

Čakáme.

A trávime spolu čas.

Čo je?

Tá hudba...

João Gilberto,

Jobim...

Pripomína mi tvoju mamu.

Celú noc sme tancovali bossa novu.

Maracaibo, Caracas...

Bola som už vtedy na svete?

Ešte nie.

Vtedy si ešte ani nebola v pláne.

Bola si naša náhoda.

Tá najkrajšia náhoda.

Pamätáš si Venezuelu?

Len také útržky.

Pamätám si...

drevený dom, banánovníky

a všade okolo papagáje.

Ary.

A opice, čo ti kradli fľaštičku, pamätáš?

Nie.

Prišli takto...

Ťuk!

Vždy si sa strašne smiala.

Urobil som tam zoo.

Mali sme tam pantery, krokodíly...

Krokodíly?

Dva malé, boli zranené.

Staral som sa o ne pár mesiacov, potom som ich pustil.

Tvoja mama sa ich bála.

Mame sa tam páčilo žiť?

To boli najlepšie roky nášho života.

Prečo ste sa vrátili?

Udali nás. Prestalo to byť bezpečné a...

Mali sme teba. Rozhodli sme sa vrátiť.

Ako dlho ste tam žili?

13 rokov.

Z toho 3 roky s tebou.

Ty si sa nechcel vrátiť.

Áno, moja drahá...

Miloval som to tam.

Tak čo? Veď máš falošné doklady?

Urobíš aj mne a...

vrátime sa tam žiť, nikto nás nenájde.

Čo?

Bolo by super, keby to bolo také jednoduché.

Ved je to jednoduché. Nemusíme sa tam vrátiť.

Pôjdeme do inej krajiny.

Otvoríme si reštauráciu, budeme si chytať vlastné ryby.

Ja môžem variť a dokonca robiť koktaily.

Prečo nie?

Pretože...

Pretože nemôžem odísť, to je všetko.

Nemôžem sa schovať na konci sveta, kým sú moji priatelia v nebezpečenstve.

Môj život je tu.

Moja rodina.

Môj biznis.

Všetko je tu.

Ale ty sa s rodinou ani nestretávaš.

Vieš...

Mal som 16, keď mi zabili otca pred mojimi očami.

Keď som ho pochovával, prisahal som si,

že sa k jeho hrobu nevrátim, kým sa nepomstím.

Prvé mesiace boli...

nedalo sa dýchať.

V ústach kovová chuť.

Nerozprával som sa so sestrami.

So svojou matkou...

Kdekoľvek som býval,

odstraňoval som zrkadlá, aby som sa nevidel.

Neznášal som deti, čo sa smiali na ulici,

chalanov, čo sa hádali kvôli pokute,

staré ženy, čo sa rozprávali so psami ako s deťmi.

Chcel som všetkým vytrhnúť jazyky.

Každú hodinu som na to myslel.

Na pomstu.

Nič iné v mojom živote nebolo.

Otca zastrelili dvaja.

Ale do jeho smrti bolo zapletených viac ako 20 ľudí.

Trvalo roky, kým som sa zmenil.

Kým som sa naučil.

Vypracovať plán.

Keď som si vybral túto cestu,

ani som si nepomyslel, že raz budem otcom.

Bol som si istý, že zomriem mladý.

Vrhal som sa na chlapov o 30 rokov starších odo mňa.

Na bossov, ktorí držali Korziku

a Marseille v strachu.

Všetci sa ich báli.

A ja som bol len chlapec.

Mal som v sebe zúrivosť bohov.

Bol som nezraniteľný, ničoho som sa nebál.

Zobrali mi otca a ja som nemohol dopustiť,

aby ktokoľvek z nich dýchal so mnou ten istý vzduch.

Detská zúrivosť...

Ty si ju neuvedomuješ.

Nepochybuješ.

Celá história ľudstva sa tým začína.

A potom, v tom čase,

som stretol tvoju mamu.

Zrazila ma na kolená, otriasla mnou.

Bola neuveriteľná.

Myslel som si, že sa už nikdy nezaľúbim.

Nikdy sa nepýtala, ale všetko pochopila sama.

Prijala ma takého, aký som.

A ja ju.

Trvalo 24 rokov, kým som sa vrátil k otcovmu hrobu.

24 rokov...

kým som si zavesil zrkadlo v dome.

24 rokov... a ruky mám od krvi.

Nehanbím sa a nie je mi to ľúto.

Urobil som, čo som musel.

A teraz...

za to platím.

Ty za to platíš.

A to ma bolí.

Bolí ma, keď ti musím stále hovoriť „nie“.

Nie - telefonovať.

Nie - povedať, kde si bola na dovolenke.

Nie - vyzdvihnúť ťa zo školy.

Nie... byť pri tebe pri posteli tvojej mamy, chorej a umierajúcej.

A nie...

ísť s otcom na kraj sveta, a začať všetko odznova.

Nie...

Za nič nemôžeš, dcérka.

O nič si neprosila.

Ale toto je „nie“.

Dúfam, že mi raz odpustíš.

To nie je také strašné, oci.

Dcérka, zapamätaj si jednu vec.

Každé ráno, ktoré nám dáva Boh, je dar.

Nemal som sa dožiť ani 20 rokov, a už mám 59.

Ani som si nevedel predstaviť, že ťa niekedy uvidím,

a ty si svetlom môjho života už 15 rokov.

Rozumieš, čo ti hovorím?

Každý deň je ako výhra v lotérii.

Každý deň vyhrávam. Ty vyhrávaš.

My sme si to už všetko odžili.

Celý svoj život

budeš si pamätať, aké neoceniteľné boli

chvíle, ktoré sme strávili v našom kráľovstve.

Ja viem, oci.

Poďme.

- Dobrý deň. - Dobrý deň.

S kým si to urobil, Antoine?

S kým si bol?

Jeannot, povedz Santovi, nech ma vyzdvihne zajtra na poludnie.

A ty sa vráť do dediny,

buď ticho a zostaň tam, jasné?

Takto!

Nie, nie...

Paráda! Krásny hod.

- Parádne si to dal. - Krásny hod.

Bretónci sú v háji!

Nemá na výber. Nie.

Vyzerá to tak, že to nebude jednoduché.

Pri petangu nemôžeš byť príliš emotívny.

Lebo sa ti ruka začne triast a všetko pokazíš.

- Povieš niečo? - Už si povedal.

No tak, Bretónec!

Nebudeme tu hádam do noci.

Dobre!

MARQUINI A JEHO SPOLUPÁCHATELIA ZAVRAŽDENÍ VO VILE PRI MORI

Santo ešte neprišiel?

Mohli by ste prosím zaplatit?

- To je doré. - Ďakujem.

Sleduj ich.

Nemali by sme ho počkať?

On už viac nepríde.

Mimi...

Chlapče môj... Panebože!

- Aká radosť ťa vidieť! - Stále si taká krásna.

Čo tu robíš?

- Ty musíš byť Lézia. - Pierre-Paul.

Tu sa môžeš zložiť.

Máš veľmi pekný dom, Mimi.

Tvoj otec sa stále hrával s týmto krížikom.

Stále som ho nachádzala na zemi.

A každý predmet tu mal pre neho význam.

Kde spal?

Tu.

Tento dom postavil môj pradedo.

Myslím, že ti tu bude dobre.

Ďakujem, Mimi.

A opäť sa začala neodvratná príprava do školy.

Nákup školských potrieb v supermarketoch...

Rodičia s deťmi blúdia uličkami

hľadajúc šablóny, ceruzky,

peračníky, zošity... všetko potrebné, aby

mohli dobre začať nový školský rok.

Aby pomohli rodinám s nízkym príjmom,

vyplácajú sa príspevky na začiatok školského roka...

Všetci k stolu!

Ak je v rodine jedno dieťa,

ročný príjem nesmie presiahnuť

102049 frankov.

Vo štvrtok sa vraciaš domov.

Máš 3 dni na prípravu k návratu k Tate.

- To nemá zmysel... - Lézia, prestaň sa hádať.

Pôjdeš k Tate, stretneš kamarátov a vrátiš sa do svojho života.

Tentoraz sa nehádaj.

Čoskoro sa opäť uvidíme, sľubujem.

Mimi ti rozprávala o rieke tam dole?

Zajtra by sme tam mohli zájsť.

A večer pečený diviak, čo povieš?

Chyť to oboma rukami.

Takto.

Toľko ľudí...

Príliš veľa.

Príliš veľa ľudí za tebou.

Je tam jeden človek... vracia sa.

Vidíš tú malú kvapku...

Je vždy niekde nablízku.

Ale...

Robí to pre tvoje dobro.

Vieš mi povedať, kto to je?

Nie.

Nepoznám ho.

Snažím sa ho odohnať.

Ale on sa drží.

A potom...

je ťažké vidieť.

Príliš veľa ľudí.

Sú tam dokonca mŕtvi.

Tvoj strýko je tam.

Tvoj úbohý otec je s ním, a...

Daj to sem, už nič nevidno.

Čo robil môj otec?

Znova polož na to ruky.

Hovoril o Lézii.

Povedal, že ty...

nebudeš ju môcť vždy brávať tam, kam pôjdeš.

Takto… Dobre.

Už sa len musíš naučiť používať prevodovku.

Teraz preraď na dvojku.

Pohni sa od krajnice a drž sa viac vpravo.

Drž sa viac vpravo.

- Veď sa držím! - Ešte. Vidíš tie stromy?

Ale oci, tak si šoféruj sám!

Pozrite na tú Bretónku!

Aby si mohla šoférovať na Korzike, musíš mať nervy na uzde!

Nepodliehaj tlaku,

inak sa ti roztrasie ruka... a všetko je v háji!

Nechceš mi povedať, čo máš v tej taške?

Nie!

Sám zistíš.

Aká je tá voda studená!

To snáď nie.

Zase ten príbeh o rybe v miske?

Hlúposti, veď som ti to už hovoril. Oklamali ťa.

Mne je tá voda príjemná. Možno trochu teplá.

Kto mal pravdu?

- Nikdy som nič také nevidel! - Kto mal pravdu?

Koľko času teraz ušetríme na chytaní rýb!

- Aký štýl! - Bez straty času,

položíš tri misky a je to!

Jasné!

- Nikdy som o tebe nepochyboval. - Tak!

Si super, dcérka.

Tak, rýchlo! Rýchlo!

Nie, nechaj to!

Poď!

Poď už!

Nasadni!

Rýchlejšie, rýchlejšie!

Urobila si po svojom.

Už viac nechcem vidieť, aby si si brala do rúk pištoľ alebo pušku.

O ostatných sa postaráme my.

Súhlasíš?

Chýbal si mi.

Urobím niečo iné, ak ti toto nechutí.

V chladničke zostala ryba.

Nie, ďakujem, nie som hladná.

Hory ti nenavnadili chuť do jedla?

Navnadili, ale neskoro som raňajkovala.

Starší žiaci sa už vrátili na stredné školy a gymnáziá.

Stredné školy tento rok prijali viac ako 20 tisíc žiakov.

Dnes ráno v Ajacciu žiaci navštívili svoje triedy,

a zoznámili sa s prostredím.

S tými múrmi, kde sa čoskoro začnú kapitoly ich nového života.

Preložil: Bony_I