Original subtitles

Čo za ženskú ste to priviedli?

To, že ste nepočuli o profilovaní, ešte neznamená, že sa v Poľsku

a vo svete už dlhé roky nevyužíva. Možno je načase začať sa vzdelávať.

Viete, čo je to za medailón? Vo svätých sa nevyznám,

ale zaujíma ma táto holubica.

Svätý... Fabián.

Áno, to bol dar od Szulowicza pre syna pri príležitosti krstu.

Takže Szulowicz vedel o tom, že Fabian je jeho syn.

No samozrejme.

V krvi mladého Janonisa sa našlo veľké množstvo lieku na spanie.

To nebolo tak, že niekto prišiel do lesníckeho domu,

pohádal sa so Szulowiczom a všetkých zastrelil.

To sú zbrane, ktoré musia byť pozajtra doručené Nemcom.

Počkajte, páni. Doklady, prosím.

Fabian Hryszkiewicz nie je biologickým synom svojho otca.

Szulowicz znásilnil Hryskiewiczovú...

- Ahoj. - Ahoj. - Čo máš?

Alex. Hľadaj!

Telefonovala z tejto oblasti.

Pred pár hodinami.

Chvíľu sme spolu hovorili, a potom sa signál prerušil.

Hľadaj!

Alex, zostaň!

- Telefón. Je vybitý. - Jej?

- Áno, jej. - A čo, stratila telefón?

To ešte nič neznamená.

Mám niečo.

Juliina?

Na stopercent.

Nemohla ju len tak stratiť.

Kde to bolo? Tu?

Áno.

- Nič z toho nebude. - Prečo?

Pes stratil stopu. Musela si sadnúť do auta.

Z nejakého dôvodu vystúpila z auta.

- Potom sa vrátila späť. - A tá botaska?

Neviem. Nemám vysvetlenie.

Karol, nie je to ďaleko od domu Hryszkiewicowcov.

Možno, že išla k nim.

Ale prečo by išla z tejto strany?

Presne tak.

Nepovedala mi, kde sa nachádza, kam ide...

Poslala mi len fotku toho...

medailónu, ktorý našla.

A povedala, že hovorila s tou bylinkárkou.

- Akou bylinkárou? - S Felicjou.

Dozvedela sa od nej, že Fabian Hryzskiewicz

je synom Szulowicza.

Synom Macieja Szulowicza?

Presne tak.

5. časť

Kde je Bożena? Nemá tam bicykel.

Posteľ je neporušená, nenocovala doma?

- Čo, sledujem ju? - Neodvrávaj mi, jasné?

Keby si sa radšej pustila do práce

a nesedela iba s knižkou v tomto chlieve.

Deti, nebehajte tu! No tak!

Bože, mám dve dcéry, a žiadna pomoc.

- Zavolaj jej na mobil. - Nemám kredit.

Musím si dobiť.

Popros Fabiana.

Druhý ti je dobrý, čo?

Neviem, kde je, odkiaľ berie peniaze.

Tajnostkár. Na koho sa podal?

Ak nepríde do obeda, pôjdem do Augustówa.

Kam pôjdeš?

No do jej práce. Možno niekto bude niečo vedieť.

Ježiši, mami, nepanikár!

Určite sa čoskoro vráti.

Možno sa niekde zdržala. Zanedlho sa vráti.

Nie je to prvýkrát.

Ale si vo forme.

- Hovoril si niečo? - Áno.

Povedal som, že si vo forme. Pozri na mňa, sakra.

- A kto to hovorí? - Ja.

Vieš, hriechy treba vypotiť. Hneď sa cítim lepšie.

Mal si pravdu.

- Vôbec nemám kocovinu. - Čerstvý vzduch pomáha.

Škoda, že máš tie slúchadlá.

Nepočuješ, ako pekne spievajú naše vtáky.

To je otázka zvyku.

- Vždy takto behám. - Fakt?

- Niekto k vám prišiel? - Nie. Až o týždeň.

Videl som auto s varšavskou ŠPZ, vo vnútri sú kľúče,

myslel som, že máte hostí.

Nie.

Mám podozrenie, že to mohol urobiť niekto z Hryszkiewiczowcov.

Alebo to urobili spolu.

Pod oknom lesníckeho domu sme našli medailón Fabiana.

Ale počas prehliadky domu tam nebol.

Viem to, lebo sme okolie dôkladne prehľadali.

Bola tma a lialo ako z vedra. Niečo o tom viem.

Áno, ale technici skontrolovali celú oblasť ešte ráno pred dažďom.

Domnievam sa, že Fabian s otcom sa mohli pre niečo vrátiť do domu,

napadnúť Mieteka a ukradnúť mu zbraň.

Okrem toho sme zistili, že biologickým otcom Fabiana

bol Maciej Szulowicz.

Hryszkiewicz sa o tom mohol dozvedieť. To mu dáva motív.

Preto potrebujem príkaz na prehliadku domu rodiny Hryszkiewicovcov.

No neviem, nejaký medailón a fakt, že otcom 20-ročného chlapa

ukázal sa niekto iný...

To nám nebude stačíť.

Zatiaľ nič lepšie nemáme.

A Janonisa, sama ste to priznali, budeme musieť pustiť.

Je potrebné skontrolovať jeho prepojenie s pašerákmi.

Stále ho mohli prinútiť k tým vraždám.

Dobre.

Pani Monika, dohodnime sa takto.

My si poriadne preklepneme Janonisa.

Všetky jeho prepojenia.

Ale dáte mi ten súdny príkaz. Teraz. Súhlasíte?

Dobre, dostanete ho.

Dúfam, že to nebude zbytočné.

Ďakujem.

Dobrú chuť.

- O čo vám ide? Prečo to robíte? - Viete, kde je váš otec?

- V práci. Kde by mal byť? - A ostatní? Mama a brat?

Fabian je pravdepodobne s otcom, a matka išla do Augustówa.

- Tak dozviem sa konečne, čo sa tu deje? - Čoskoro.

- Čisto. - Choď pre Hryszkiewicza.

Dobre.

Videli ste túto ženu?

Nevolala včera večer?

Vidím ju prvýkrát.

- Nebola u nás. - Čo ste robili včera okolo 20:00?

Bola som tu. Dávala som pozor na deti.

Karol, poď sem.

Nechápem, ako to dokážeš!

Mali by sme ju ísť hľadať, a nie tu len tak sedieť.

Upokojuje ma to.

Neviem, čo by sme mohli urobiť.

Nevieme, kam išla, ani čo robila.

Kde ju máme hľadať? Všade naokolo sú len lesy.

Kuba, počkaj.

Kuba!

Pochop to.

Musíme byť trpezliví. Hovoril som s tým komisárom,

s ktorým pracuje tvoja mama. Sľúbil, že hneď...

hneď, ako sa niečo dozvie, zavolá nám.

Poď, urobíme si limonádu...

Nechcem limonádu. Chcem, aby sa mama vrátila.

Pozrel som sa do tej búdy. vyviedol psa, a prosím...

Hneď som narazil na pištoľ.

- To je Mietekova zbraň. - Takže to bol otec alebo syn.

Otec, o čo tu ide? Čo od nás chcú?

A ako to mám vedieť? Choď k deťom.

Ja to s pánmi vybavím.

- Dobrý deň. - Dobrý.

Toto sme ráno našli na vašom pozemku. Čo nám k tomu môžete povedať?

Nič. Tak pôjdete s nami na policajnú stanicu.

- Ruky. - Čo to robíte?

Zbláznili ste sa?!

- Stojte pokojne! - Čo je?

Pusťte ma, dopekla!

Pusťte ma!

- Chyť ho! - Fabian.

- Zadržte ho! - Fabian.

- Vieš o tom niečo? - Odkiaľ to mám, otec, vedieť?

- Poznáte túto ženu? - Vídím ju prvýkrát.

Tiež ju vídím prvý raz. Prisahám. Prisahám.

Ste zadržaný pre obvinenenie z útoku na policajta

a krádeže zbrane. To je všetko.

Z akého napadnutia policajta? Čo ste sa, ľudia, zbláznili?

Pustite ma, dopekla!

Chytajte gangstrov a nie slušných ľudí.

- Sylwia. Sylwia. - Hlava! Hlava!

Daj pozor na deti.

Otec!

Deti, zostaňte tu!

Nechaj tie banány. Povedal som ti, aby si si najprv vyložila paradajky.

Možno nejaká kolegyňa by mohla o nej niečo vedieť.

S Bożenou si najviac rozumela Krysia Malinowska,

ale dnes má prísť na druhú smenu.

Vlastne, aj Bożena má dnes druhú smenu.

Nebojte sa, pani. Niekde sa len zatúlala, veď je mladá.

Przemek!

Pohni si s tými paradajkami, takto sa nedá robiť.

A tá... Krysia. Máte na ňu telefónne číslo?

Prosím. Poďte ďalej.

Toto je posledný recept, ktorý som mu predpísal.

Tie lieky, na ktoré ste sa pýtali,

Väčšina z nich...

sa dáva

po mozgovej príhode.

Antidepresíva.

Maciej

Szulowicz

bojoval s ťažkou depresiou.

Viete, potom sa také veci dejú prirodzene.

V jeho prípade však nastali zmeny.

V mozgu. V tej jeho časti, ktorá je zodpovedná za to, ako myslíme,

ako cítime,

- ako sa správame. - Aha. A to znamená?

To znamená, že jeho prípad bol závažnejší než u iných pacientov,

ktorí upadli do depresie, keď si uvedomili,

ako im mŕtvica zmenila život.

Nechodil na...

skupinovú terapiu, nedovolil rodine, aby mu pomohla.

Trpel chronickými bolesťami, čo ešte

viac zhoršilo jeho zlý duševný stav.

Nevylučujem samovražedné myšlienky, hoci o tom nikdy nehovoril.

A rohypnol?

Predpísali ste mu ho?

Bol stiahnutý pred niekoľkými rokmi.

- Nemôžem mu ho predpísať. - To viem.

Preto by ma zaujímalo, ako mohol skončiť v nočnom stolíku.

Spoznávate to?

Fabiánov medailón. Odkiaľ ho máte?

Bol pred Szulowiczovým domom. Neviete, ako sa tam dostal?

Odkiaľ to mám vedieť. Spýtajte sa Fabiana. Možno ho stratil.

Ale ja sa pýtam vás.

Po čo sa vrátil Fabian k Szulowiczowcom?

- Alebo ste tam išli spolu? - Čo? Ako spolu?

Čo sa mi tu snažíte... Prečo by som mal k ním chodiť?

Nechcel som mať s nimi nič spoločné.

Dobre, tak vám poviem, ako to bolo.

Dozvedeli ste sa, že Szulowicz je otec Fabiana,

naštvali ste sa,

naplánovali ste si pomstu a išli ste si vyrovnať účty. Áno?

Čože?

Aký otec Fabiana?

To ste taký hlúpy, že ste nevedeli, že Szulowicz znásilnil vašu ženu?

Keď ste zabili Szulowiczovcov, vrátili ste sa domov,

spomenuli ste si, že sa musíte po niečo vrátiť do lesníckeho domu.

Tentoraz ste so sebou zobrali Fabiana. Vtedy stratil medailón.

Napadli ste policajta, ktorý tam strážil, zobrali ste mu zbraň aj mobil.

Potom ste si vzali to, po čo ste sa vrátili.

Zbraň ste schovali v psej búde a mobil ste predali. Bolo to tak?

Čo sa mi to snažíte nahovoriť? O tom nič neviem.

Čo ste urobili s policajtkou, ktorá bola včera u vás?

Aj ju ste zabili?

- Toto nebudem počúvať. - Sadnúť!

Nepoznám žiadnu policajtku.

Bolo to včera?

Veď včera som bol na pive, ľudia to videli.

Nezabil som Szulowiczovcov, čo si o mne...

Svätá Panna Mária, čo chcete?

Ježiši Kriste.

Čo, čo, čo, čo odo mňa chcú?

Starého dáme do basy, možno zmäkne.

Priprav Fabiana, ale tak, aby sa nestretli. Úplná izolácia.

Dobre.

Volali už z lesnej správy?

Nie.

Musíme z nich dostať, kde je. Tamtí ju kurva nikdy nenájdu.

- Poslali ste jej fotku médiám? - Poslal.

Možno treba vytlačiť plagáty s jej fotkou a nalepiť ich na stĺpy.

Karol.

Alebo poslať dvoch chlapov, nech to vyvesia.

Karol.

Možno vypísať nejakú odmenu za informáciu, kde je,

neviem, 20 000 by mohlo stačiť.

Toľko peňazí nemáš.

Tak niečo predám alebo si požičiam.

Daj mi vedieť, keď chalani prídu na to, či otec a syn majú alibi na čas vraždy.

Dobre.

Nepreháňaj to s tím pitím.

Pýtam sa ťa ešte raz,

ako sa ten medailón dostal pred dom Szulowiczowcov?

Neviem.

Sám sa tam premiestnil.

Tak to bolo, Fabian?

Tak ti poviem, ako to bolo.

Stratil si ho,

keď sa ti podarilo ich zabiť.

Nikoho som nezabil.

Neviem ešte od koho, ale dozvedel si sa,

že tvoj otec je Szulowicz.

Naštval si sa. Išiel si za ním.

Pohádali ste sa. Možno si od neho chcel peniaze.

Vyhnal ťa, ešte ti aj dal po papuli.

Možno si ho nechcel zabiť.

Možno si nechcel zabiť všetkých,

ale tak sa to zomlelo.

Po vražde si sa po niečo vrátil do lesníckeho domu,

zbadal si policajta, zľakol si sa, že sa prezradíš,

udrel si ho do hlavy,

zobral si mu zbraň, mobil, zbraň si schoval do psej búdy,

a mobil si predal. Vidíš, koľko vieme?

Áno, kámo?

Len ešte neviem, či si to urobil sám

alebo s tvojím otcom.

To ešte neviem.

Ibaže by to bol urobil tvoj otec.

Sám všetko nenaplánoval a ty si mu len pomohol.

Bolo to tak?

Fabian. Nepripadáš mi ako vrah.

Pôsobíš ako rozumný, citlivý,

slušný chlapec.

Chcem ti pomôcť.

Naozaj.

Ale aj ty musíš chcieť pomôcť sám sebe.

Začni hovoriť.

No, už je po všetkom.

- Rýchlo. - No. A čo?

No vidíš, Fabian. Ty nechceš hovoriť,

ale tvoj otec už začal hovoriť.

Hádaj, čo nám povedal, keď sa dozvedel, že si bastardom Szulowicza.

Otec nevie, že Szulowicz bol mojím...

Už vie.

Povedali sme mu to.

A čo?

Myslíš, že ťa bude chrániť?

Veď pre neho nič neznamenáš.

Nebuď naivný, Fabian.

Anna,

Jacek,

Irena,

Maciej.

Štyri chladnokrvné vraždy.

Plus napadnutie policajta,

plus únos policajtky.

Počuj, Fabian. Vieš, čo robia vo väzení s vrahmi detí?

Krátky proces.

Jediná rozumná vec, ktorú môžeš teraz pre seba urobiť,

je začať hovoriť pravdu.

Začni tým, čo si urobil s Juliou Wigierovou.

Tým začni. Áno, kámo?

A ak budeš klamať alebo mlčať ako teraz,

tak sa už s tebou nebudeme chcieť baviť.

Vypočuje ťa prokurátor. Rozumieš?

Rozmysli si to, Fabian. Ide tu o tvoj život.

Tak hovor.

Mladý nemá žiadne alibi.

V piatok, v deň vraždy Szulowiczovcov nebol s otcom.

- Nikto ho nevidel. - A starý?

Trochu lepšie, ale nič svetoborné.

Lesníci hovoria, že o ôsmej prišiel do práce,

po dvoch hodinách niekam odišiel, nikto nevie kde.

- Vrátil sa okolo dvanástej. - Dobre, takže mohli spolupracovať.

Włodek mal skontrolovať ich mobily. Viete, kde je?

Oh, Nadzieja.

Mali ste mi podať správu, a ja sa znovu dozvedám od iných,

že sa vám stratila tá vaša...

profilérka, či ako sa to tam volá.

Čo sa tu do pekla deje?

- Poďte ku mne. - Musím pokračovať vo výsluchu.

Čo sa deje?

Podozrivý nemá žiadne alibi na čas vraždy Szulowicovcov.

Máme podozrenie, že on mohol napadnúť Mieteka.

A mohol by niečo vedieť aj o zmiznutí profilérky.

Musím zvolať tlačovú konferenciu.

Musím im niečo dať.

Máte na to hodinu.

Tak čo?

Nič.

Fabian, viem, že byť zadržaný, to je...

nepríjemná situácia.

Je to tak. Sedíš spútaný, no...

Nič príjemné.

Chápem to.

Ale ty musíš pochopiť nás.

Nie sme nejaké monštrá bez citov.

Pochop to.

Moja priateľka, ktorá mi bola blízka, zmizla.

Trápim sa a chcem ju nájsť.

A cítim, že ty mi s tým môžeš pomôcť.

Nechceš niečo piť? Kávu alebo čaj? Vodu, colu?

- Kávu. - Kávu. Nech sa páči.

- Piješ ju s cukrom? - S cukrom.

- Poprosím dve kávy s cukrom. - Nech sa páči.

Vidíš?

Dobré rozhodnutie.

Pri káve je rozhovor hneď uvoľnenejší, nie?

Určite som nikoho nezavraždil.

Tomu rozumiem, ibaže teraz to už nestačí.

Ak si neurobil nič zlé, tak mi môžeš povedať všetko, nie?

Ale nezabudni, že zistím, keď budeš klamať.

Vtedy to všetko zbalím, odídem a náš rozhovor skončil.

Dobre, začnime tým, ako si zistil, že Szulowicz je tvojím otcom.

Povedal mi to.

Asi pred šiestimi mesiacmi ma požiadal o to, aby...

som prišiel k nim opraviť strechu.

Občas ma zobral na nejaké menšie fušky.

Potom ma začal ohovárať, že...

kradnem drevo z lesa, že rozostavujem pasce.

Povedal som mu, že to nie je jeho vec.

A on odpovedal, že je, lebo som jeho syn.

Bol veľmi naštvaný. Povedal, že sa vo všetkých sklamal,

že jeho vlastná dcéra chce odísť do Varšavy

a zoberie mu vnuka.

A jeho vlastný syn, teda ja

kradne, podvádza a robí mu hanbu.

No a ďalej?

Pohádali sme sa, no nikomu som nič nepovedal.

Bál som sa nato opýtať mamy a otcovi som tiež nič nepovedal, lebo...

- bol príliš vznetlivý. - To áno.

Ale pomyslel som si, že...

že ak je Szulowicz mojím otcom,

tak potom si od neho niečo zaslúžim.

On mal vždy veľa peňazí a my sme žili v chudobe.

- Viem, videli sme. - Áno.

Ale vysmial sa mi.

Povedal, že...

taký mrzák a zlodej ako ja nedostane od neho ani jeden zlotý.

Tak som mu napísal list.

A čo bolo v tom liste? Vyhrážal si sa mu, čo?

Tak nejako.

Napísal som, že...

ak mi nezaplatí, poviem všetko jeho manželke.

A ešte...

Že ho zabijem.

Prisahám, chcel som ho len vyľakať.

Nič som im neurobil.

Pani Irena sa mi dokonca páčila.

Ona jediná sa ku mne správala milo.

Anka mi nikdy nevenovala pozornosť.

Predtým ma to netrápilo.

Nevedel som, že je to moja sestra.

Nevlastná.

No dobre. Ale čo, zaplatil ti?

Napokon áno.

Ale vyhrážal sa mi, že ak ho znovu začnem vydierať,

zavolá na mňa políciu.

Chce sa mi šťať. Môžem ísť?

Počkaj, je tu ešte jedna dôležitá vec.

Nemáš alibi na čas tých vrážd.

Musíš mi povedať, čo si vtedy robil. Ale pravdu.

Bol som v lese.

Rozostavoval som pasce. Nikto so mnou nebol.

- Musíte mi veriť. - No dobre.

Povedzme, že ti verím. Verím ti.

A čo? Potom si si spomenul na ten list

a rozhodol si sa ho získať späť? Áno?

Ak by ste ho našli, mysleli by ste si, že ja som ich zabil.

- Zrejme áno. - Tak som sa po neho vrátil,

ale stál tam ten policajt.

Spanikáril som. Udrel som ho po hlave.

Neviem, prečo som mu zobral telefón.

Napadlo mi, že telefón, peniaze a tá zbraň...

A vlastne, prečo tá zbraň?

Neviem, zobral som ju bez rozmyslu.

Volal Zymbalsky, turista od Holanďana.

Povedal, že pred farmou od rána stojí nejaké auto.

Skontrolovali čísla a zistili, že je to Juliine auto.

Kľúče sú v zapaľovaní.

Nech odtiahnu auto na stanicu. A hneď sa vráť.

Môžem už ísť na záchod?

- Čo si jej urobil? - Nič som jej neurobil.

Klameš!

Vieš, podľa čoho viem, že klameš?

Našli sme jej auto. Všade sú tvoje odtlačky.

Viem, že kurva klameš.

- Neviem, nevidel som ju. - Neklam!

Vieš, kde je!

Kým budeš klamať, z toho hajzla neodídeš. Rozumieš?

Mám zavrieť dvere?

Vieš, čo bude v hlásení? Že si vyskočil pri pokuse o útek

z druhého poschodia.

- Nič vážne sa nestane. - Nechcel som.

Vracal som sa domov, keď som ju uvidel.

Šla smerom k nám a nahlas telefonovala.

Keď som počul, že hovorí o Szulowiczovi a mne,

vydesilo ma to.

Nevedel som, o čo ide a čo mám robiť.

Udrel som ju po hlave, chcel som ju len umlčať.

Nechcel som, aby niekomu povedala o mojom otcovi.

Ďalej!

Naložil som ju do auta a odviezol do našej zemľanky.

Kde je tá zemľanka?

- To sa ťažko vysvetľuje. - Tak nás tam zavedieš.

Vstaň!

Svätá Mária, Matka Božia.

Ochraňuj celú moju rodinu.

Prosím, Mária, postaraj sa, aby sa všetci vrátili domov,

aby sa Bożena vrátila.

- Kam teraz? - Po ceste dole.

- Kurva! - Si v poriadku?

Šmýka sa.

No tak, poďme!

- Kde to je? - Tam.

- Tá hromada, to je naša zemľanka. - Julia?

- Kde kurva je? - Karol, odlož tú pištoľ.

Kde je?

Prisahám, že som ju tu nechal.

Rozbila dvere a utiekla. Veď sú tu stopy, že tu bola.

Pripútal som ju k stene jej putami. Boli v aute.

- Zastreľ ho. - Nie, prosím, nie.

Vraciam sa s ním na stanicu.

Zostaneš tu a počkáš.

Pošlem ti pár chlapov aj psa a začnete hľadať.

Prepáčte.

Prosím.

Ospravedlňujeme sa za meškanie,

ale zdržali nás vážne záležitosti spojené s vyšetrovaním.

Toto je pani prokurátorka Monika Pawluková,

ktorá z poverenia prokuratúry

dozoruje vyšetrovanie spojené s vraždou rodiny Szułowiczovcov.

Najprv pár slov o prípade a potom...

pokúsime sa zodpovedať vaše otázky,

na ktoré budeme môcť odpovedať.

Vražda rodiny Szułowiczovcov je veľkou tragédiou.

Zomreli štyria nevinní ľudia, vrátane dieťaťa.

Nariadil som okamžité vyšetrovanie.

Prijal som rozhodnutie rozšíriť náš vyšetrovací tím

o dvoch skúsených detektívov

a pani profilérku z Varšavy,

ktorá je zapojená do nášho vyšetrovania od samého začiatku.

Dámy a páni, môžete teda vidieť, že aj v Augustówe

využívame moderné vyšetrovacie metódy

v spolupráci s policajným psychológom.

Ahoj, Włodek, máte niečo?

Ako že pes teraz nemôže hľadať?

Ale čo môžu mať teraz dôležitejšie?

Dobre, jasné.

Jasné. Tak potom sa vráťte.

Oznámim to jej otcovi.

Počuj, v aute som našiel Juliin počítač.

Povedala, že dokončila profil.

Nič. Príď rovno za mnou, dobre?

Áno, čakám ťa.

Maj sa.

A vieš, že babka bola v rádiu?

Rozprávala o letnej akadémii prírody a ohrozených druhoch rýb.

Wigersky park opäť organizuje letný festival akadémie.

Požiadali ma, aby som...

...odišla do Białystoku a trochu spropagovala svoj projekt.

Ako sa ti to páčilo?

Bolo super.

A ako ide vyšetrovanie, Karol?

Nijako. Nevieme sa pohnúť.

Už si dojedla?

- Áno. - Tak poď. Ideme sa kúpať.

- Dobrý večer. - Karol je tam. - Ďakujem.

Neviem, vyskúšal som už všetko. Meno, priezvisko...

malé, veľké písmená, s dátumom na začiatku, v strede...

Ženy väčšinou zadávajú niečo, čo je pre nich dôležité.

- Ako sa volá jej syn? - Jakub.

Kuba.

- Koľko má rokov? - Osem.

Možno by bolo jednoduchšie ho hacknúť.

Neviem, človeče, nie som hacker.

- Hovoril si s tým lekárom? - Áno. - A?

Povedal, že Szulowicz mal nejakú poruchu osobnosti,

zmeny v mozgu, depresiu po mŕtvici...

Napchával sa antidepresívami.

Kombinoval ich s liekmi po mŕtvici.

Vyšetrovanie sa skomplikovalo.

Podľa môjho názoru...

Neurobil to ani starý, ani mladý Hryszkiewicz.

Mladý nemá alibi, no pritlačil som naňho.

Povedal, že v tom čase rozmiestňoval pasce.

Zdá sa mi to vieryhodné.

Starý má alibi,

deravé, ale má.

Možno sme príliš skoro vylúčili z vyšetrovania

- jeho ženu, tú... Žofiu Hryszkiewiczovú.

Možno ona spolu s manželom...

Neviem.

Dobre, Karol, zamysli sa.

Poznáš ju dlhšie.

Čo bolo pre ňu dôležité?

Alebo kto?

Čo to bolo?

Vrah dobre pozná rodinu a miesto činu.

Vie, kde držia zbrane a náradie.

Je to muž vo veku 55 - 75 rokov. Je chorý alebo zdravotne postihnutý.

Svedčí o tom aj spôsob zabitia Ireny.

Nemal dosť síl, aby ju uškrtil, preto ju zabil ostrým predmetom.

Vedel, že ju zabije.

Vraždu si vopred naplánoval. Svedčí o tom spôsob spáchania

prvej vraždy, teda vopred pripravený výber zbraní

a poriadok v spálni.

A rohypnol v cole.

Pri písaní o tom nevedela.

Zrejme mal v pláne najskôr uspať dieťa.

Vrah dobre vychádza s inými ľuďmi,

šikovne sa pretvaruje, ale je to psychicky narušená osobnosť.

Pravdepodobne je vo vzťahu.

Motívom je pocit krivdy...

rastúca frustrácia,

nenávisť voči celej rodine. Možno mu niektorý z jej členov

ublížil vedome alebo...

nevedome.

Boli sme kurva slepí a hluchí.

- Dobrý večer. - Dobrý večer. Už je zatvorené.

Príďte, prosím... zajtra o 9:00.

- Dobre. Prídem zajtra. - Super. Dovidenia.

www.titulky.com