Original subtitles

Ja, Juraj Jakubisko, slovenský režisér,

budem rozprávat” 0 tých, čo chceli byt' správní...

Ako je potrebné a máme hľadať záchranu pred životom,

bez lásky k nenávisti, ktorý nepozná blázivosť bez šialenstva,

šťastie bez smútku a smrt' bez všednosti.

Tento príbeh sa končí tragicky.

Ale möžte sa i smiať, lebo i naši hrdinovia sa smejú do poslednej chvíle.

Svetje pekný, i ked' nie celkom, nešťastný, ale nie naozaj,

bláznivý a plný lásky a naopak, všetko sa mení a niet konca bez začiatku.

Slovenský filmový ústav uvádza

film Juraja Jakubiska

VTÁČKOVIA, SIROTY A BLÁZNI

V hlavnej úlohe:

Pod' ku mne.

Ktorú si dáš?

Ďalej hrajú:

Tie necháme Andrejovi.

- Fotografujete? - Chorobne.

Počkaj, pust' ma!

Námet a scenár:

Andrej!

Producent:

vyrobené v koprodukcii:

- Prisahám, viac sa tu žena neobjaví. - T0 ti tak verím!

- Nudíš sa, kamarát? - Čo ťa do toho?

Myslel som si to.

- Pod' si so mnou niekde sadnúť. - Nechce sa mi.

- A zatancovat' si? - Nemám na to šaty.

- Dám ti ich. - Vážne?

Zajtra sa žením.

Kúpte kvety!

Pod' sem. Si dievča?

Aj takje to jedno.

Ženich, vieš?

Pekní chlapci sú na svete a ja som stratený.

Hej, ty, vstávaj!

'Bré ráno. - C0 je?

- Chránim ťa. - Ako myslíš.

Nerev, chlapče! Bojím sa.

Sú to vtáčkovia, neboj sa ich! Kde si sa tu vzal?

Zachránila som ťa!

Ty si dievča... Asi som včera veľa pil.

Až budeš zaspávat“, daj si Iakte na oči, aby ti ich nevyzobali.

Inak nie sú zlí.

Pozri. Takto.

Pán Yorick! Pán Yorick, kde ste?

Zobuďte sa, čaká vás pán Andrej!

Čo sa to tu v noci dialo?

Je veľa čudných vecí ma zemi.

T0 ona. Bála sa vtáčkov.

Kto je to?

Neviem ako sa volá. Möžete si k nej ľahnúť, ak chcete.

- Bála sa vtáčkov? - Áno, celú noc ich chytala.

Nebojte sa ich, len vás pozorujú. Raz nám dajú znamenie.

Vtáčkovia...

Životje krásny!

Vidíte ho?

Jest' mi chutí, svaly mám... ale hlava ma bolí, určite som po nej dostal.

Spomínala si, že si ma zachránila. A prečo?

- Lebo som spravodlivá. - Pozrite!

T0 nie sú vtáčkovia, ale duše mřtvych.

Prečo si ostrihaná?

- Mala som vši. - Vši?

- Vši. - Hnidy.

Páčiš sa mi.

Milanko náš, generál náš, vrtuľa sa ti zlomila,

krídelká sa ti polámali, a ty si spadol...

Dyk Róza, mladý Štefánik a...

Móžeme sa napít“, nie?

Ona vám zaveští.

Nechcete do lesa?

Už sme dospelé.

Musíš poznat' cigánky.

Tam sú! Čakajú nás.

Keby si ich zvalil, to im nevadí. Ale fotografovat“, to je hanba.

- Pozri, ako jasajú. - Jasné, že jasajú.

Akí sú krásní.

Hrdinov potrebujú.

Daj pozor na ten foťák!

Hrdinov?

Zbabelci.

- Čo je s tebou? - NÍČ.

Akoby sa ti prestal páčiť svet.

Zastav! Pozri na ten dom!

Šťastie - domček biely.

Aj teba prestane bavit' svet, až prídeš domov.

- Včera som sa pobil s dievčaťom. - Zas?

Nie a nie ju dostat' zo skrine.

Hovorím, chod' preč, kamarát ma bude bit“.

Pozri, čo mi urobila. Nenamaľoval som si to.

Vstávaj, čo ti je?

- Je chorá. Mali by ste tu zakúriť. - No určite. A čím?

Daj mi peniaze. Dostal si za fotografie.

Ažju pošleš preč.

Predsa ma nepošleš pracovat“.

Ažju vyhodíš.

Nechod” sem! Daj pokoj!

Nemám to rád, ked' som špinavý.

Chod' preč!

- Umyjem ti chrbát. - Chod' preč!

Pekná si.

Len jedno mi na tebe vadí.

Mala by si sa dat' ostrihať.

Hľa... Lazar.

Modré a studené... sväté ako smrtí..

More ako smrtí.. zabudne na...

Čo sa ti na nej nepáči? Ved' je krásne špinavá.

Hnusná je!

Až sa uzdraví, vyhodíš ju.

Ved' to ani nie ja žena.

Na ženy som si s tebou zvykol, ale... Týchto ľudí neznášam!

Aje to židovka. Židovka! Hnusná! Špinavá!

- Židovky sú predsa krásne. - Zvlášť táto!

- Chod' do riti! - Vyzerá ako smrt“, nenávidím ju!

Ked' nerozumieš kráse, nemöžeš rozumieť ani škaredosti!

Fotograf! Umelec! Intelektuál!

Nemáš sa rozčuľovať.

Dotkni sa ma.

Zašpiň ma, zavšivav!

Teším sa na more, zmyje zo mňa špinu.

Krstím ťa menom Sibyla.

- Som Marta. - T0 je židovské meno?

Ked' si bola chorá, hovorila si 0 smrti.

Nehýb sa!

Všetky rieky tečú do mora, a more sa nepreleje.

A vracajú sa tam, kde tečú.

Aby zase odtiaľ vychádzali.

Boh zoslal mnoho lásky na svet, a predsa sa každému neujde.

Preto neporuším hranice priateľstva a nebudem mysliet” na sex.

Marta, kde si?

A ty, Andrej?

- Nohy máš umyté? - Ja áno!

Tak pomodlit” sa a spať.

Dobre je človeku na zemi, ked' sa vie radovat“.

- Ráno je šťastný... - a teší sa zo života.

Pozri! Už spí.

ČO je?

- Ukáž sa nám nahá! - Zopakuj to!

- Ukáž sa nám nahá. - Ale aj vy sa vyzlečte.

- Tak poď! - Ja nie!

- Pomoc! - Najprv ty.

Hotovo!

No vidíš!

Nie!

- Kto je to? - Blázon.

- A ten? - Mudrc.

Jedz, obsahuje fosfor,

budeme ťa vidieť i v noci.

Smrdí!

Nechcem, nechaj ma.

Ticho.

Človek zostarne a srdce ho bolí.

Stratil otca, matku, a stane sa sirotou.

A Boh povie: budem ti otcom a matkou, a zahalí sa dymom a opustí človeka.

Boh zomrie a sirota telom sa stane sirotou duchom.

Máme chodím a volám, iba zvonenie umieráčika počujem.

Za Boha, za otca, za matku zvoní.

Zostarne človek a srdce ho bolí.

Ani hrat' na klavír som sa nenaučil.

Tento muž dopustil sa chyby.

Poďte, pán domácí.

Nebolo by Iepšie starcov spáliť? Tečie z nich sopeľ a pot a sliny.

Z diaľky cítiš zápach ich moču.

Kto sa pravdu horí svätej obeti kto sa ľudstva práva život posvätí

kto za krivdu biednych slzu vyroní tomu moja pieseň slávou zazvoní!

- Aká bola kremácia? - Tak akurát!

Životje krásny!

Načo sú mi rukavice?

Partizáni, Nemci, vylezte, nič sa vám nestane!

- Už je dvadsat” rokov po vojne! - Čo? Koľko že je po vojne?

- Už dvadsat” rokov! - Neverím. Čo si padol na hlavu?

Neverím. Fašisti... všade sú fašisti.

- Vieš, kto bol Štefánik? - Vojak, generál. Tu sa narodil?

Tu zomrel.

Ked' tadeto Ietel, zlí ľudia ho zostrelili.

- On mal Iietadlo? - My sme boli bohatá rodina.

- T0 bol tvoj otec? - Neveríš? V živote som ho nevidel.

- Ostala po ňom iba socha a bláznovstvo. - A matka?

Zabili ju ľudia, ktorí sú vraj... rozumní.

Ale dávno, však, Andrej?

Mojich rodičov v Poľsku zabili blázni.

Mojich majú na svedomí Židia. Židia, rozumieš?

Naši rodičia sa povraždili a my sme zostali siroty.

Už si nemusíš dávat' Iakte cez oči.

Pomóže ti chytat' vtáčkov.

- Na moje zdravie, Andrej. - Nemóžem.

Napi sa! Ty hašiš!

Pust” ma! Neblázni!

Dal som do vína prášok na spanie. Chcem ťa, Marta.

- Si krásny. - Si krásna.

Chcem byt' s tebou... stále s tebou... naveky„.

Spí ako dieťa.

Niekedy mu ubližuješ.

Je mi ho ľúto.

Ešte nepoznal žiadne dievča.

Priateľstvo je pekná vec.

Prečo mi to hovoríš?

- Mala by si sa s ním vyspať. - Tebe by to nevadilo?

Mám Andreja rád.

- Prečo si povedal, že ma miluješ? - Milujem ťa.

Láska nesmie byt' sebecká.

Punc hanby už nezíde z möjho mena a moja tvár sa stráca pod cudzou špinou

ako ruka maliara farbami poškvrnená.

Ó súcit majte, dovoľte mi byt' iným!

- Šťastie je domček biely. - Šťastie je železničiar a dve biele kozy.

- Šťastie je... - Páči sa mi Marta.

Šťastie je... Železničiar spiaci v tráve.

- Povedzjej, nech sa so mnou vychrápe. - A čo tak naraz?

Nezabúdaj, je Židovka. A ty si panic. Sluší ti to.

Viem.

- Möj Yorick, kdeže sú tvoje kotrmelce... - T0 patrilo mne?

Ani jediný ti nezostal...

- Čo je s ňou? - Nerozpráva sa so mnou.

Pretože je stále mnoho bolesti, a aby sa ostatní mohli smiať,

bláznit' a ubližovať, vyberá Boh z rodu Lévy

v každom pokolení 33 spravodlivých.

Má pravdu. Málo je spravodlivosti.

Ale aj takí ako my by mali byt' na svete,

aby ste sa vy mali na čom smiať.

Takého ako on som skoro utíkla.

Viem, čo si myslíte.

Ked' už blázniš a vynášaš sám Seba,

dlaň polož na ústa a mlč.

Všetko, čo podlieha zákonom premien, zákonom moci,

všetko, čo je mimo teba, je márnosť.

Vrát' sa preto do seba.

Ked' si mal dom a zbúrali ti ho, začni stavat” znovu,

Ienže v0 svojej duši.

Postav si tam domček, bývaj v ňom, a nájdeš šťastie.

SLOVO JE ZBRAŇ BEZMOCNÝCH

Budú ti hovoriť, že si blázon. Čo ťa do nich, ked' ti je dobre.

Aje ti dobre, lebo si slobodný. Si slobodný, lebo si blázon.

Dovidenia v pekle!

Dobrý deň.

- Čo sa vám stalo? - Vždy ked' odtiaľ skočím, bolí ma hlava.

- Aký je vlastne Yorick? - Dobrý.

Štefánik je naozaj jeho otec? Čo sa smeješ?

- Štefánik zomrel pred 50 rokmi. - Tak ako sa menuje?

Nič o ňom nevieš? Zdá sa mi byt' bezcitný.

Nesúd” ho, pokial' si ho nespoznala. Je z toho smutný. Má ťa rád.

- Prečo s ním nehovoríš a nemáš ho rada? - Mlč. T0 nie je pravda.

Prečo tak nenávidíš tých vtáčkov?

Staviaš im pasce.

Vábiš ich na slaninu, na zrno. A ony sa ničoho ani nedotknú.

A predsa žijú. Kto ich živí? Boh?

Nemykaj sa!

K zemi!

Náš anjelik.

Dáme ti cukríček.

Zo začiatku sa mi chcelo plakat“. Z týchto detí už nikdy nebudú ľudia.

Pod' sem!

- Vidíš ho? - Kde?

Je to najstarší ústav v Európe.

Chceli sme vidieť iba toto okno.

V tejto posteli spávala Mária Terézia.

Vyfotografujte si slečnu.

Vyfotografujte si slečnu!

Nehanbi sa ma, Andrej! Poď!

- Viem, robíš to len kvóli Yorickovi. - Nie.

Áno... všetko kvóli nemu.

Odpusť, nechcela som ti ublížiť. Si dobrý človek.

Máš pravdu. Svetje špinavý, hnusný a krutý.

Ja ho fotografujem očami, všetko, čo je na ňom zlé.

Čím viac toho do seba dám, až raz si to odnesiem so sebou,

tým menej zla zostane na svete.

Niekto sa opíja vodou, ja zas tým, čo je na svete škaredě.

Čo sem Iezieš? Pozri, čo si urobil, idiot!

Osvetlil si mi papiere.

Mal si ma pustit' dverami. Aké to bolo?

Čo? Nič nebolo.

- Nehanbi sa. - Tak sa jej spýtaj.

- Vieš, že som blázon.

- Našli ste sa.

Vymýšľate si.

Mučíte jeden druhého.

Fotografujete sa očami.

A myslíte si, že som hlupák.

Nebyt' mňa, zomreli by ste hladom.

Pod“, niečo ti ukážem.

Už sa ich nebojí.

Dáva ich do hrnčeka.

- Čo to r0bíš?! - Pálim ich.

Čo ti tí vtáci urobili?

Tu sú!

Kto je to?

Marta...

Čo?

Čo to hráš za komédiu?

Prečo si celý deň iba s ním?

Mne sa ani neprihovoríš.

A v noci akoby nič.

Spíš so mnou.

- Žiarliš? - Nesmej sa!

Chcem sa ti páčiť.

Učím sa byt' veselá.

Viem len to, že ma miluješ.

- Nemilujem. - Miluješ ma.

Nie.

Nechcem sa už klamať.

Radšej sa zabiť...

Moji rodičia, brat, nezomreli.

Zdochli nedöstojne, ako prašiví.

A ďalší... Rozumieš...

Čo chceš? Chceš sa milovať?

Prečo ma tak ponižuješ?

Nechaj nás! Odíď.

Bude nám s Andrejom ako predtým. Ty si mysli na svojho otca a mamu!

Fotografuj si očami.

Objím ma, Yorick.

Mám ťa rada.

Nevyháňaj ma.

Možno Židia sú naozaj hnusní.

Čo si to povedal?

Áno, hnusní!

Zabijem ťa!

Na! Utekaj!

Marta! Kde si?

- Nehľadaj ju, vyhodil som ju. - Ja viem.

Ako to že niekto má vtáčka malého a niekto veľkého?

T0 je ako s každým orgánom, ked' má prácu, silnie.

Möj otecko má tiež chvost ako psík.

- A čo s ním robí? - Hýbe ním.

Za mřtveho otecka, za mamičku - truhličku,

za kmotričku - smrtičku, za uječka Štefánika,

a za Maovu hviezdičku, áno?

Životje krásny.

Zasa ste sa ma v noci dotýkali. Zasa ste ma hladkali.

- Hovorte radšej... - O Bohu, hej?

Boh ma už nemá rád.

Nebuďte smutný!

Čo je to vediet' hrat' na klavíri.

Spoznali ste nás dvoch!

Vöbec ste svoj život nepremárnili.

Sme šťastní.

Sme šťastní.

Človek sa dotýka pekných vecí, vonia trávu a seno,

koža mu vonia slnkom, okolo Iietajú vtáčkovia.

Človek má dobrých ľudí okolo seba, v duši má pokoj.

Ked' človek hrá na klavíri, pozerá sa pred seba

a z tej dosky sa dvíhajú zrnká prachu.

Nadskočia a zas pomaličky dopadajú.

Pod“, Yorick sa chce s tebou rozprávať.

- Nemöžem, čakajú ma. - Tam ide.

- Počkajú. - Nemá to zmysel.

Pozri!

Dobré ráno! Nesiem vám jest“.

Vstávajte!

Dobré ráno, babka.

Ako sa vám za to odvďačíme?

T0 bolo dobré.

Chcem ešte jeden!

Čo vám len za to dáme?

Chcete motor?

Všetko, čo je tu, je vaše!

Načo mi je reflektor?

Držjug

Zastav!

Počkajte!

Odfotím si vás! Kľaknite si.

Prežehnajte sa!

Ovečky moje!

H0rí!

Mám ťa rád... milujem ťa...

- Som rád, že si s nami. - Aj ja.

- Máš ho už rada? - Mám. Pozri, čo robí!

Pozon

Nová vlna!

Vráť sa zase k nám!

Všetko, k čomu sa v živote upneš, sa zmení v opak.

Iba bláznivost” ti dáva záruku, že neostaneš nešťastná.

Zmena!

Kolesá sa ešte krútia, do smrti je ďaleko a padá sneh.

A než dopadne vločka, už zase nesneží.

Vždy som iba utekal.

Pred celým svetom.

No bol to útek pred sebou samým.

Viem, že si to vedela.

Na život nestačíme...

na lásku nestačíme...

a tak sa aspoň poradujeme.

Aspoň tie chvíle, ako idú za sebou.

Aspoň trochu šťastia...

- a potom príde more. - Ano, more.

Vzdávaš sa skör, než je treba.

Už möžem.

Mám ťa veľmi rada.

- Už möžem zomrieť. - Aj ja.

- Ked' ma miluješ... - Milujem ťa!

- Čo je? Prečo stojíme? - C0 ja viem?

- Čo sa stalo? - Vyšiel nám benzín.

- A čo teraz? - Niekto nám dá.

Počkaj! Polícia!

Utečte!

Vezmem to na seba.

No čo je?

Schovaj to!

Čo tu strašíte?

Blázon!

Som s vami, buďte so mnou!

Áno, aj s vami som.

Počujete ma?

Pochopil som. Nutná je iba láska!

Všetkých treba milovať!

Aj tých, čo robia zle.

Boh nám daroval lásku, aby očistila aj tých čo nenávidia,

šialencov stavajúcich väzenia, vraždiacich bezbranných ľudí.

Potom už nebude víťazstiev ani porážok! Počujete ma?

Škoda, hovorí k vám podvodník, ktorý práve serie.

Dovidenia 0 rok.

Vitaj!

- Pozri, prekvapenie. - Tvoj nový kabát.

Pán Yorick, vitajte! Bolo nám tu bez vás smutno.

Niečo vám ukážem. Uvidíte zázrak! Zázrak!

Tie prsty samé Iietajú!

Samé od seba!

Páči sa ti tu?

Už ma uverejňujú.

- Vieš, koľko som za to dostal? - Neviem.

Ja tiež začnem fotit“.

Nevadí, že ti usteliem pod stromom? Tu sa spí vyborne.

Nehýb sa!

Očami už nefotografuješ?

Prečo si smutný?

Nechali ma myslieť. Mal som čas. Ale naraz som mal v sebe prázdno.

Trochu si pribrala.

Si šťastná?

Vezmi si ho. Ja už mám nový.

Už viem, čo mi tu chýba.

Vtáčkovia! Urobili ste hlúposť! Hlupáci!

Nemusíš si už dávat' Iakte cez oči.

Pozor, okuliare!

Čo sa smejete?

Nechcete olovrant?

Myslieťje nanič. Lepšie je byt' bláznom, mal si pravdu.

Ja?

T0 je predsa tvoja myšlienka!

Nožík von... usmievat” sa...

Prirodzene, ako v živote.

Ešte raz. Krájame chlieb.

Sem sa dívať!

Čo sa vám stalo, pán domácí?

Blázon či múdry, všetko je zbytočné.

KOpe?

- Aké mu dáme meno? - Yorick?

Chceš vidieť niečo naozaj pekné? Ale nebudeš sa mi smiať.

Nevedel som, že máš deti.

Páči sa ti?

Pán ťa vyfotografuje.

Čo to máš? Šaška?

Však sú krásne?

- Čo je? - Prišiel som ťa navštívit“.

Pozor, ľad!

Myslel som, že bývaš s Andrejom.

- Aj tu je to pekné, nie?

- Naozaj pekné.

- Vezmete sa? - Možno.

A mňa necháte bývat' tam?

Tu je teplejšie. Tam by dieťatko prechladlo.

- A možno zomrelo. - Čo to hovoríš.

Tu möže spadnúť z výšky.

Zabije sa - a bude po šťastí.

Prečo nič nevravíš? Si urazený?

Miluješ Andreja?

Na mňa si zabudla.

Koho tu máš?

Robí si zo mňa blázna.

Mám z teba strach.

Nechcem, aby si na Andreja žiarlil.

Vyzeráš mladšie ako predtým.

Ten rok urobil so mnou zázrak.

Páčim sa ti?

- Stratil si odvahu. - K čomu?

- K bláznovstvu. - Čo je to bláznivosť?

Aby človek mal odvahu, musí mat' vieru. Mášju?

Všetkého škoda, Marta.

Deti sú krásne.

Áno, mój Yorick.

Milovali sme sa kedysi.

- Ja som vám uverila. - Správne.

- Nemöžem už s tebou...

- Usmej sa.

- Ani smiať sa už nevieš. - A ty to vieš?

Bolí?

Tak prečo sa smeješ?

- Milujem ťa. - Aj ja ťa milujem.

Viac než celý svet. Ale menej ako svoj život.

T0 je dobre.

Nie!

Milujem ťa, ale nechcem zomrieť.

Nerob to...

Nechcem zomrieť.

Neboj sa, vtáčatko.

Aké ti narástli dlhé vlasy.

Prečo si to urobil?

Počuješ ma? Spíš už?

Marta! Otvor!

Vidím ťa!

Bože, prečo je na svete tak smutno.

Prečo iba smútokje to krásne, čo pretrvá...

Bože!