Original subtitles

1929

Svetová ekonomika skolabovala v dôsledku prvej svetovej vojny.

Fašizmus sa šíri.

Ľudia zúfalo hľadajú východisko.

Dr. Friedrich Ritter a Dore Strauch opúšťajú Nemecko a cestujú cez polovicu sveta na neobývaný ostrov Floreana

v súostroví Galapágy.

Svet sa dozvedá o Ritterovom odlúčenom živote prostredníctvom jeho listov, ktoré vyzdvihuje príležitostne okoloidúca loď.

POŠTOVÁ SCHRÁNKA

Ritterovo poslanie:

Napísať radikálne novú filozofiu, ktorá zachráni ľudstvo pred sebou samým.

Aký je skutočný zmysel života?

Bolesť.

V bolesti nachádzame pravdu.

A v pravde...

vykúpenie.

Inšpirované správami tých, ktorí prežili.

Drahá mama, kým tento list dostaneš, všetok náš majetok už bude predaný...

a budeme mať zaplatenú cestu na Galapágy.

- Harry! - Harry je na tom zdravotne stále zle,

ale odporúčaný pobyt v sanatóriu si nemôžeme dovoliť.

A Heinz je úplne pohltený víziou Friedricha Rittera o lepšom živote.

Toto je Floreana?

A čo ste čakali?

Raj?

Žiaľ, odišla som bez rozlúčky.

Ale ďalšiu kázeň o tom, že som si vzala

vojnou zlomeného muža, by som už nezniesla.

Konečne!

Robím len to, čo si ma naučila. Podporovať svojho manžela.

Je to pravda. Takto som si svoj život nepredstavovala.

Ale nikdy by mi nenapadlo, že sa budem musieť rozhodovať medzi nájmom a jedlom.

Už nie.

A pamätaj, Harry:

- Doktor Ritter nemá zuby, tak naňho nečum! - Dobre.

Poďme sa prezliecť.

Podľa správy je to 45-minútový pochod do kopca.

Asi si myslíš, že som sa zbláznila, a možno aj áno.

Alebo sa zbláznil celý svet a útek je to jediné, čo dáva zmysel.

Čas ukáže.

Navždy tvoja, Margret.

ZIMA 1932

- Modlia sa. Mali by sme ísť. - Nezmysel, sú to ateisti.

Prepáčte...

Usmejte sa! Harry, aj ty.

Prepáčte. Volám sa Heinz Wittmer.

Toto je moja žena Margret a môj syn Harry.

Vy musíte byť doktor Ritter.

- A vy ste jeho žena, Dore Strauch? - Nie.

- Nie ste Dore? - Som, ale nie som jeho žena.

Manželstvo je choroba.

- Čo vás privádza na Floreanu? - Vy, samozrejme!

Inšpirovali ste nás k novému začiatku.

Aj k týmto safari kostýmom a sieťke na motýle?

Prepáčte, ale tak to písali v novinách.

- V akých novinách? - Uverejňujú vaše listy.

V Nemecku ste senzácia. Už asi rok.

Písalo sa v tých listoch, že tu chcem byť sám?

Nakreslili ma ako hrbáča.

- Je ich tam viac? - Ó, áno. Veľa.

Tu...

Poďte!

Ukážem vám svoju záhradu.

Ďakujem.

Keďže sme striktní vegetariáni, toto je náš zdroj potravy.

Zajačie pletivo drží prasatá vonku.

- Sú tu prasatá? - Diviaky, kravy, psy.

Je tu mnoho pliag.

Mnoho pliag.

- Detská nevesta, však? - Prosím?

Och, vidím vás, vidím vášho syna a počítam.

Harry nie je môj syn. Jeho matka je mŕtva. Som Heinzova druhá žena.

Chcete ho pozdraviť?

Panebože, to je ale povrchné!

Sú to bulvárne plátky, ale vystihujú čaro tunajšieho života.

Na našom živote nie je nič čarovné. Viete, ako dlho mi toto trvalo?

Urobiť záhradu? 12 mesiacov.

- A potom ten problém s vodou. - Problém?

Žiadna tu nie je.

Žiadne jazerá, žiadne rieky, nič.

Iba 2 maličké pramene, ktoré zachytávajú dažďovú vodu.

Nenechajte sa oklamať naším úspechom!

Nikto iný tu neprežije, lebo život je tu krutý a frustrujúci.

Neúspech je nevyhnutný.

Priniesli ste si jedlo?

Nie, nevyplašte ho, to je tarantula Goliáš.

Jeho uhryznutie vás môže zabiť. Všetko tu vás môže zabiť.

Nie sme tu na dovolenke.

A prečo presne ste tu vy?

Môj syn mal tuberkulózu.

Mal ísť do sanatória, ale ani ja ako vládny úradník som si to nemohol dovoliť.

Friederich neznáša, že sa mu toľko venujem.

Prečo?

Hovorí, že láska k zvieraťu je len bezvýznamná túžba po neustálej náklonnosti.

Somárik.

- Aké zlé je to v Nemecku? - Hrozné.

- Nie, je to nevyhnutné. - No, neviem.

Každý rád bojuje za slobodu. A potom zlenivieme.

Demokracia vedie k fašizmu, fašizmus k vojne. Demokracia... fašizmus... vojna.

Opakovať.

A naše sliepky.

A Dore sa vyliečila zo sklerózy multiplex?

Vylieči sa.

To je úžasné! Smiem sa spýtať, ako?

Vy a zvyšok sveta sa to dozviete,

len čo dokončím svoj rukopis.

Dore!

Požičaj Wittmerovcom svojho somára!

Tak sme tu.

Môžete spať v jaskyniach. Sú po pirátoch.

Tam budete ako-tak v suchu. A voda...

Prameň je tamtým smerom.

Somár sa musí dnes večer vrátiť, inak vás Dore skráti o hlavu.

Toto je náš zdroj vody?

Nepáčia sa mi.

Prostá žena v domácnosti, naivný byrokrat a ich syn... Panebože.

Budú potrebovať obrovskú pomoc.

Prišli sme sem kvôli samote a teraz táto rodina!

Nie je to fér voči ľudstvu, ktoré čaká na tvoje dielo.

Čo na to hovorí Nietzsche?

- To je chaos v... - "Radím ti milovať svojho blížneho?"

- Vôbec nie. - Nie. "Uteč od svojho suseda."

- Ubytoval som ich v jaskyniach. - Ó, môj Bože...

- Tam hore sa nedá záhradkárčiť. - Áno. Si génius.

Zmiznú ešte pred koncom obdobia dažďov.

Neznášam toto miesto!

Dýchaj!

Dýchaj.

No tak!

Zase ten istý sen?

Heinz, mešká mi to.

Už vyše 3 cyklov.

Si si istá?

Gratulujem, láska moja.

Vypadni! Zmizni!

Von!

Všetko bude v poriadku.

Príliš dlho sme si nahovárali,

že lepší svet existuje len mimo nášho chápania.

Kresťania ho volajú nebo, hinduisti nirvána, moslimovia raj.

Ja to nazývam klamstvom.

Boh je mŕtvy.

- Existuje len človek. - Haló!

Haló, doktor Ritter!

Ak chceme lepší svet, musíme...

Prepáčte, ale mohla by som si požičať vášho somárika?

Musíme si odniesť zvyšné zásoby. Psy nám všetko zožrali.

Je mi ľúto, somárik má prácu.

Musíme zlepšiť svet v tomto živote, nie v tom ďalšom.

- Ako to ide s písaním? - Leje sa to zo mňa prúdom.

To rád počujem.

Nepochybne trpia.

Zajebeme si?

Tvoja boľavá noha?

- Áno, to je v poriadku. - Dobre.

Ovládaj dych. Sústreď sa.

- Nie, Dore, oči zatvorené. - Ja viem.

- K myšlienke, ktorá mlčí. - K myšlienke, ktorá mlčí.

- Celý vesmír... - Celý vesmír.

- Sa vzdáva! - Vzdávam sa ti.

Prepáč.

Stoj.

- Dore. - Pozor!

- Čo je? - Zub sa mi... - Čo? - Zapálil.

- Dore. - To nič.

- Pozri sa na mňa! - Veď sa pozerám.

Dýchaj.

Dýchaj.

Idioti.

Señorita... Výsadkový čln je pripravený a pláž tiež.

Už idem.

Som stelesnením dokonalosti.

Moji páni...

Predstavujem vám Haciendu Paradiso.

Tu budeme stavať.

Je to dokonalé, láska moja.

Stále nemôžem uveriť, že som to dokázala.

Dokázali sme to! Sme tu!

Sme piráti.

Sme piráti!

Poďte!

Hacienda Paradiso!

Sme tu, dokázali sme to!

Výborne...!

No, sú tu.

Čo teraz urobíme?

Barónka Eloise Wehrborn de Wagner-Bousquet.

Dore Strauch.

Barónka...

Ďakujem, miláčik.

A kde je ten neslávne známy doktor?

Ja som Ritter.

Noviny vás vôbec nevystihli.

Dlho som čakala na to, aby som mohla byť s mužom, čo skrotil prírodu...

a vybudoval si kráľovstvo.

- Skromný domov. - Och, nie.

Toto miesto znamená pre vašich verných stúpencov tak veľa.

Kamkoľvek prídem, Viedeň, Londýn, Paríž...

Prezidenti, ministri, filozofi v salónoch...

Každý hovorí o tom geniálnom mužovi,

čo si nechal vytrhať zuby, aby predišiel zápalom.

A o žene s oceľovou vôľou.

Friederich a Dore.

Slnko a jeho mesiac.

Spoločne zakladajú budúcnosť civilizácie.

Svedectvo lásky. A každý potrebuje veľký príbeh lásky.

Diskutujú o mne v salónoch?

Ale áno!

Diskutujú aj o tom, aká moderná je civilizácia vo svojom sebazničení?

- Tomu veríte? - Samozrejme.

Z popola skazy povstane skutočná demokracia,

ktorú už nebudú ovládať peniaze, ale rozum.

Rozum.

Ale, zlatko, s rozumom dobrú večeru neusporiadate.

Kde si rozložíte tábor?

- Samozrejme, že na pláži. - Nie, tam nie je pitná voda.

Ukážem vám najbližší prameň.

Prepáčte!

Prepáčte...

- Vypadnite! - Bývam tu s rodinou...

a vy sa kúpete v našom jedinom zdroji pitnej vody!

- Čo sa tu, dopekla, deje? - Rudy, nechaj to tak.

To je v poriadku.

Tisíckrát sa ospravedlňujem. Naliehavo som si potrebovala zmyť z tela soľ.

Barónka Eloise Wehrborn de Wagner-Bousquet.

My sme Wittmerovci. Heinz, Margret.

Čomu vďačíme...

- za tú česť? - Som vaša nová suseda. Ďakujem, zlatko.

Samozrejme, nie až tu.

Taká dlhá cesta!

Nie, svoju haciendu si staviam na pláži.

Ale Rudy, môj inžinier... povedz dobrý deň, Rudy!

Rudy vraví, že chvíľu potrvá, kým vykopeme vlastnú studňu.

A Robert, môj bodyguard, to potvrdzuje.

Takže zatiaľ smieme používať tú vašu, však?

Mám tu poštu.

Niečo je pre vás, zvyšok pre doktora Rittera.

Môžete mu to odovzdať?

Vynikajúce.

Pá-pá!

- Heinz... - Čo to má znamenať?

Sú otvorené. Dore, tá pošta je otvorená.

Ja som ju neotvorila.

- Dala vám ju tá žena? - Vy ju poznáte?

- Prišla včera, hneď po príchode. - Prečo ju nedala vám?

Aby sme si mysleli, že votrelec ste vy.

- Podcenil som ju. - Všetci sme boli veľkorysí...!

Bojovali ste vo vojne?

Verdun.

V zákopoch.

Pechota.

- Tak to ste toho veľa videli. - Tú najhoršiu stránku ľudstva.

Tú najpravdivejšiu stránku ľudstva.

Nie, Rudy.

Ak chceme investorov, potrebujeme 14 izieb, nie 12.

Všetky s výhľadom na more, žiadne kompromisy.

Chcem súkromnú terasu, hojdaciu sieť a chladiaci box na šampanské.

Ľad si vyžaduje chladenie,

ale...

Ale všetko je možné, moja drahá.

Barónka?

- Pán Wittmer, aké potešenie. - Môžem sa s vami porozprávať?

Medzi štyrmi očami?

Samozrejme.

Markíz, sadni!

Sadni!

- Dobrý chlapec. - Ten pes je divý?

Bol, ale teraz je to zlatíčko.

Tu máš, môj obed.

Pomenovala som ho Markíz de Sade. Markíz... Heinz.

Ako vám môžem pomôcť, pán Wittmer?

Neštvite proti mne mojich susedov.

Šmátrate v pošte doktora Rittera, aby si myslel, že som to bol ja. Prečo?

Prečo si myslíte, že mi doktor Ritter ukázal váš prameň, namiesto svojho?

Áno, aj on chce vás poštvať proti mne, aby nás oboch z tohto ostrova vyhnal.

Verte mi, o rok tu už jeden z nás nebude.

Dúfam, že to nebudete vy.

Heinz.

Niečo vám ukážem.

Moje veľkolepé plány sú v Ekvádore hlavnou správou.

BARÓNKA STAVIA HOTEL NA GALAPÁGOCH Chcete tu postaviť hotel?

Nie hocijaký hotel. Najexkluzívnejšie letovisko na svete!

Len pre milionárov.

- Tu? - Nazvem ho Hacienda Paradiso.

Práve sa nachádzame v apartmáne pre novomanželov.

- Tu? - Áno, tu!

Prečo sa ma stále doznova pýtate to isté?

Moja trpezlivosť s mužmi, ktorí spochybňujú moje ciele, je na konci.

Dobré ráno, doktor!

- Sviňa. - Čo ste to povedali?

Povedal som „Dobré ráno, doktor“ a „Sviňa“.

Čo si to dovoľujete! Zopakujte to! Do očí.

Povedzte mi to do očí! No tak! Povedzte to!

- Som tu. Tak to povedzte! - Sviňa, sviňa, sviňa...

Sviňa. Panebože, Dore, sviňa!

- Nie! Von...! - Neubližuj mu!

Zelenina.

Von...!

Margret!

Odhoď tú rúru!

Tú rúru!

Z cesty!

Von, ty prekliata sviňa! Prac sa!

Máme mlieko.

Do riti.

Len si predstavte, že doktor Ritter nemá pušku.

JAR

Utekaj!

Heinz!

Čo?

Pozri...

Naša prvá zelenina.

Prekvapenie!

Teraz sme naozajstní susedia!

Nechaj to na mňa.

- Tu hore je oveľa chladnejšie. - Tu, pri vode, Rudy.

Váš manžel sa nemusí báť, je to len kým nepostavím svoju haciendu.

Môj inžinier Rudy robí všetko pre to, aby našiel prameň.

- A ja strácam trpezlivosť. Však, Rudy? - Áno.

Prečo ste si ho vzali?

Ste taká mladá a...

nevinná.

On je...

ako varená repa.

Sú len 2 dôvody, prečo si vziať staršieho muža.

Buď je bohatý, alebo... viete, dobre vybavený.

Takže dobre vybavený. Dobre si urobila!

- To som nepovedala. - Nemusíte...

To je absolútne nevhodné!

Medzi nami dievčatami, viete, čo Robert...?

Požiadal ma o ruku!

Och, vy úbohá.

Žiadnu ľútosť, potrebujem pokoj. Som tehotná.

Vy čakáte dieťa? Tu?

Áno.

To znamená, že potrebujem oddych.

A ticho.

A spoločenstvo.

Máte šťastie, že pohostinnosť je naša špecialita. Sľubujem!

Budeme mať bábätko!

Gratulujem!

- Budeme mať bábätko! - Milujem bábätká!

- Už to viac nerob! - Och, nie! -Poď sem!

- Hacienda, najlepší hotel na svete! - Na kráľovnú Floreany!

- Kde ste to schovali? - Zase lozí!

Dore!

Ten diviak sa vrátil!

Pri budovaní spoločnosti po jej zničení nastávajú neúspechy.

Nevzdávaj sa!

Lebo zúfalý človek je úbohý človek.

Zúfalý človek nie je schopný usudzovať. Neschopný myslieť.

Neschopný...

Sakra.

Panebože, dokázali to.

Dobrý deň, Wittmerovci.

Výborne!

Aké milé prekvapenie!

Prepáčte, to vás určite vyrušuje.

Dostanem tú kravskú hlavu?

Vymením ju s vami za tieto kuriatka.

Tak?

Doktor?

Nechcem vás obťažovať, ale preukázali by ste mi tú česť a odrodili ma?

- Obávam sa, že nie. - Prosím.

- Nie. A teraz čo? - Rozmyslite si to...

- Aký je zmysel života? - Prosím?

- Máte dieťa. Je na to dôvod. - Áno.

- Lebo ho chceme. - Prečo?

Lebo rodina pre nás znamená všetko.

Prečo?

- Lebo je to tak. - Vy to vravíte.

- Nie, lebo to vraví svet. - Ach tak, svet.

Stále ste súčasťou stáda.

Ovca, ktorá si neuvedomuje, že svet...

a jeho univerzálne hodnoty sú kopa sračiek.

Ja už nie som súčasťou tohto sveta a ani nie som viac lekár.

Vezmite si ho.

Deti sa rodia každý deň.

Vaša šanca, že to dobre dopadne, je 3:5.

Už nie sme vegetariáni?

Vegetarián, Dore, potrebuje jesť zeleninu, ktorú treba vypestovať.

- Ty to príliš umelecky prežívaš. - Máme vajcia a ovocie zo stromov.

- A ty zas „vôľu žiť“. - Prestaň so Schopenhauerom.

Vôľa žiť!

- Áno, chcem žiť! - Nie, je to...

- Chcem jesť! - Nie, je to...

Mala si vidieť ich záhradu.

Neuveriteľné, čo dokázali. Ale niet sa čomu čudovať...

Margret je fyzicky zdravá.

Driem tu pre nás.

- Nie, pre palicu. Pre berlu. - Áno.

Mala by si meditovať. Skleróza multiplex sa sama nevylieči.

Ty sa sústreď na svoj rukopis. Svet sa sám nevylieči.

Alebo si zabudol, prečo sme tu?

Och, Robert...

- Harry, prinesieš nám drevo na oheň? - Už máme.

Nedebatuj.

Urob, prosím, čo ti mama hovorí.

No dobre.

Áno!

Rudy, buď dobrý chlapec a zohrej mi konzervu hovädziny.

Buď teraz dobrý chlapec, dobre?

Haf-haf!

Už žiadne nie sú.

- Hovädzina? - Žiadne konzervy už nemáme.

Ani rum už nie je.

Ako si to mohol dopustiť?

- Vieš, že jem len veci z pevniny! - Nič nemáme.

Nemáme jedlo, nemáme záhradu, nemáme hotel, nemáme domov.

Jebala si s nami a potom si nás ojebala!

Na našu statočnú vodkyňu!

Je všetko v poriadku?

Áno, mám sa tu dobre.

Ste smutná.

A kto z nás nie je?

Ale, Vaša Výsosť, myslel som si...

Moc je nanič...

bez rešpektu.

Preto som sa sem dostala.

Ľudia vás rešpektujú, len keď rešpektujete samých seba.

A vy to robíte?

Rešpektujete sa?

Rád by som.

- Poď za mnou! - Kam idete?

Nevládzem bežať.

Ale vládzeš.

Jediný rozdiel medzi strachom a odvahou je presvedčenie.

Opakuj po mne: Som stelesnením dokonalosti.

- Som stelesnením dokonalosti. - Ešte raz! A bež!

Bež!

Som stelesnením dokonalosti.

Budem zdravá!

Nebudeš, ty si! Povedz to!

Som zdravý!

Len tak ďalej!

Už si skoro tam!

Len tak ďalej!

Môžem dýchať!

- Môžem dýchať! - Hovorila som ti!

Môžem pracovať vo vašom hoteli?

Miláčik, môžeš byť moja Maître d'.

Neviem, čo to znamená, ale beriem.

Mohla by som robiť výlety za vtákmi.

Máš rada vtáky?

Milujem ich!

Jete vtáky z tohto ostrova?

Preboha, nie!

Máme sliepky.

Samozrejme.

A konzervy?

Kam ideš?

Na poľovačku s otcom.

- Vie tvoj otec, že ideš s ním? - Som v poriadku, naozaj.

Vezmi si psa.

Lump!

Hej, poď!

Trochu pohybu!

Poď!

Trpezlivosť, moje malé.

Ešte pár týždňov.

- Čo je? - Nie, nič.

Harry!

Heinz!

Barónka!

Ste tam?

Je tu niekto?

Barónka?

Áno, čo je tam?

Je tu niekto?

Manuel?

Rudy?

Pomaly, pomaly...

- Už ide, už ide! - Nechaj ma!

Heinz?

Heinz!

Heinz, dieťa už ide!

Harry!

Pomôžte mi!

Heinz!

Nie!

To je všetko?

To nám vystačí len na pár týždňov.

Señora Wittmerová rodí.

Sama!

Potrebuje pomoc!

- Ty pomôcť! Pomôcť! - Ach, Manuel!

- Poďme! - Stoj!

- Ale ona môže umrieť! - Stoj!

Ty si tu pre mňa!

Nie pre ňu!

Ty pomôžeš mne!

Rozumieš?

Prac sa!

Nie!

No tak!

Aport, Lump, aport!

Zmiznite!

Ó, Bože!

Margret!

- Ó, Bože... - Heinz?

Poď!

No tak!

Heinz...

Zobuď sa!

Zobuď sa!

Je mi to ľúto.

Zobuď sa!

Choď po nožnice, obväzy a niť!

Margret...

On pomôže.

Doktor Ritter!

Doktor Ritter!

Mojej žene sa narodilo dieťa, ale je chorá.

To ma mrzí.

Ale hovoril som vám, že Floreana nie je miesto pre deti.

Dieťa je v poriadku, ide o Margret.

Prosím.

Prosím!

Friederich.

Kedy rodila?

Neviem, pred 6 hodinami.

- Nemáte žiadne nástroje? - Nie, neprišiel som sem robiť lekára.

Margret.

To som ja, Friederich.

Bolí to, však?

Stále cítite kontrakcie?

V poriadku.

V poriadku.

Placenta je uviaznutá v maternici. Potrebujem horúcu vodu a lyžicu.

Áno... tu je.

Dobre.

- Čo je? - Niečo s matkou. Prišiel doktor Ritter.

Prečo si ho nezastavil, neprepadol?

Prosím? Mal som tu stavať hotel.

Ty idiot!

Teraz z nich budú priatelia! Kvôli tebe!

Si úbohá. Si diabol!

Máš padáka.

Choď preč!

Dobre, Margret. Uvoľnite sa.

Presne tak.

Držte ju. Margret, uvoľnite sa.

Pokúsim sa ju uvoľniť. Teraz...

pôjdem dnu... do maternice...

a vytiahnem placentu. Držte ju, Heinz!

Dobre.

Hotovo, miláčik.

Teraz to musím... vyčistiť.

Vyškrabať to lyžicou.

Drahá mama, neviem, kedy toto dostaneš,

lebo už mesiace neprišla žiadna loď.

Ale mám pre teba vzrušujúce novinky.

Harryho zdravie sa stabilizuje.

Čerstvý vzduch na Floreane zaberá, na veľkú úľavu mňa a Heinza.

A s veľkou radosťou ti oznamujem príchod tvojho vnuka Rolfa.

Zdá sa, že pobyt na Galapágoch nám predsa len vychádza.

Prosím, podeľ sa o tieto dobré správy s rodinou.

Tvoja milujúca dcéra Margret.

Chceli sme vám zablahoželať k synovi a priniesli sme malý darček.

To je...

ale milé.

To sa medzi susedmi patrí.

Tiež sa ospravedlňujem za nedorozumenia

medzi vedením hotela a miestnymi.

Ukázalo sa, že môj zamestnanec bol zlodej.

Každopádne, je z ostrova vykázaný. Dovidenia!

Čaká na pláži na rybársku loď.

A kto by mal byť vykázaný ešte?

Ty.

Lebo si taký rozkošný.

Smiem?

Si najšťastnejší chlapec na svete, vieš o tom?

Prvý domorodec na Floreane!

Pamätajte si ho!

Chcem osláviť váš malý zázrak obedom.

Priveďte svoju rodinu, pozvem aj Ritterovcov.

Prídete, však?

Nie.

- Je to naša suseda. - Aj keby bola cisárovná Vilma IV.!

Ukradla nám jedlo, kým si rodila! Sama!

A akoby to nestačilo, daruje nám naše vlastné ovsené vločky?

Zváž následky, ak povieme nie...!

Sú nebezpeční, Heinz.

Je to len jeden obed. Jeden.

Bravo.

Vitajte, priatelia.

Ďakujem, že ste prišli na túto monumentálnu oslavu...

v budúcej Haciende Paradiso.

Pripime si...

na Rolfa...

na moju haciendu... a...

na nový začiatok!

- Na zdravie! - Na zdravie!

A dobrú chuť.

To je...

obrovské množstvo jedla.

Na svoje zásoby som veľmi hrdá.

Och, Ritter, to sú ale nádherné zuby.

- Dáš si niečo? - Nie.

Margret, porozprávajte nám o pôrode! Bol to pôžitok?

- Pôžitok? - Áno.

To práve nie.

- Ako napreduje vaša kniha, doktor Ritter? - Vy píšete knihu?

Ako ja milujem knihy!

Robert, zlatko, prines moju obľúbenú knihu.

Myslela som, že Lorenz je váš miláčik.

„Portrét Doriana Graya“ od Oscara Wilda.

Beriem si ju všade so sebou. Milujem, milujem, milujem ju.

Predstavte si tú schopnosť ostať navždy mladý.

To sotva bude to posolstvo.

- Vaša kniha, doktor? - To nie je kniha,

- to je úplne nová paradigma. - Nie.

Spája východnú a západnú filozofiu. Zachráni ľudstvo pred sebou samým.

- Takže je to kniha. - Je Sväté písmo kniha?

Áno.

Nie.

Podáte mi, prosím, to ukradnuté mäso?

Prečo ste si vzali takého nudného patróna?

Ach tak. Požiadal vás o ruku.

- Teším sa, až si prečítam vašu knihu. - Ja sa teším, až ju dopíšem.

Bez toho neustáleho vyrušovania turistami.

Ešte nie, zlatko, ale prídu.

A potom budem potrebovať robotníkov.

Možno by som vás mohla zamestnať ako miestneho filozofa.

Urazila som vás nejako?

Myslíte si, že ste niečo viac.

Že vaše zámery sú vznešenejšie ako tie moje.

Ale vy a ja, no...

Sme rovnakí.

Sme kurvy.

Keď som prišla, pán doktor, dali ste môjmu kapitánovi poštu.

Bola pre vašu rodinu?

Pre priateľov? Nie, bola pre redaktorov Timesu,

Heraldu...

a Berliner Morgenpost.

A prečo to asi robíte?

Túži po uznaní, a ja tiež.

Stavbou najexkluzívnejšieho hotela na svete.

S ktorou to, zdá sa, ide veľmi dobre.

Ako sa máte, Dore?

Osobne?

Lepšie ako kedykoľvek predtým, ďakujem.

Čo robí váš drahocenný somárik?

Je pre vás ako dieťa, však?

To je pochopiteľné, keďže nemáte žiadne vlastné.

Ja osobne som nikdy nechcela deti.

Nie, sú špinavé.

Samozrejme, okrem našich drahých Harryho a Rolfa.

- Dore, chcete deti? - Nemá záujem.

- Vy nemáte záujem. Ale Dore... - Ďalšia téma. - Čo je?

Neskúsili ste to?

Ach, takže ste to skúšali. On je neplodný!

To je smiešne.

- To by mnohé vysvetľovalo. - Mala hysterektómiu.

- U nejakého mäsiara. - Prečo to hovoríš? -Čo?

- To je jedno. - Nehovor to.

- To je jedno. - To je...

To je naozaj nezmysel. Úplný nezmysel. Všetko toto.

Toto jedlo, tento hotel, všetko. Odchádzam.

- Och, Dore! Sadnite si...! - Pokrytec.

Markíz! Aport!

Čo to robíte? Čo to má znamenať?!

- Prestaň! Buď ticho! - Vycvičila som ho.

Poď!

Dobrý.

Psy sú ako muži. Najprv im musíte ublížiť,

potom ich uzdraviť.

A to je všetko!

Budú vás milovať navždy.

Zmiznite z môjho ostrova!

Ak neodídete dobrovoľne,

osobne vás spútam a odtiahnem preč!

- Držte hubu! - Barónka!

Akokoľvek zvodné môžu byť putá,

musím vás informovať, že tento ostrov nepatrí vám,

patrí mne.

- Kto to hovorí? - Guvernér Galapág.

Očarujúci muž.

- Falzifikát. - Prečítajte to!

Nie.

„Týmto udeľujem barónke Eloise Wehrborn de Wagner-Bousquet...

- 1000 hektárov... - Falzifikát.

Na výstavbu Haciendy Paradiso na pozemku podľa jej výberu na Floreane.“

Nemožné.

- Mne schválil len 16 hektárov. - Lebo nemáte víziu.

Všetko, čo vidíte, od pláže až sem hore k vášmu maličkému majetku, patrí mne.

Ideme.

Chcete niečo povedať?

Ďakujem za chutné jedlo.

Potrebujem pušku.

Dám vám 4,5 kila ryže.

Vy nepoľujete.

9 kíl.

Je pravda, že si si ma vzala len preto?

- Nechávaš si ju stúpnuť do hlavy. - Odpovedz mi.

- Prečo to robíš? - Lebo na tom záleží.

Mala som 23, Heinz.

Stále som bývala doma.

S... mladšou sestrou, ktorá už bola zasnúbená.

S matkou, ktorá mi neustále pripomínala, že...

som príliš čudácka,

príliš plachá, príliš bojazlivá, aby som niekedy bola manželkou.

Nikdy predtým ma nikto nepobozkal.

Takže áno, vzala som si ťa, lebo si ma požiadal o ruku.

Ten diabol.

Friederich...

Nepoužívaj tú pušku.

To nie je...

Neutekaj pred bolesťou.

Prijmi ju.

Bolesť nám dáva zmysel.

Bolesť nám dáva význam.

Bolesť nám hovorí, že žijeme.

LETO

Nenechaj sa zlákať takzvanými svätuškármi medzi nami.

Sú to falošné idoly, ktoré nás chcú ovládať svojou morálkou.

Nesmie im to prejsť.

Nenechaj sa zviesť ani bakchantskými hordami.

Ich jediným životným cieľom je nás rozptyľovať.

Premeniť nás späť na bezduché zvieratá.

Nie!

Zničiť nás skazenosťou, a preto ich musíme zničiť ako prví.

Lebo náš cieľ je vznešenejší.

Nie.

Lebo naším cieľom je sebaprekonanie. Nie, to je Nietzsche.

Naším cieľom je prevrátiť systém.

Utrpenie je náš účel.

Sakra, príliš banálne, príliš pedantské.

Naším cieľom je...

Naším cieľom je...

Naším cieľom je...

Našiel som len toto.

Prepáčte.

Nechcem vás obťažovať...

Môžete mi dať kúsok? Už dni som nič nejedol. Prosím!

Ona má všetko z filmov.

Titul barónky, kontinentálny prízvuk, maniere, jej príbehy, všetko je lož.

Povedala mi, že jej matka bola kurva, ktorá ju opustila, keď mala 7 rokov.

Klamala.

Rodičia ju vyhodili, lebo je ako čierna diera.

Hnala sa Európou, vnucovala sa svojou krásou,

len aby za sebou zanechala spálenú zem.

Nakoniec jej ostal len Paríž.

Bola nútená pracovať ako lacná tanečnica s vejármi vo varieté.

A tam sa zjavila v mojom živote.

- Ako do toho zapadá Philippson? - Bol zamestnaný v mojom obchode.

Keď minula moje peniaze,

čítala o doktorovi Ritterovi. Že toto je náš osud.

- A vy ste jej uverili? - Áno.

Ja viem.

Viem, že to znie idiotsky.

Ale keď...

ťa Eloise miluje,

je to opojné.

Tvoj život má zrazu...

božské poslanie.

- Kde sú, do riti, moje cigarety? - Už celé týždne nie sú.

- Vždy som zbieral tvoje ohorky. - Čo si robil tam hore?

Čo si im natáral? Aké klamstvá si im nakecal?

To hovorí tá pravá.

Žobral si a oni ťa nakŕmili!

- Chcú nás rozdeliť. - Mne je to jedno, som hladný.

Neviem ovládať dážď, nie som Boh!

To je ten problém, ty nie si vôbec nič.

Boh zo stroja.

Moji páni,

vitajte v raji!

Ó, Bože.

- Všetko uprac! - Áno.

- Na toto sme čakali. - Áno, jasné.

Rudy!

Pomôž nám upratať!

- Prečo? - Lebo príde návšteva.

Možno tvoja jediná vstupenka preč z tohto miesta.

Rád vás opäť vidím, doktor Ritter! 2 roky od mojej poslednej expedície!

Všetko v zábere?

- Áno, pane. - Výborne.

Tak teraz vezmeme jeden z poštových sudov a ideme hore k Friedovi.

Čítal som o tom hroznom suchu, tak som priniesol vodu, obilie, oleje,

semená a mäsové konzervy...

Allan Hancock.

Teší ma.

Také krátke meno pre majiteľa takej veľkej jachty.

No, myslím, že tak to v Amerike robíme.

Rozumiem.

A čo presne robíte v Amerike, Allan Hancock?

Nuž, som asi taký všeumelec. Mojou skutočnou vášňou je objavovanie.

Ale som aj ropný magnát, developer a filmový režisér.

Bývate v Hollywoode?

Mne patrí Hollywood, madam.

Dom v Hollywoode?

No, vlastním všetko od La Brea až po Laurel Canyon.

Asi niečo vyše 2500 hektárov, viac-menej.

Ó, to sú Wittmerovci?

- Nádherné. - Bravo!

- Bravo! - Ďakujem.

- Úžasné! - Dámy a páni!

Aké privilégium byť v takejto vynikajúcej spoločnosti.

S najlepšími biológmi, botanikmi, morskými výskumníkmi na svete,

ako aj s najstatočnejšími ľuďmi, akých poznám.

Doktor Ritter, ste priekopník.

Všetci sa tešíme na vaše dielo.

Pán a pani Wittmerovci,

dokázali ste nemysliteľné. Prvé dieťa Floreany.

Vo vás sa zhmotňuje pojem „prežitie najsilnejších“.

A nakoniec...

barónka.

Doktor Ritter je možno dôvod, prečo si ľudia všimli tento ostrov.

Ale vy... vy ste dôvod, prečo sa od neho nevedia odtrhnúť.

- Na všetkých, čo sa odvážia snívať! - Na všetkých, čo sa odvážia snívať!

- Bravo. - Dobrú chuť všetkým!

Pozrite sa!

Preboha!

Ona ho skorumpuje.

Musíme hore k Friedovi odniesť čo najviac potravín. Poď!

Zober, čo sa dá, po zvyšok sa vrátim na úsvite.

Friederich, prestaň s tým!

Hneď prestaň!

- Čo? - Prestaň.

- Viem, že hladujeme, ale takíto nie sme. - To to majú radšej dostať oni?

Nie. Radšej budem žiť podľa princípov, ktoré si ma naučil ty.

Čo sa to len s tebou stalo?

Chcem jesť.

Nikdy predtým som ťa nevidela panikáriť.

Allan, drahý, chcela som vám ukázať plány. Nemôžete ostať dlhšie?

Žiaľ, na zajtra máme naplánovanú morskú expedíciu.

Allan!

Smiem?

Musím sa priznať, že som mala ohľadom vás pochybnosti.

- Vážne? - Tí novozbohatlíci...

sú podľa mojich skúseností nesmierne primitívni.

Ale vy, môj drahý, vy ste skutočný džentlmen.

Barónka, nemyslím si, že je to dobrý nápad.

Je mi to ľúto.

Och, nie.

Ó, Bože.

- Je všetko v poriadku? - Môj hrudník.

- Ste v poriadku? - Bolí to, zviera ma to.

Cítite to?

Nie. Ja...

- Zavolám lekára. - On mi nepomôže.

Je to žiaľ, môj drahý. Život je tu taký osamelý.

Na to pomôže len jedno.

Je mi to ľúto...

Funguje tento trik?

Trik?

Veď pochádzame z úplne iných svetov... Nie!

Obaja sme univerzálne vzdelaní, obaja absurdne bohatí.

Eloise...

Milujem barónku. Všetci ju milujeme. Ale je to len šou.

Skoro si ma dostal, Allan Hancock.

Ty jeden nezbedník!

Tak.

Poď, pobozkaj ma!

Dovidenia, Eloise. Čaká ma loď.

Budeš to veľmi ľutovať!

O tom vôbec nepochybujem.

Pýtal si sa ho? Vezme ma so sebou?

Investuje do môjho hotela, je veľmi ohromený. Teraz odnes tie debny hore!

Nie, musím s ním hovoriť!

- Kto mi ukradol majetok? - Musím preč... Drž už hubu!

Nikto nejde spať, kým nebude všetko v mojom sklade.

Áno.

Som stelesnením dokonalosti.

Som stelesnením dokonalosti.

Som stelesnením dokonalosti.

Som stelesnením dokonalosti.

P. O. BOX

Poď... poď!

Je čas vybrať si stranu.

Čím môžem poslúžiť, doktor Ritter?

Povedzte svojmu chlapčekovi, aby zmizol.

- Chráni svoj majetok. - Môj majetok! -Náš majetok.

Heinz, naozaj ste si mysleli, že by sa podelil?

Aké milé! Nie, chcel ho ukradnúť.

- Nepočúvajte tie jej kecy. - Aby sme tu zdochli od hladu.

Ako jediná sa starám o naše blaho.

Chceme, čo nám patrí, a potom odídeme.

- Zložte to! - Dajte pušku dolu!

- Nemierte na ňu! - Chcem svoj majetok!

- Oci! - Harry! -Už prestaňte!

- Čo tu robíte?! - Prestaňte s tým, všetci!

Prosím!

Kde si bol?

Nedovolím, aby si nás zničil.

Idem loviť.

Nenecháš nič mojim sliepkam?

Daj im toto.

- Nie, to je zlé. - Je to skysnuté.

Toto im nedám.

Je to pre ne dobré. Nebudem plytvať mäsom na sliepky.

Žerte!

Rudy?

Rudy.

Poď, prosím, von, len na chvíľu.

- Toto je týranie. - Chcem sa len porozprávať.

Nebuď blázon.

Už je neskoro.

Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď sme sa spoznali.

Dal si mi vieru, že mám...

svetu ponúknuť niečo veľké.

Vezmi si to.

Čo je to?

Oblečenie a jedlo.

Môžeš ísť, ak chceš.

Nikdy som ťa tu nechcela držať nasilu.

Potrebuješ ešte niečo, než odídem?

Čo je to?

Hej, upokoj sa.

- Niečo je v záhrade. - Diviak?

Sakra, naša voda.

Och, nie...

Friederich!

Poď sa na to pozrieť!

Hovorila som ti, aby si im nedával pokazené!

Poď sem!

Somárik...

Somárik?

Somárik?

Kde je Somárik?

Somárik!

Margret!

Videli ste ho? Videli ste Somárika?

Videli ste ho?

Nie... čo?

Niekto ho vzal.

Kto to bol, toho zabijem vlastnými rukami!

Harry, pomôž jej!

- Niekto ho zabil. Je mŕtvy. - Ritter!

- Viem, že je mŕtvy. - Spadla.

Panebože.

Dore!

Tak.

Bol som to ja.

- Idiot! - Bola tma.

- Ja som ne... - Prestaň!

Mali ste pravdu.

Je čas si vybrať stranu.

Eloise.

Dore je zlomená, Heinz ju vzal domov.

- Ritter podozrieva Heinza? - Idú si po krku.

Dokázala si to!

Neviem ako, ale dokázala si to.

Dokázala si to!

Och, dokázala si to.

Prosím, prosím, nerobte mi nič!

Ona ma k tomu donútila.

Povedala mi, že sa budem môcť vrátiť domov.

Je mi to tak ľúto.

Prosím, chcem ísť len domov!

Musíme spevniť strechu pred obdobím dažďov.

Choďte do údolia nazbierať trávu.

Teraz?

Áno, obaja.

Bude to Rolfovo prvé veľké dobrodružstvo. Poď, Lump!

Poď!

- Porozprávame sa, ako sme plánovali, áno? - Porozprávame sa.

Barónka!

Na slovíčko!

Príďte neskôr!

Neznesie to odklad.

Hneď!

Barónka?

Ó, Bože!

Aká úľava!

Už mesiace sa ho snažím zbaviť.

Bol násilnícky.

Manipulatívny, majetnícky.

Bol všetkým, pred čím som utekala z Paríža.

Páni, rada by som vám dala ponuku.

Chcem vám...

ponúknuť rovnaký podiel v Haciende Paradiso.

Každému štvrtinu.

Všetci ste viac než dokázali svoju hodnotu a talent,

ako aj svoju schopnosť prežiť.

Dajme to na papier. Idem po pero.

Dore o tom nič nepoviem.

A vy to nepovedzte Margret.

Niečo im budeme musieť povedať.

Sú preč!

Sú preč!

- Sú preč. - Kto je preč?

Eloise včera povedala, že ona a Philippson odchádzajú loďou.

Samozrejme som jej neveril, ale keď som sa zobudil, boli preč.

Kto mi napísal tento list?

Vy?

To je Robertovo písmo.

Barónka opustila ostrov?

Áno, loďou.

- Ja som žiadnu loď nevidela. - Ani ja.

Ani ja.

No, je preč.

Predávam jej veci.

- Odišla bez šiat. - Klenoty si vzala so sebou.

Na to, ako si cenila svoj majetok, vzala si so sebou veľmi málo.

Vezmem si svoje potraviny a kúpim príbor,

dva koberce a jedálenský stôl.

100 sucre.

500.

125.

400.

150.

300.

200.

Chcete, aby som odišiel. To vás bude niečo stáť.

- 250, posledná ponuka. - Dám vám 225.

Čo tu motáte? Nerobte si zo mňa blázna!

On ťa podvedie.

Kto?

Doktor Ritter.

S čím?

S vraždou.

Ani nevieme, či sú mŕtvi.

Ešte raz?

Počula som výstrel.

Včera.

Pred spaním som skontrolovala tvoju pušku.

Stále bola nabitá.

Skontrolovala som aj muníciu, všetka tam bola.

Takže ty si nestrieľal.

Kto iný má ešte pušku? Rudy Lorenz? Nie.

Doktor Ritter?

Nechcel som s ňou konfrontáciu. Bol to Philippson.

- Doktor Ritter... - Ticho.

Napíše guvernérovi. A ten príde. Čo potom?

Musíš ma opustiť.

A kam?

Všetko sme si tu na tomto ostrove vybudovali.

Hoci sa nás všetci snažili zničiť.

Nepodarilo sa im to.

A ani sa im to nepodarí.

Lebo sme rodina.

Môj list je v schránke.

Čoskoro príde loď a potom bude po všetkom.

Opúšťam ťa.

Nežartujem.

Viem, že nemáš zmysel pre humor.

Preto je to také vtipné.

Prišli sme sem, aby sme dokázali niečo veľké.

Ale ty mrháš dňami na to, aby si prekabátil svojich susedov.

Zničili mi život.

Nie, Friederich.

Ty si si zničil život.

Zradil si našu vec.

Bolí?

- Au, nechytaj to! - Bolí ťa zub, však?

- Nechytaj to! - Chceli sme tu čeliť bolesti.

Odteraz riešime problémy.

Čeliť im.

Je to moja bolesť! Prekonať ju, znášať ju.

„Zo všetkého, čo je napísané...“ ako sa to...

„milujem len to, čo niekto napísal vlastnou krvou.“

- Kto to povedal? - Necituj ho!

- Robíš mu len hanbu. - Kto to povedal?

Ty zradca.

Prekliaty zradca!

Môžeš ma jebať.

Chceš to urobiť?

Ty hajzel.

Dore!

Tu ste.

Heinz hovoril o chorých sliepkach. Čo tak tieto?

Nie. Friederich hovorí, že uvarené sa dajú jesť.

Tak na vajíčka?

Nie, nie.

Čo vám doktor Ritter povedal o barónke?

Že ju zabil?

Dajte si pozor.

Klame vám.

Je to nebezpečný muž, Dore.

Friederich Ritter zasvätil celý svoj život...

nenásiliu.

Tak prečo od nás kúpil pušku?

Lebo sme žili v poľahčujúcich okolnostiach.

A čo sa stalo s vašimi zubami?

- Boli zapálené. - Mám antiseptikum. Prosím...!

Hráte sa na kamarátku?

- Tou nie ste. - Ale ani vaša nepriateľka.

Doktor Ritter je veľmi múdry. A určite už má plán, ako nás vyhnať z ostrova.

Ale čo potom?

Potom ostanete už len vy.

A on.

A duševný pokoj, ktorý sme mali, než ste ho vzali.

Je rozšírený omyl myslieť si, že sa dá uvariť pokazené mäso.

Áno, baktérie zomrú.

Ale nie toxíny, ktoré v mäse zanechali.

Hej!

Hej!

Hej!

Pomoc!

Pomoc!

Hej!

Zaplatím vám 50 sucre, aby ste ma odviezli na Isabelu.

- To je proti prúdu. - Nie, prosím...

100 sucre!

- Nebude mi stačiť benzín. - 200!

Dohodnuté.

Áno.

Cítim to...

Mal som šialený prielom.

Človek je vždy stavaný nad zviera. Nietzschem, kresťanmi...

Ale naše zvieracie inštinkty sú naša vnútorná pravda!

Lovíme, bojujeme, jebeme.

- Zabíjame. To je zmysel života. - Áno.

Už 10 000 rokov...

- utekáme sami pred sebou. - Áno.

Už nie.

- Oslávime to kuracím mäsom? - Vynikajúci nápad.

Som vyhladovaný.

Mám pocit, akoby sa mi v mozgu otvoril obrovský priestor,

zaplavovaný novými nápadmi.

Cítim sa povznesený, znovuzrodený.

- Nechceš ochutnať? - Nie.

Ešte mi krvácajú ďasná.

Tým viac pre mňa.

Naše roky odriekania viedli k tomuto okamihu.

- Dore? - Ide o Friedericha.

Je veľmi chorý.

Musíte prísť.

Môžete prísť?

Harry? Choď po otca.

Čo sa stalo?

Otrava jedlom.

Nevinné nedopatrenie.

Poď, Harry, ideme.

Dore?

Myslím, že by ste mali prísť.

Friederich.

Teraz.

Teraz si nesmrteľný.

Vidíš?

Ja...

preklínam ťa...

svojím umierajúcim...

dychom.

Nesmrteľný.

JESEŇ

Pozor! Nastúpiť pred guvernérom!

Do domu!

Sám!

Nemárnite môj čas! Prečítajte si to!

- Toto nikdy v živote nepodpíšem. - Señor Wittmer, viem, čo ste urobili.

Manželku!

Vašu ženu!

Váš manžel zabil barónku.

Naozaj?

- A kto vám to povedal? - Doktor Ritter.

VRAŽDA NA FLOREANE od Dr. Friedricha Rittera

Napísal list. Minulý týždeň ho odovzdal rybár.

- A vy veríte tomu nezmyslu? - Dore Strauch to potvrdila.

Zamyslite sa nad tým, prečo je doktor Ritter teraz mŕtvy?

Otrava jedlom.

Muž, ktorý tu dokázal prežiť 4 roky, zrazu zje pokazené kura ako amatér?

Povedala vám Dore, že som jej deň predtým dala zdravé sliepky?

Pozrime sa na fakty: Doktor Ritter je mŕtvy.

Rudy Lorenz predal barónkine veci a ušiel, a Dore je odpísaná.

Ale my, Wittmerovci, čo so všetkými dobre vychádzame,

čo sme neutiekli,

neurobili nič podozrivé, sme hlavní podozriví?!

Páni ma iste prepáčia.

Ste tu poslední.

Ste si istí, že nechcete odísť?

Toto je náš domov.

Ideme!

Telá barónky a Roberta Philippsona sa nikdy nenašli.

Dore Strauch sa vrátila do Nemecka, kde v roku 1943 zomrela na následky svojej sklerózy multiplex.

Pred svojou smrťou zverejnila Dore svoj pohľad na dianie na Floreane.

Margret Wittmerová odpovedala svojou vlastnou knihou, ktorá odporovala Dorinmu podaniu.

Rudy Lorenz sa na Isabelu nikdy nedostal.

Jeho a kapitána našli 150 námorných míľ od Floreany.

Ich lodi došlo palivo a odchýlili sa od kurzu.

Margret Wittmerová žila až do svojej smrti v roku 2000 na Floreane. Dožila sa 96 rokov.

Jej potomkovia tam žijú dodnes. Prevádzkujú malý turistický hotel.

Preložil: Bony_I

www.opensubtitles.org