Original subtitles

Tento príbeh je pravdivý.

Stalo sa to tu, v mojom meste, pred dvomi rokmi.

Mnoho ľudí zomrelo za zvláštnych okolností.

Ale v správach ste o tom nepočuli,

pretože vedenie mesta sa tak hanbilo, že nedokázalo prípad vyriešiť,

a tak to celé ututlalo.

Ale ak sa spýtate kohokoľvek odtiaľto,

všetci vám povedia to isté, čo vám teraz poviem ja.

Príbeh sa začína v mojej škole.

Maybrookská škola je pre nultý až piaty ročník.

Pre celú školu to bola úplne normálna streda.

Len nedávno k nám nastúpila nová učiteľka.

Volala sa Justine Gandyová.

Ako každé ráno, aj vtedy smerovala do svojej triedy.

Ale tento deň bol iný.

V ten deň v jej triede nebol ani jeden z žiakov.

Vo všetkých ostatných triedach žiaci boli.

Aj v druhej tretej triede, kde učila pani Beltová.

Ale trieda slečny Gandyovej bola úplne prázdna.

Teda, nie úplne.

Bol tam jeden chlapec. Volal sa Alex Lilly.

Ako jediný z 18 žiakov v ten deň prišiel do školy.

A viete prečo?

Bol jediný,

pretože predošlú noc o 2:17...

sa všetky ostatné deti zobudili, vstali z postele...

...zišli dolu...

...vyšli z domu, prešli cez záhradu a stratili sa v tme.

A už sa nikdy nevrátili.

Všetci rodičia aj ľudia zo školy z toho boli zdrvení.

Polícia zistila, že deti odišli o 2:17,

pretože mnohí mali alarmy, ktoré sa pri ich odchode spustili.

Niektoré deti dokonca natočili bezpečnostné kamery na domoch.

Ale vidno bolo len to, ako deti kráčajú do tmy.

Už však nebolo vidno, kam išli potom.

Polícia sa s Alexom dlho rozprávala.

Pýtali sa, čo sa stalo s jeho kamarátmi, ale on to nevedel.

Pýtali sa, či to bolo naplánované, ale o ničom takom nevedel.

Pýtali sa, či v televízii nebežal nejaký program o útekoch z domu,

ale nič také nevidel.

Veľa sa rozprávali aj so slečnou Gandyovou, ale ani ona nič nevedela.

Škola bola celý mesiac zatvorená, kým prípad vyšetrovali.

Ale nakoniec ju museli znovu otvoriť,

aby sa ostatné deti mohli opäť učiť.

Večer pred otvorením sa v škole konala schôdza.

Prišlo množstvo psychológov,

aby pomohli ľuďom spracovať emócie a spoločne smútiť.

Tu sa príbeh naozaj začína.

JUSTINE

Je dôležité, aby sme náš smútok nesúdili.

Môžeme prežívať pocity, ktoré sa nám nepáčia. Pocity odlišné od žiaľu.

Musíme si dovoliť cítiť aj hnev.

Hnev je prospešnou súčasťou procesu smútenia,

ktorý môže byť veľmi užitočný, keď sa vyrovnávame s pocitom opustenia.

Čo to má znamenať? „Užitočný pri pocite opustenia.“

To sa máme hnevať na Matthewa za to, čo sa stalo?

Vy to nazývate „opustenie“, ale ja to tak nevidím.

Vidím niečo, čo nedáva žiadny zmysel.

Hovoríme o 17 žiakoch z jedinej triedy. Čo sa tam dialo?

A prečo len v jej triede?

Cítim tu silné emócie...

Nezaujíma ma, čo hovoríte vy.

Chcem počuť Justine Gandyovú.

Je tu. Chcem vedieť, čo presne v tej triede robila.

Ja... V prvom rade...

Chcela by som povedať, ako strašne ma to mrzí,

všetko, čo sa stalo.

Nič, čo poviem, to nemôže zlepšiť.

Aj ja túžim po odpovediach, rovnako ako vy.

Klamárka! Klamárka!

Tie deti milujem a...

Viem...

Viem, že...

Mali by ju zavrieť, kým nám nepovie, čo sa stalo!

Toto vôbec nie je v poriadku.

Slečna Gandyová je rovnako nešťastná ako my ostatní.

A ty si spoluvinník!

Kde sú naše deti?

Prosím, doprajte nám trochu pokoja. Bol to dlhý večer.

Musíme sa vyspať a vyčistiť si hlavu.

Máte kde prespať? Choďte domov a radšej nevychádzajte.

Nemáte náhodou drobné na autobus?

Nie, prepáčte.

NEZNÁME ČÍSLO

Haló?

Haló?

- Kto je tam? - Radšej si dávaj pozor, lebo...

Nemáte drobné na autobus?

- Prepáčte. - No, tak vám ďakujem.

Kto je tam?

Haló?

Áno?

Čo to, dopekla, je?!

Kto je to?

Kto je tam?

Kurva!

BOSORKA

Zdravotné poistenie vám ostáva, a chcem len spomenúť,

že zahŕňa prístup k mnohým odborníkom na duševné zdravie.

Ja len potrebujem pracovať. Potrebujem si vyplniť čas...

Potrebujem pracovať.

Ten včerajší incident len ukazuje, že mnohí rodičia sú rozrušení.

Myslím, že bude najlepšie, ak zostanete nejaký čas doma, kým sa situácia neupokojí.

- Ako sa má Alex? - Má sa dobre.

Dali sme ho do triedy pani Beltovej a to najlepšie, čo preňho môžeme urobiť,

je vrátiť mu rutinu a zabezpečiť, aby bol jeho život čo najnormálnejším.

- Chcela by som sa s ním rozprávať. - O tom sme sa bavili. To je vylúčené.

Cítila by som sa lepšie, keby som sa s ním porozprávala.

V tom je ten problém. Vy by ste sa cítili lepšie.

Tlač z neho urobila podozrivého a polícia mu prehľadala jeho dom.

Je traumatizovaný. Buďme k Alexovi ohľaduplní.

Ak naznačujete, že mi na mojich žiakoch nezáleží...

Nie je to o starostlivosti.

Je to o tom, že máte sklon prekračovať profesionálne hranice.

Ó, bože, zase...

- Žiaci sa neobjímajú. - Objala som len jedného plačúceho chlapca.

Voziť žiakov domov tiež nie je profesionálne.

- Zmeškala autobus. - To sa nepatrí.

Viem, ako veľmi vám na nich záleží.

Viem, že pre deti nie ste hrozbou. Ale nie ste rodič. Ste učiteľka.

V tom je rozdiel, a preto sa s Alexom Lillym nesmiete rozprávať.

Lenže...

...my sme jediní, čo sme zostali.

To sa fakt drží.

Aj mne volajú a vyhrážajú sa mi.

- Je to ten istý, čo za týmto stojí? - Netuším. Možno áno, možno nie.

Nemôžeme spraviť nič iné, len spísať záznam. Zrejme sú to len hlúpe žarty.

Ja som robil podobné veci, keď som chodil do školy.

Viete, kradnutie jabĺk a telefonické žartíky.

Nikdy som ľuďom nepísal po autách, ale jeden môj kamarát natrel...

- Objímeme sa? - Áno, jasné.

- Čo sa ti stalo s rukou? - Len nehoda v práci.

- Niečo na pitie? - Rád.

Tony?

- Tony? Hneď príde. - V pohode. Nikam sa neponáhľam.

Nečakala som, že prídeš.

Som rád, že si napísala. Neustále som na teba myslel.

Chcel som ti zavolať, ale bál som sa, že by som to len zhoršil.

Ja naozaj nie som taká citlivka, ktorú by zložilo,

keby videla tvoje meno na displeji telefónu.

Tony, kamoško, doniesol by si nám niečo na pitie.

Hovor.

- Čo to bude? - Ja si dám si kolu.

- Kolu? - Áno.

Dobre, ako myslíš.

- A ako sa teda máš? - No, všetci si myslia, že som bosorka.

- To nemôže byť pravda. - Pozri sa na moje auto.

- Dúfam, že si sem neprišla autom. - Prečo to hovoríš?

Dúfam, že si sem neprišla autom, pretože...

- Nebuď taký hlúpy, Paul. - Len sa o teba bojím.

Nepotrebujem, aby si sa o mňa bál.

- Nie som opitá. - Dobre, prepáč.

- Niekto ti poškodil auto? - Napísali mi naň „bosorka“.

Ver mi, všetci si myslia, že som bosorka.

- Jedna kola. - Vďaka.

- Môžem ti niečo povedať...? - Krutú pravdu?

Nie. Len pár postrehov od niekoho, kto ťa veľmi dobre pozná.

- Môže byť? - Áno.

Skús sa zbaviť tých myšlienok.

Momentálne na teba všetci nemyslia.

- Celé mesto nejde po tebe. - Myslím, že sa mýliš.

Máš tendenciu byť trochu dramatická...

a trochu paranoidná.

A toto tomu určite nepomáha.

Čo myslíš tým „toto“?

Zapíjaš žiaľ osamote.

Nie som osamelá. Si tu predsa ty.

Vieš, čo si myslím. Že by som mal ísť.

- Vie Donna, že si tu? - Nie.

- Naozaj? - Áno. Momentálne nežijeme spolu.

Na tom nezáleží.

Aká si len hlúpučká. Úplne žiariš šťastím.

Daj si so mnou aspoň jeden poriadny drink.

No tak.

Nie.

Prestaň.

Vôbec si sa nezmenila.

- Čo robíš dnes? - Pracujem. Celý deň, až do noci.

Dobre, verím ti. Panebože...

Nebudem ťa bombardovať SMS-kami.

Ja len hovorím, že musím do práce. To je všetko.

- Ako to ide v práci? - Ide to.

Fíha, dúfam, že to nie je váš všeobecný prístup.

- Ako to myslíš? - Zmizlo 17 detí.

Dúfam, že tí, čo ich majú nájsť, sa na svoju prácu nevykašlú.

Ja nie som detektív.

A okrem toho mám opicu. Netušil som, že ma budeš vypočúvať.

Toto nebol výsluch. Ja len som chcela vedieť, či to mám vyriešiť sama.

Pracujeme na tom.

- Ty na tom pracuješ? - Áno.

No to je teda úľava. Ty si na prípade.

Mala by si sa trochu uvoľniť. Nikto sa na to nevykašle.

- Nebuď taká... - Justine?

Nechaj vyšetrovanie na vyšetrovateľov.

- Rád som ťa videl. - Aj ja teba.

Choď do riti.

Je tu niekto?

Výslovne som ti zakázal kontaktovať sa s Alexom.

Sledovala si ho domov, zazvonila si a nakúkala si mu dnu cez okno.

Ten dom je naozaj bizarný.

Poviem to úplne jasne. Chcem, aby si ho nechala na pokoji.

Prečo mal okná zalepené páskou?

Možno preto, že zvedaví ľudia sa mu pozerajú dnu.

Ale Marcus...

Kvôli tebe sa budem tváriť, že tento rozhovor sa nikdy nestal.

- Čo to, kurva...? - Spala si s ním?

- Spala si s ním? - Nie, nie.

- Viem, že áno. - Povedal mi, že už nie ste spolu.

Ty klamárka! Opila si ho!

Chcel byť k tebe milý a ty si ho opila!

Pozri, čo si urobila! Pozri, čo si urobila!

Ahoj, Alex. Ako sa máš?

Chcela som ťa len pozdraviť, pretože som veľa premýšľala nad tým, či si v poriadku.

pretože som veľa premýšľala, či si v poriadku.

Som v poriadku.

Naozaj?

Viem, aké ťažké to bolo pre mňa, takže pre teba to muselo byť...

Už musím ísť.

Počkaj chvíľu. Len sa chcem uistiť...

Nechajte ma na pokoji!

Tu je slečna Gandyová. Chcela by som sa s tebou porozprávať.

Haló?

Viem, že si doma.

ARCHER

Idem do práce.

- Skúšali sme ti volať. - Áno, niečo mi do toho prišlo.

- Ako to vyzerá? - Ráno bol celkom chaos.

Marc išiel po trávnikový koberec, ale ten nebol nikdy objednaný.

Do riti. Sakra. To ma fakt mrzí.

Majiteľ sa príde pozrieť v piatok, a veranda stále chýba.

Je to moja chyba.

Alvin začal maľovať dvere farbou, ktorú si objednal.

Žiadali si zelenú. Táto je červená.

Čože? Poslali nesprávnu?

Skontroloval som objednávku. Poslali to, čo sme si objednali.

Pokazil som to. Idem po tú správnu.

- Pán Graff. - Áno.

Preverujeme všetky podnety, takže vás môžem uistiť,

že vyšetrujeme každú stopu, ktorá sa k nám dostane.

Zistila FBI niečo?

Máme s nimi dobrú komunikáciu,

takže vás môžem uistiť, že aj oni vyšetrujú každú stopu.

A čo psie hliadky? Už dlho som o nich nepočul.

Pretože to nehlásia u vás?

Pán Graff, chápem vaše nadšenie a rád sa s vami porozprávam.

Keby to bolo moje dieťa, tiež by som žiadal odpovede.

Ale musíte veriť...

Stále nechce vypovedať?

- Ona niečo vie. - S tým nesúhlasím.

Vyšetrujete každú stopu,

ale ona si stále voľne chodí. Vyšetrovali ste ju vôbec?

- Áno, vyšetrovali. - Takže poznáte jej minulosť.

Preveril som si ju a našiel som toho dosť.

Pred 2 rokmi ju chytili za jazdu pod vplyvom alkoholu.

Vyhodili ju z predošlej školy za nevhodné správanie.

- S iným učiteľom. - Má záznamy.

Čo si myslíte, že vie? Čo si myslíte, že tají?

Deti odišli z domu samy. Nikto ich nenútil.

Nič nenasvedčuje, že by to bola ona.

Čo vidíte vy, čo ja nie?

Vidím niečo, čomu vôbec nerozumiem.

Hovoríme o 17 deťoch v jednej triede. Naozaj by to nikto z nich nespomenul?

Nikto z nás rodičov to nečakal.

Chcem vedieť, čo sa dialo v tej triede. Prečo sa to stalo len v jej triede?

Kde sú naše deti?

Prosím, doprajte nám trochu pokoja.

Musíme sa vyspať a vyčistiť si hlavu.

Nemáte náhodou nejaké drobné na autobus?

Matthew?

Matthew?

Matthew!

Stoj!

Počkaj...

Matthew?

Matthew?

Matthew, kde si?

Kam si išiel?

Hovor so mnou.

Hovor so mnou!

Prepáč.

Prepáč, že som ťa nezachránil...

Že som nemohol...

Tak často som ti to chcel povedať.

Chcem to hovoriť stále, pretože to tak stále cítim.

Milujem ťa.

Čo sa to kurva deje?!

Kde je náš dom?

Tam.

Kde je potom ten stožiar?

Ukážte mi to.

No tak.

- Ahoj. - Dobrý deň.

- Archer Graff. Som Matthewov... - Viem, kto ste.

Nikdy sme sa nestretli, ale boli sme na tých istých...

- Ako sa máte? - Mám sa dobre.

Vzhľadom na okolnosti. Bojujem ďalej.

- Veď musíme. - Presne tak.

Prepáčte, že vás takto prepadávam,

ale máme nahrávku Matthewa, ako odchádza z domu...

z kamery na dverách.

Je možné, že máte niečo podobné s Bailey?

Áno, je to tak.

Asi ste tú svoju ukázali polícii, rovnako ako ja, ale...

chcel som sa spýtať, či si ju môžem pozrieť. Nepotrebujem kópiu.

Nie je mi to príjemné.

Chápem.

Gary.

Archer Graff. Dobrý deň. Som Matthewov otec.

Aha, jasné. Ako sa ti darí?

Musím sa vás opýtať trochu zvláštnu otázku.

Je nepríjemné sa na to pozerať.

Pretoč to na časť, kde vchádza na chodník.

Presne tam.

Čo vidíš?

Jeden, dva, tri, štyri...

...päť, šesť, sedem.

Prepáčte.

Čo je tamto?

- Musím sa s tebou porozprávať. - Nemáme si čo povedať.

- Máš toho na rováši až-až. - To tvrdí celé mesto.

- Zjavne som problém ja. - Konečne si povedala pravdu.

Prišiel si sa mi vyhrážať? To si na zlej adrese.

Marcus?

Zostaň ležať!

PAUL

Je to dobrý hotel?

Je to fajn. Nie je to Ritz, ale nič iné som nečakala.

Veď je to aj tak len na 6 nocí.

Na 3, tá rozlúčková párty mi nebude chýbať,

takže môžem prísť domov vo štvrtok.

- Nie je to super? - Áno.

V piatok by som mala mať ovuláciu, takže tento mesiac to môžeme stihnúť.

Super. Fajn.

Myslela som si, že sa potešíš. A prosím ťa, povedz môjmu otcovi,

že cez víkend k nim na obed predsa len môžeme prísť.

- Odovzdám. - Začína ti teraz smena?

- Áno. - Ideš potom na to stretnutie?

To som neplánoval.

- Nebol by to dobrý nápad? - Pôjdem, ak to stihnem.

Paul, keď si doma sám, je dôležité, aby si tam chodil pravidelne.

Nepijem, Donna. Ak sa budem cítiť zle, pôjdem na to stretnutie.

- Dobre, zlatko. - Už musím ísť.

- Nezabudni povedať otcovi o tom víkende. - Milujem ťa.

Panebože.

- Ahoj, Ed. - Nazdar.

Donna sa vráti v piatok, takže v sobotu môžeme.

- Prečo príde skoršie? - Pustili ju skôr.

- Poprosila ma, aby som ti povedal, že prídeme. - Dobre, to znie fajn.

Pri príležitosti vášho výročia svadby?

Áno.

No, tak gratulujem. To je veľa rokov.

Snažíš sa mi naznačiť, že som starý? Tak prečo to hovoríš?

- To som nepovedal. - Robím si z teba srandu.

- No, mne sa teraz začína smena. - Chápem.

V pondelok to bude mesiac, odkedy v okrese McCarren zmizlo 17 detí.

Bola vypísaná odmena 50 000 dolárov za informácie vedúce k vyriešeniu prípadu.

Stoj, tu je polícia.

Stoj, lebo použijem taser!

- Prestaň s tým! - Buď ticho.

Pracujem tam. Len som si stratil kľúče.

Stratil som kľúče.

Si v poriadku? Padli sme dosť tvrdo.

Prosím, zavolajte do mojej práce. Číslo nájdete na internete.

Tlačia ťa putá? Vrátime sa k autu.

Raz, dva, tri.

- Ako sa voláš? - James.

Postav sa sem, James. Máš pri sebe nejaké zbrane?

Nie.

- A čo drogy? - Nie.

Máš vo vreckách niečo, na čom by som sa mohol pichnúť?

Nie, nemám.

- Si si istý? - Nič tam nemám.

Dobre, James. Stoj pokojne.

Pred políciou sa neuteká.

Len aby sa mu náhodou nič nestalo...

Do riti.

No tak, vstaň.

Hej, počuješ ma? James, si tam?

Au, do pekla. Ty si ma, kurva, udrel.

Teraz ti dám dole putá a odídem, ale...

Počúvaš? Už ťa tu nikdy nechcem vidieť.

Ja som spravil chybu, ty si spravil chybu. Sme si kvit.

Ale ak ťa tu ešte raz uvidím, bude to iná pesnička. Rozumieš?

Rozumieš? Myslím to vážne.

Varoval som ťa.

Postav sa, nech ti môžem dať dole tie putá.

Ten muž musí pochopiť, že nezmizlo len jeho dieťa.

Dobre, počúvaj.

Kým to nikto neohlási, tá nahrávka bude len zbierať prach,

kým sa asi o mesiac nepremaže.

Kým to ten občan dovtedy neohlási, celá tá sračka sa vyrieši sama.

Ale ak to urobí,

tak si v prdeli, Paul.

Dal si si ošetriť ruku?

Kurva!

- Objímeme sa? - Áno, jasné.

Koho to tu máme? Paul?

Ahoj.

- Kde si bol? - Ty si doma?

Áno, som.

Niekto ochorel, tak poslali všetkých z môjho tímu...

Kde si bol?

Bol som vonku.

Kde?

Paul?

Ty si taký hajzel...

Ty jeden malý sráč. Hej!

Čo som ti povedal? Čo som ti kurva povedal?

Ty zmrd jeden!

JAMES

Do riti, to je v hajzli.

No tak, no tak...

Tak, tak, tak.

Do riti aj s takou robotou!

Áno, do pekla.

No tak, do riti...

Áno. Do riti!

Pojebaná sračka!

Kurva!

Nový telefón. To som ja, človeče.

Dostal som, kurva, prácu. Ďakujem ti.

Je tu len jeden malý problém.

Potrebujem nové topánky a nové oblečenie, lebo je to, ako som povedal, nóbl miesto.

Nie, nie, je to dobré.

Mám prácu a všetko, takže sa môžeme znova začať stretávať.

Vrátim mame peniaze, ale najprv potrebujem peniaze na oblečenie,

aby som mohol začať pracovať a vrátiť mame peniaze.

Haló?

Prijebaný kretén! Kurva, kurva, kurva!

Asi som to nepovedal dosť jasne, aké je to dôležité,

že potrebujem trochu peňazí na oblečenie, aby som mohol nastúpiť do tej práce.

Zavolaj mi, aby som ti to mohol lepšie vysvetliť. Milujem ťa.

No pozrime sa!

Nie.

- Nie? - Nechcem to.

Čo tým myslíš? Je to kvalitné. Má to hodnotu aspoň 50 dolárov.

- Nie. - 20? 10?

5? No tak, chlape.

Stoj, tu je polícia.

Ja som spravil chybu, ty si spravil chybu. Sme si kvit.

Ale ak ťa tu ešte raz uvidím...

...bude to iná pesnička.

Varoval som ťa. Postav sa.

Super, „Willow“.

Prepáč, prepáč.

Hej vy?

Ste v poriadku?

Čo to, kurva...?

Prepáč, prepáč, prepáč!

Čo sa to, do riti, deje?

ODMENA 50 000 DOLÁROV

20, 40, 60, 80, 100.

Volám ohľadom tých 50 000 za tie zmiznuté deti. Viem, kde sú.

Asi všetky. Len tak stoja dole v pivnici.

Áno, stoja úplne nehybne. Sú tam aj dvaja ďalší blázni. Je to úplne choré.

Ako to urobíme? Ako dostanem tie peniaze?

Nie, myslím to vážne. Môžem vám ukázať, kde to je.

Ale radšej by som nešiel na... Môžeme sa stretnúť niekde s tými peniazmi?

Policajné stanice nemám veľmi rád. Mám z nich paranoju.

Čo som ti povedal?

„Čo som ti povedal? Som nebezpečný policajt...“

Si v poriadku, si v poriadku. Nebolo to skutočné.

- Chcel si ma pichnúť, ty hajzel? - Bola to nehoda!

Počkaj, počkaj, počkaj! Viem, kde sú tie deti.

- Klameš! - Nie, naozaj viem, kde sú, prisahám.

Kde?

- V jednom dome. Dole v pivnici. - V akom dome?

Môžem ti to ukázať. Nie je to ďaleko.

Do riti...

Máš AIDS?

AIDS, ty sráč. Máš AIDS?

Myslím, že nie.

- A žltačku? - Pokiaľ viem, nie.

Ten tmavý dom, je to tam na konci.

Nechcem byť drzý,

ale ako môžem vedieť, že si tú odmenu nevezmeš sám?

Hej?

Počul si ma?

Pán policajt?

Sakra, chlape...

Čo to, kurva?

Čo to, kurva?

Čo to, kurva?!

Pustite ma von, do riti.

Vďaka.

Hej, si v poriadku?

Pusť ma! Pusť ma, do riti!

Pomoc! Pomôžte mi!

MARCUS

Marcus, videla som to na vlastné oči.

V tom dome sa deje niečo veľmi zlé. Ak mi neveríš...

Justine, už stačilo. Alex už bol dosť traumatizovaný...

posledné 2 mesiace, rovnako ako ty.

Takže kvôli tebe na tento rozhovor zabudnem.

Ak je ohrozené dobro dieťaťa, zákon vás zaväzuje obrátiť sa na úrady.

Naozaj to hráš takto? Chceš ma zahnať do kúta?

- Len ich navštív. - Nemám na to oprávnenie.

Zákon hovorí, že musíš, dobre ma počúvaj.

Pozvem jeho rodičov na stretnutie do školy.

- Znie ti to prijateľne? - Áno, to by som ocenila.

Dobre teda, maj sa.

Áno?

- Máte tu návštevu. - Dobre.

Prosím, pošlite ich dnu, Marge.

Tadiaľto, pani.

Riaditeľ Miller, volám sa Gladys.

Áno, dobrý deň. Poďte dnu.

- Sadnite si, prosím. - Ďakujem.

Ďakujem, Marge.

Ďakujem, že ste prišli.

V poslednom čase ste stredobodom pozornosti. Predpokladám, že zväčša nedobrovoľne.

Prišla som sem s radosťou.

- My sme sa ešte nestretli, však? - Nie, myslím, že nie.

Páni. Som si celkom istý, že by som si to pamätal.

Stretol som sa s Alexovým otcom.

Som Alexova teta. Jeho mama je moja mladšia sestra.

- Takže nie ste jeho zákonný zástupca? - Nie, to sú predsa jeho rodičia.

Dobre, ale...

Neberte to v zlom, ale musím sa porozprávať s jeho rodičmi.

Jeho rodičia sú, žiaľ, momentálne chorí,

takže bývam u nich, aby som sa o Alexa starala.

To znie vážne.

Nie je to nič život ohrozujúce. Len taká menšia suchotina.

- Suchotina? - Áno.

Tak musím priznať, že neviem, čo to je.

Myslel som si, že to je niečo, čo ľudia mávali na divokom západe.

Je to tuberkulóza?

Majú sa dobre, ale musia ostať doma.

Rád by som sa s nimi porozprával osobne.

Istý znepokojený občan totiž podal podnet pre podozrenie zo zanedbávania.

Preto sa musím skontaktovať so zákonným zástupcom dieťaťa.

O tom sa nediskutuje. Musím hovoriť s rodičmi.

- Ale prosím vás. - Rád prídem k nim domov.

Nerád by som do toho zaťahoval úrady, lebo pochybujem, že je niečo v neporiadku.

- Kto podal to hlásenie? - O tom nesmiem hovoriť.

To je veľmi znepokojujúce.

Všetka slobodná vôľa je teraz stratená.

Mravca riadi myseľ, ktorá nie je jeho vlastná.

Tu sa mravec zahryzne vo svojom smrteľnom kŕči...

...zatiaľ čo parazitická huba ho požiera zvnútra.

Aké nechutné.

Potom vytvorí plodnice.

Kto to môže byť?

Vďaka bohu, že si doma.

Prepáč, že ruším v sobotu. Dúfam, že mi odpustíš.

- Práve sme si sadli. - Autobus nikdy neprišiel.

Nevšimla som si, že stojím na nesprávnom rohu.

Keď mi to došlo, už bol dávno preč.

Prešla som pešo z druhého konca mesta.

To ma mrzí...

Nerada to hovorím, ale som na pokraji zrútenia.

Môžem poprosiť o dúšok vody?

- Žiaľ, je to... - Samozrejme, že si môžete dať vodu.

Tisíckrát ďakujem. Volám sa Gladys. Teší ma, že vás spoznávam.

Páči sa mi váš dom.

Žirafa a zelená, čínska... Táto je zaručene pravá.

A aká kuchyňa.

Čisté, biele skrinky. Úplne závidím.

Viem, že je to nevhodné,

ale musím sa s tebou porozprávať o našom včerajšom rozhovore.

- Daj jej pohár. - Radšej misku.

- Misku? - Áno.

Je to taká moja zvláštnosť. Už som to vzdala riešiť.

- Misku s vodou. - Ďakujem.

Rozprávala som sa s Alexovým otcom. Ako som povedala, je veľmi chorý,

ale rád príde v pondelok a všetko vysvetlí.

To je od neho pekné, ale nie je to potrebné.

Takže asi nie je dôvod kontaktovať úrady?

Nie, asi nie je.

- Nekontaktoval si ich, však? - Gladys, musím vás požiadať...

To je moja víťazná stuha?

- Nekontaktoval si ich, však? - Nie. O čo tu ide?

- Pozri, čo som spravila. - Prečo ste to urobili?

Bola to, samozrejme, nehoda. Pozrite, ako to krváca.

Terry, prines lekárničku.

To nie je potrebné. Môžete mi dať nejakú handričku?

- Odstrihla mi vlasy. - Volám políciu.

Čo to urobila?

Marcus?

Marcus?

Marcus?

Zostaň ležať!

Stoj!

Pomôžte mi!

- Vypadni z môjho obchodu! - Pomôžte mi!

Čo to, kurva?

Hajzel jeden.

Poď sem, ty...

- Si v poriadku? - Áno, myslím, že áno.

Len som sa trochu poškriabala.

A ty?

To isté.

Chcem ti poďakovať. Myslím to vážne. Ďakujem.

Za málo. Čo iné som mal robiť?

Bol úplne nepríčetný.

Naposledy, keď som sa s ním rozprávala, bol úplne normálny. Naozaj.

Nikdy predtým som nič podobné nevidela.

- Ja áno. - Ako to myslíš?

Spôsobom akým bežal už som to raz videl.

Môžem ti niečo ukázať?

Ich dcéra bežala rovnako ako Matthew. Rovnaké držanie tela.

Presne tak, ako bežal Marcus. Urobili z neho zbraň.

Ako samonavádzaciu raketu, ktorá bola na teba zameraná.

Pozri sa. Tu je môj dom a tu dom Bailey Kramerovej.

Ak predpokladáme, že bežali rovno k nejakému spoločnému cieľu,

tak sa ich čiary krížia niekde tu. Tam musí byť niečo...

- Alex. - Čo?

Alex Lilly býva v tom dome.

ALEX

Kto si spomenie na ďalších parazitov?

Je tu niekto taký? Lisa.

- Pásomnica. - Pásomnica, správne.

To je nechutné. Žije v črevách a žerie vám jedlo.

- Prestaň. - „Prestaň.“

„Prestaň.“

„Prestaň. Prestaň.“

Čau, Axe Man?

- Tak ako bolo v škole? - Dobre.

- Pobozkal si nejaké supermodelky? - Nie.

Dobre.

Takže dnes večer príde teta Gladys.

- Prečo má bývať u nás? - O tom sme sa už rozprávali.

Lebo je chorá a nemá kam inam ísť.

Vôbec ju nepoznám.

Ani ja ju nepoznám. Myslím, že ani mama ju veľmi nepozná.

Ale je to naša rodina, a v rodine si ľudia pomáhajú.

Našiel som dieťa.

Moji chlapci sa vrátili domov.

- Všetko v pohode v škole? - Áno.

Chcem, aby bolo trochu upratané, kým príde teta Gladys,

tak si, prosím, uprac vo svojej izbe.

Dúfam že do mojej izby nepôjde, však?

Má tu byť poriadok, a to platí aj pre tvoju izbu.

Áno, je to hrozné, keď si po sebe treba upratať.

- Ahoj, poď dnu. - Podržíš dvere? Ešte krok.

Vyzerá naozaj choro. Toto nie je optimálne.

- Buď tu, alebo na ulici. - Nie sme hospic, zlatko.

Nie sme na to pripravení. Nevideli sme ju 15 rokov.

- Neprišla ani na našu svadbu. - Musím tu pre ňu byť.

A zišla by sa mi nejaká podpora...

- Alex, čo robíš? - Som hladný.

Tak sa choď najesť predtým, než si umyješ zuby.

Už je skoro pol ôsmej. A buď potichu. Teta Gladys spí.

Ako dlho bude u nás bývať?

Ťažko povedať. Nevyzerá, že by sa jej stav zlepšoval.

- Takže tu bude bývať navždy? - To nie.

Nemyslím si, že tu ostane dlhšie ako mesiac.

Dobre, majster. Vyzdvihnem ťa o druhej.

- Vidíme sa. Milujem ťa. - Aj ja teba.

Čas vypršal. Odložte ceruzky.

- Matthew! - Len som odložil ceruzku.

- Von. Alex, si v poriadku? - Áno.

- Matthew, von. - Veď to bol len žart.

- Ešte ťa nevyzdvihli? - Zvládnem to.

Mama? Otec? Kde ste boli?

Ahoj, Axe Man. Ako bolo v škole?

Čo sa deje?

Alex?

Vitaj doma. Ako sa máš, kamarát?

Nevidela som ťa, odkedy si bol malinké bábätko.

- Čo sa deje s mojimi rodičmi? - Nič. Sú v poriadku.

Ahoj. Ako bolo v škole?

Vidíš? Sú v poriadku.

Alex, nebuď drzý.

Práve varím večeru.

Nechcela som sa ťa pýtať, tak som si pomyslela, že máš rád makaróny...

Otec!

Alex, stačilo. Teraz si choď umyť zuby,

a potom rovno do postele bez večere.

Myslím to vážne, mladý muž.

Poď sem, sadni si k nám.

Alex, sadni si.

Nemusíš sa báť o svojich rodičov. Len odpočívajú.

Skôr ako pôjdeš do školy,

musíš mi sľúbiť, že nikomu nepovieš, že som tu,

ani že tvoji rodičia odpočívajú tak, ako odpočívajú.

Počul si ma?

Pozri sa sem.

Pozeráš sa?

Prestaň s tým!

Prestaň otec!

Alex.

Sadni si.

Keď ti raz poviem, že mňa alebo svojich rodičov nesmieš nikomu spomenúť...

tak vieš, čo sa môže stať, ak svoj sľub porušíš.

Môžem prinútiť tvojich rodičov, aby si ublížili navzájom alebo sami sebe.

Ak budem chcieť, môžem ich donútiť, aby sa zjedli.

Čo myslíš, chcem to, Alex?

Veríš mi?

Sľúb mi, že o mne nepovieš žiadnemu inému človeku.

Sľubujem.

Pretože ja na to prídem, Alex.

Choď do školy. Choď autobusom.

Dnes nesmieš hovoriť.

Šikovný.

Môžeš nakŕmiť svojich rodičov. Polievka je v kuchynskej skrinke.

Zajtra môžeš kúpiť ďalšiu.

Alex.

Alex.

Poď sem, kamarát.

Som veľmi chorá, Alex.

Chceš vodu?

Voda mi nepomôže. Som na to až príliš chorá.

Už som dlho chorá.

Čo by ťa uzdravilo?

Dúfala som, že tvoja mama a otec by to mohli, ale asi to nejde tak dobre.

- Chceš ísť do nemocnice? - Nemocnica ma neuzdraví.

Ale ty mi môžeš pomôcť.

Ako?

V škole vezmi od každého zo svojich kamarátov nejaký predmet domov.

- To by mohlo pomôcť. - Ako by ťa to mohlo uzdraviť?

Mohlo by to byť presne to, čo potrebujem.

Ak by si sa uzdravila, odišla by z domu?

Ak by som sa uzdravila...

...odišla by som domov.

Alex.

Čo tu robíš?

Nechcelo sa mi hrať, a potom som si niečo zabudol.

Hej, hej hej...

- Si v poriadku? - Áno.

V poslednom čase si nejaký tichší ako zvyčajne. Ako sa máš?

- Dobre. Len som si niečo zabudol. - To je v poriadku.

Alex, ak sa potrebuješ s niekým porozprávať,

vždy môžeš prísť za mnou. Vieš to, však?

Áno.

Môžeš sa so mnou rozprávať o čomkoľvek.

Chcel by som ísť von.

Dobre. Bež sa hrať.

Čo to robíš?

Stephen mal nedávno mŕtvicu, takže nemôže hovoriť.

Momentálne sa o rodinu starám ja.

Je dobré, že ste tu obaja.

- Alex, ako sa máš? - Dobre.

Chceme sa ťa opýtať, čo sa dialo v škole.

Zajtra sem niekto príde a prehľadá celý dom.

Musíme sa pripraviť.

- Poďte dnu! - Dobré ráno, slečna Lillyová.

Rád vás opäť vidím. Asi si pamätáte detektíva Colberta.

Chceli sme si len pozrieť dom.

Aby sme si urobili obraz o Alexovom domácom prostredí a zistili, aká je u vás atmosféra.

- Dobre. - Ďakujeme.

Ahoj, Alex. Všetko v poriadku?

- Dnes je trochu tichý. - Áno, je.

Je tu niekto?

Zbaľ si veci. Zajtra odchádzame.

Nesmieš prejsť cez soľ.

Je tu polícia. Čo to môže znamenať?

Netuším.

- Zaklopeme? - Môžeme skúsiť.

A čo im povieme? Ako im vysvetlíme, prečo sme tu?

- Neviem. - Niečo sa deje.

Čo sa deje?

To je ten policajt?

- To je Paul. - Poznáš ho?

Je tu niekto?

Paul?

- Paul, čo robíš? - Počkaj...

Drž sa ďalej!

Paul. Paul, prestaň.

Au, do riti.

Ty prekliaty, malý...

Paul, nerob to...

Matthew?

Matthew!

Nie. Matthew?

Nie...

Matthew? No tak...

Matthew?

Áno, to je dobré.

Tak, áno.

Ó, to nie.

Nerob to! Nerob to!

Matthew?

Pozri, čo urobili so záhradou.

Všade sú črepy. Nájdi jej topánky.

Ó, bože, ó, bože! Teraz je v kuchyni nejaký muž!

Alex?

Matthew.

Našiel som ťa.

Alexovi rodičia stále dostávajú polievku,

ale už nie od neho.

Presťahoval sa do iného mesta a býva u tety.

Vraj je milá.

Všetky deti z jeho triedy sa vrátili k svojim rodičom.

Niektoré z nich dokonca tento rok začali opäť hovoriť.

Preložil: .::Ojvih777::.

www.Opensubtitles.org