Original subtitles

Tento kraj leží na nepokojnej južnej hranici.

Vojny, mor, zmeny režimov, nič neprinútilo ľudí

odísť z tejto krajiny a tak vďaka tomu sme tu aj my.

Aj teraz po hroznej vojne sem prichádzajú noví osadníci a netušia,

že príbehy ich životov sú len krátke záblezky v nekonečnosti

ľudského času.

Židu?

Pane Bože, to je kráva.

Myslím tým psa.

Som staviteľa Hampl a toto je moja žena.

Nadia Hamplová.

Toto mesto potrebuje staviteľa ako sol.

Od vojny je tu všeličo rozbité.

Tomáš je človek, ktorý zveľadí všetko, na čo siahne.

Ja som rád, že si dnes veselá mladinka.

Keď som sa v Užhorode s Nadej zoznámil, bola to ešte mladúčka, gymnazistka.

Roztopašná, tak trochu aj nezbedná.

Krátko pred vojnou sme sa museli odsťahovať.

Republika sa rozpadla.

Vy ste Ukrajinka?

Nie, skôr taká pomiešaná.

Takže miešanka.

Keď sa taká miešanka vydarí, tak to potom nemá pár.

Všeličo sa tu o vás šepka.

Čo sa šepká o mojej nadimke?

Krásna cudzia žena tu v mužoch vzbudzuje nekonečnú túrbu. To je

stará uhorská tradícia.

Ja tu počujem hovoriť mužov iba o samých sklamaniach.

Áno. Tu je veľmi úzká hranica medzi sklamaním a veselosťou.

Tiež uhorská tradícia.

Viete, čo ma najviac zvršuje? Že tu niekde istý čas žil Šubert, môj obľúbený

skladateľ. Áno, bol domácim učiteľom hudby Ugrofa i Strazio. A na jeho

kašteli sníval o svojej milovanej Karoline.

Sníval o Karoline.

A pritom tajne chodil do Mlina za istou mladou vdovou a

zložil pre ňu aj pieseň.

Myslíte, že môj Franz podvádal Karolínu?

To je úžasné.

Ja som naozaj rád, že si dnes taká veselá.

Čo mali nové deti?

Váš biológ mal ohromnú prednášku. O tom, že pochádzame z Opice.

Z Opice?

Tu ti každý odprisáha aj na zdravie svojich detí, že pochádzajú priamo z

a po slušnom živote sa tam mieni aj vrátiť.

Pokrok nezastavíš.

Ani ta nenazdá, že všetko tu bude hore nohami.

Hore nohami?

Udaj. A čo Monika?

Už si uchýkol?

Niekto povytral z tejto knihy strany.

Nevieš o tom nič?

Nie.

Dobrá je, čo?

Ceruz Monika.

Ceruz Peter.

Bála som sa, že neprídeš.

Kam sa tak ponáhľaš?

Už som ti minule vysvetľoval.

Telesné splinutie milencov, to je úplne normálne.

Ale tebe sa to ľahko povie.

Splinutie.

Ale ja o tom naozaj nič neviem.

Naši sú strašne pobožní a mama celé dny len šije a šije. A otec tiež. A

čo robia v noci?

Aj v noci šijú.

A keď nešijú, tak potom čo robia?

Tak sa modlia až do zúfania.

A ako je možné, že máš potom toľko súrodencov?

Ja neviem, ako to robia.

Pozri.

To sú seriózne veci z dedovej knihy.

Tak čo povieš?

Neskúsime?

Naozaj to vyzerá seriózne.

Nie je to až také zložité.

Stará škola už doslúžila.

Uvitojme tu našich priateľov a učiteľov.

Bude veľmi.

Daniel, prečo sa mi vyhýbaš?

Lebo utrápenie vzdycháš za svojim mužom.

Mali zabiť aj mňa a mal by som pokoj.

Prečo tak hovoríš?

Zastavíš sa večer.

To čo robí ten Daňo?

On sa rád zahráva zo smrťavu.

Zvláštny človek.

Hovorí po anglicky, po francúzsky.

Čudujem sa mu, že z tohto prekliatého mesta neújde niekde do sveta.

Načisto odísť?

Toho nedokážem ani ja.

To mi ani nehovorí. Prečo?

Zrástol som.

To je strašné.

Môj syn žije v pešti, lebo sa cíti Maďarom.

Vnúk je slovák ako hrepa.

A ja som mu by bol nikdy lepší.

Toto by nás mohlo roztrhať na Tramforce.

Vojna je svíňa, ale voda je výborná.

No, tak na zdravie.

Skvelé.

Červené víno je mlieko starcov.

Prepačte, nechcel som sa vás dotknúť.

Viem, že ste predsa len o čosi mladší odo mňa.

Všetci tu spomínajú vašu ženu.

Kedy umrela?

Pred vojnou.

Povedala mi, Šaňko, zostarala som a teraz

idem. A umrela.

Vernosť.

Vernosť až do posledného dychu.

Nádherné. A podverli ste ju niekedy?

No.

Dlhý čas sa povrávalo, že si dobre rozumiem zistou vdovu.

A rozumel som si veľmi dobre.

Báječ.

My sa poznáme?

Som Ciro.

Premietač.

Tak čo, ideš s nami do toho?

Nerozumiem. Čo chceš rozumieť?

Vraj vieš po rusky. No tak povedz.

Ako stojí boj chudoby s pánmi? Hýbe sa to?

Rusky vie.

Ale mňa boj chudoby nezaujíma. To mi nehovor takéto.

Lebo ti raz, dva zakrútime krkom.

Ani sa nenazdáš.

Na staroveckom námestnom strahe sa konala plenárna spôdka braštinského

Komunistického strany Československa.

Zvyši sa tu komunisti z celých hľadí zvedúcných predstaviteľných stran a

krečníci hodnotili od svojich prejavok úspešný vynámčenie celého roku

budovateľskej práce komunistov v novom štáte.

Dnes v noci mi bolo s tebou dobré.

Si rád, že ti to hovorím?

Nadinka, o takých veciach sa náhle nehovorí.

Príliš veľa vzrušenia by ti mohlo ubližiť.

Musíš sa krotiť.

Dobré ráno, mladý muž.

Čo to takto za včas?

Ja sem chodím pravidelne cvičiť.

Dobré ráno, páni.

Dnes si mám úžasnú novinu.

Lastovičky sa nám vrátili.

Choď sa vyspať, Eugen.

Vidím, že si doteraz mulatoval.

Hej, pilcom.

Boli tým lastovičkám.

Mladý muž. Povedzte, vás a žiň bez vlastovi, či je?

Máš cudokrajný kvietok.

Pekná je, čo?

Prepačte, idem si ešte zabíjať.

Doktoru. Meň haza jenere.

Zdrievni si, o chvíľu musíš otvoriť lakáre. Teraz prichádza jera, v ktorej

človek, ustatý a chorý, nemám čo robiť.

Hor, hor sa sveta proletári, fl, fl,

te iheš proletár.

Nechce ťa?

Nie.

Odkedy sa tu zjavila Naďa?

To je len také chvíľkové popluznienie.

Práve odtiaľto zaznieval klavier, za ktorým sedel môj Franz.

Na konci vojny tu ešte býval poslednie strázy.

A po dva rokoch je to už devastované.

A nie je z toho len smutok.

Už si ako tu najštie muži.

Hovoríš len o smutku a sklamaniach.

Počula si, doktora Vargo?

Sklamanie je zlatý strep.

Vľavo je bujará veselosť a vpravo smať.

Vyberiem ti lieky, hneď sa vrátim.

Takže, prosím, nech sa páči.

Ochutnajte, samé zdravé veci.

Z týchto horúčov som už nervózny.

Celé týždeň nezapršalo.

Niečo sa tam hore deje.

Aj moja Agáva to cíti.

Môžem ju vidieť?

Počkajte, mladý muž.

Netreba to s tým cvičením preháňať.

Mňa skôr oslovujú tajomstvá ducha ako telesné rozkoše.

Som človek 19.

storočia.

Pámozné 19.

storočie.

Na jeho konci som študoval vo Viedni a tváril som sa, že som

hrdý Rakuša.

Zbožňoval som Strausové válčíky a jeho operetu Der Lustige Krieg som videl

sedemkrát.

A čo nám prinieslo 20.

storočie?

Nič.

Len divé revolúcie a dve svetové vojny a Tayloru. Neboli Lustige.

Z tej druhej som sa nedávno vrátil.

Viem.

Bojovali ste pri Dunkerku.

Mne dopadlo to slávne.

Nechcem o tom hovoriť.

Pieseň krásnej mlinárky.

Šubert.

Dostlúžil. Upravíš mi viazanku?

Nie tak silno.

Trochu viac citu, moja milá.

Neboj sa, nebudem dlho.

Mám obchodné rokovanie.

Ešte otoľme!

Je všetko.

Poprvé budem sa dostať záhradu.

Zapomeňte, pane doktore.

Zapomeňte.

Možná pozdieje, až sa situácia ukliní.

U na tejto hranici toho sa ja nedozrie.

Počúvajte, buďme slobodní aspoň deň predtým, ako nám dovolia.

Dobre, Imra.

Na našu stavebnú firmu.

Páni, čakajú nás znamenité roky. Len to nezakrieknete, pán Bardoš. Toto budú tie

najkrajšie musty, aké som kdy postavil. Páni, mám pre vás svú tú

správu.

Rúti sa sem revolúcia!

Nechajte nás, pán lekárnik, neotravujte.

A pozdravím vás, pán Dolviak.

Ako to vidíte vy? Z demokratické strany.

Najrobšie pániku, pán Filadelfi, nič také sa nestane.

To mi odláhlo.

No komu teda už vedeť, aby nie demokrato?

Eugen, nebuzeraj.

Menejší ďavolomid.

Páni!

Za túto 20 -ku vám dám zahrať.

Daniel!

Poďte k nám.

Práve skončili obchodné rokovania, takže nás môžete potesiť zážitkami z vojny.

Potišiť?

Nerád na to myslím.

A na čo myslíte, keď vás vidím behať v parku?

Akurát pod mojimi oknami.

Čo?

Vraz ste bojovali pri Dunkirk.

V samostatnej československej brigáde.

Áno, ešte niečo?

Skúste si spomenúť na niečo veselé.

Tu sa predsa k mladým hrdinom prihodí.

Áno, na vojne je veselo.

Do roztrhania tela.

Veraj, máte skvelú príhodu o nejakej mačke.

A to je...

Čo toto?

Hej! Nemož mi ťaco!

Ste z povojnového života sklamaní?

Áno. Je prázdny a plipký.

Túžim po nejakej zmene.

Tak prečo pre zmenu neskočíte k nám na návštevu?

Keď už toľko okolo nás pobehujete.

Prečo nie?

Nadinka.

Privedol som hostia.

Profesor Orešanský.

Znamenitý mladý muž.

A skvelý vojak.

Hamplová.

Nadinka, nehneváš sa, že sme ťa prepadli takto neskoro?

Kdeže? Dnes je nádherný večer.

Odkiaľ si sem doliehala hudba?

Môj obľúbený Schubert.

To hralo naše učiteľské kvarteto.

Manželia Nilicovci očakávajú svojich letných hodní.

Bude tu veselo.

Ako to myslíte?

Veselo?

No, sú to všetko mladí ľudia.

Potrebujú sa vybúriť.

Nerozumiem.

Vybúriť.

Čo si mám pod tým predstaviť?

Netrebna, že ho ste takýmito otázkami.

Nech nám povie niečo sám.

Výborný nápad.

No?

Tak povedzte, Nadi, príbeh o Mačke.

Tú vojnovú istorku.

Neviem, kde to ho dá. Ale áno.

Nadinka má rada a veselé príbehy.

No, rozprávajte.

Prosím.

Bolo to tesne po tej bitke pri Dunkerku.

Naša jednotka zabezpečovala ústup do Anglicka.

Boli sme zakopaní na pobreží.

Dva týždne pršalo.

Hnusný, lepkavý dášť. Do toho rachot, delostrlackej palby a fúra mrtvých

kamarátov.

Traja vojaci, odprostení od pitia a zabíjania, chytili pri polnej kuchyni

Nadenka, náš mladý hrdina bol jeden z tej trojice.

Pravda?

Áno, bol som.

Najskôr sme tú mačku dokopali.

Chúdera mňa očala, ako by prosila.

A keď vypustila dušu, hrali sme s jej telom ešte futbal.

Keď som potom vytriezvel, bol som vdecený a zanúcený vlastnou hrubosťou.

Kto by nebol z takej krutosti?

Do konca vojny som sa už toho nespamätal.

Nechcel som vám pokladiť večer.

Nevadí. Na hnusné veci sa rýchlo zabúda.

Pripačte, mám telefón.

Nadia, vám musím niečo povedať.

Vrátil som sa z vojny a myslel som si, že... že sa vo mne nič dobré neuchovalo.

Ani kúsok citu. Nic.

A odrazu som vás stretol.

Viem som, dotieravý.

Vnúčujem sa vám.

Nedokážem to premôcť.

Milujem vás.

Aj my jedno, kto si čo o tom myslí.

Nadinka, ochladilo sa.

Poď dnu.

Pobotkaj ma.

Nadinka.

Pobotkaj ma.

Zahrám niečo, dobre?

Zahraj, Nadinka, zahraj.

piesen krásnej minárky.

Čo tu robíš?

Čakám na teba.

Zbytočne.

Čo ma trestáš za ten môj výtok?

Dokedy chcete plakať za môj dom?

Máš pravdu.

Už nebudem.

Že si kúpil nejakú budu vagátovom losa.

A na čo?

Zaháňam tam trídeň.

Čo sa s tebou deje?

Sťastie sa mi vyhýba.

Sťastie?

Šťastie je možno len to, čomu sa hovorí ústa samého k sebe.

Eugen?

Majo, keby sa nevyhýbal šťastie, ale Nadia Hamplová nechajú na

pokoji. Radšej opač túto Juliu.

Ste odpadl? Som.

Ja vaše rady nepotrebujem.

Indiána.

... ... ...

... ...

Tak čo vám dnes predradilo moje telo, môj milý doktor?

Vzťažuje sa, že ho ničia vaše pochabé činy.

Tu sú tabletky, ktoré by ste mali užívať.

Budete si to pamätať?

Až do hrobu, milý doktor.

Ešte nezakvitlá, ale už to v nej klokotá a šuchoce.

To čabal.

Čo pozerá?

Nevšimaj si ho. To je Bugár Holíč.

Ty ho poznáš?

Trochu.

Bugár.

Nezlízaj.

No?

Tyro, nezdržuj.

Tarzana sa vám zažiadalo.

Hovno v tráve uvidíte.

Aké hovno v tráve? Čo blázníš, že si povedal, že bude Tarzan?

Pusti toho Tarzana, prosím ťa! Oprivoď!

Ráno, Tyro, ráno!

Tarzan! Je burža záubice.

Ja osobne chcem vidieť to hovno v tráve.

Premietneme si Čapajeva.

Konec filmu chýba, ale ako hovoríme my, premietači, dejová línia je jasná.

Takže aj prostý pochopí, o čo ide.

A tak čo?

Ale sme pozerali Tarza na prvý... A ticho.

Počkejme, tu je linka, chcete vrátiť?

Tak toto je tá vaša samota?

Ako je to možné, že ste tu?

Nadinka.

Nehovorte mi, tak prosím vás.

Keď ma volá môj muž.

Musí muž ísť, Julia ma čaká.

Vyspala si sa?

To sú tématy na piersky?

Áno, áno, na piersky.

Už si zvykáš.

Tu naši ľudia sú zvláštni.

Jednoho sú v kostole a druhoho v operete.

Tvária sa nábožne, ale k ženám sa správajú ako glacným pobehliťam.

Prečo mi to hovoril, môj milý?

Členové delegácie včelec predsedov vlády gottwaldem byli na letišti v hľade pri

výtánii ptátení a zástupci našich vlád.

Zlova je významným výtiepkem odnesení hospodárských obou zemí a dalším trokem

hospodárskej spoluprácii medzi európskymi státy.

Čo sa tu odohráva podľa našej vôle?

Nič. Celkom nič.

Od narodenia po smrti nás riadia neznáme sily. Čo proti ním

zmôžeme? My sme len nepatrné svetielka v strašnej tme vesmíru.

Tajomného a nekonečného. A náš život z hľadiska týchto mier

Vlastne ani neexistuje.

Náš maturant sa ešte nevrátil?

Tu leží.

Peter, ty si nezmaturoval?

Či vyznáme na ním?

A tak to oslavuješ?

Alebo ma chceš na silu presvedčiť, že pochádzaš z opice?

Monika čaká dieťa.

S tebou?

Nie.

S Bugárom.

Bugár? To je ten holič.

No poď.

Nadá pa niečo ma bolí, ale neviem čo.

Duša, ale neboj sa, na to sa neumieram.

Zvykneš si.

Nadinka, máš rada veľa.

Prečítam ti jeho báseň, jesenná pieseň.

Chanson d 'automne.

Les sanglons longs des violons de l 'automne blessent mon coeur d 'une

langueur monotone.

Cítiš to?

smutnú melódiu sichravej jesene.

Počuješ? Hraj u Vivaldiho.

Musím tam ísť.

No len poďte, Nadia, poďte.

Mysleli sme si, že vás manžel medzi nás nepustí.

Toto sú naši letní hostia, učiteľi ako my slúžiaci.

Tešíme. Jožo. Nadia Amplová.

No my sa to takto stretávame každé popoludne.

Muzicírujeme, vystrajame do rána, keby nás tu videli naši žiaci.

Večer ako stvorený na prechádzku.

Od rieky sem fúka príjemný Vánok.

Nefúka.

Večer vyražame do parku.

Neprídaš sa k nám?

Budem sa vám vyhybať.

Prisáham.

Prostávate mohky na piatky?

Áno, mohky na piatky.

Vyspala si sa?

Áno, môj milý.

Prišla si dosť neskoro.

Boli sme v parku.

Nádherný večer.

Konečne ťa vidím.

Keď odídeš z domu,

Moje mosty berie povodenia.

Som rada, že si veselý.

Naozaj ti nič nechýba.

Tvoje zdravie je krehké.

Nezájdeme si niekam dohor?

Nie, môj milý.

Ešte niečo?

Nie, môže ísť.

Ilujím ťa.

Ja teba tiež.

Ale bojím sa toho, čo príde.

Bojím sa našho zblížania.

Ty vieš, čo tatane potom?

Viem.

Zošaliem. Nie, muži zlatky nešalajú.

Páčia sa mi tvoje ruky.

Ale už sa neme nedotýka, Julie.

Veď než aká som ste vecká.

Keď sa mi niečo páči, tak to milujeme už zúfalo.

Musím už ísť, Juliana čaká.

Milost, pani Vertimi, tieto kvety vám osviežia telo.

Máte ho ako v jednom veľkom krci.

Ďakujem.

Nešťastné leto.

Keby sme tak vedeli, čo nás ešte čaká.

Nič vás nečaká, páni.

Skončili ste.

Vstávajú hľadom zmučení.

Vrhnú vám majetky a pošúvajú vás do čerta.

Vieš domov, Evžene?

Teď není nikto zviedavej na tvoje keci.

Vážení, vojna chudoby s pánmi práve začala.

Vedem vám prvého raneného.

Ciro?

To je Ciro.

Náš bremietač.

Pobíde sa v predšven.

Lukáš.

Vyklbené rameno. Čo si robil?

Mý sa zaprogral nášho šef -ministra. Ty čuš?

Jeho sa pýtam.

Dobre vám hovorí, byl som sa zagotovaný v krčme. Čo bude s tou rukou?

Niečo skúsim.

Mne to bolelo!

Inak to nešlo.

Hej.

Týchto liečite fajnovo.

Popánsky. A mňa...

Súrolo.

Skoro ste ma zmrzatili.

Človeka.

Nikdy vám to nezabudnú.

Čo sa stalo ti?

Pani, mám pre vás ešte jednu novinku.

Už ste skončili, aj vaše ženy už raz odpísali.

Rozdávajú si to zlačiny.

Zavri papuľu, ty paják, prepitíci, hondra, ty, ty...

Domník.

Otrhli ste mi gombík.

Prepačte, som trochu podráždený.

To sme všetci. Ste je horúčali.

Milovaný gombík.

Cuje.

Pozdravujem ťa, môj milovaný gombík.

Držiš zapnutý gulier v mojej košele.

A robíš tak zo mňa slušného človeka.

Ďakujem ti, môj vzácný priateľ.

Ďakujem.

Nadinka, veľmi sa mi nepáči, ako sa v poslednom čase správaš.

A mne sa zase nepáči tvoj podozrievavý tón.

To ako so mnou hovoríš?

Vytiahol som ťa z tej špinavej dveri v Užhorode!

Čo si tam bola?

Nič!

Bezené! Nič!

Ustrašená chudera!

Mne môžeš ďakovať za to, že si tým, čím si teraz!

Tak ti teda pekne ďakujem.

Neblázni, podrežem ťa.

Á, milostivá.

Ruky voskávam.

Mám pre vás odkaz.

Od Angela.

Agáva zakvitla.

Je to vraj božská vôňa.

Ahoj.

Zahriť díte, ty pán Hampa.

A vám, šanibáči, tiež urobím. Ja zostanem pri chladnom špriceri.

A teraz ideme pozrieť Agávu, posledná šanca, čo skoro odkvitne.

Povedzte, páni, aký to má zmysel?

Čo, Angel, čo?

Tridsať rokov nič a potom takto vyhúkne.

Nie je to proti prírode.

Zakvitnúť a potom hneď skapať.

Keby ste chceli, aby vám kvitla celých tridsať rokov, tak by vás to otrávilo.

Príroda vie, čo robí.

To len my sme hlupáci.

Máš to tu rozrité, Angel. Chodia ti sem diviaky.

Ale...

Včera som tu prekotil Katarínu. Srušku, Andero, imáš ženu. Doktorko,

Štefinu obrábam tamto, v Tekvicach.

Veď preto.

Vidím to na tebe, že si šťastná.

Zo mňa všetko ako si vyprcháva.

Aj mladosť, aj láska.

Ešte donedávna som dúfala, že muž môže mať ráde dve ženy zároveň.

Nejde to.

Ale áno.

Aj žena môže zároveň milovať dvoch mužov.

A každého z nich pre niečo iné.

Tomáš je dobrý.

Nemá chybu.

A prečo, milý doktor?

My tlíte na druhého.

Vy to viete?

Vaše telo mi to prezradilo.

Dých sa vám skracuje, Nadia.

Pľúca slabnú.

Viem.

Čo sa s tým dá robiť?

Ja vám môžem odporučiť len súkromné sanatórium v Tatrách.

Milý, dobrý doktor.

Verím, mám odtiaľto odísť.

Teraz.

keď sa chcem byť konečne šťastná.

Môj život bez teba nemá nejakú cenu.

Ty si pre mňa rovnako vzácny.

Tak poď.

Pôjdeme spolu do Tatiera.

Oddychneme si.

Prídeš na iné myšlienky.

Nie, páči sa mi tu.

Siedim tu toľko šťastia a vzrušenia, že sa mi toho chce niekedy plakať.

Musíš sa trochu krotiť, Naninka.

Chceš žiť, ako si prirýchlo.

Ale takýto život vyčerpávam.

Tomáš, ty si taký dobrý, ja si to ani nezaslúžim.

Podáš mi pohár vody, prosím?

Nie je príliš studená.

Je akurát.

Ďakujem ti.

Si veľmi milý.

A definitívne som rozhodol!

Ideme do Tatier!

Musíš sa dotaviť v sanatóriu!

Nie! Zažívam a tam nedostaneš. Pôjdeš sa liečiť!

Rozumieš? A na čo? To sa mám dívať na tých úbožiekach ako kaslu romnáko ako

Nie! Žiadne sanatórium! Nie!

A ešte raz nie!

Máďa, čo tu robíš?

Prišla som na posledy.

Už sem prestanem chodiť.

Nechápem, prečo?

Milujem svojho muža.

A pritom túžim po tebe.

Rúčim sa do priepastia, strhnem tam aj teba. O čom to hovoríš?

Už sa ma nedotýkaj.

Skúšal som aj ďalšie banky.

Žiadna nám úver neposkytla.

Je to len točasné, páni.

Táto riziková doba rýchlo prejde.

Ako toto horúce a suché leto.

Takže si motov na pietky.

Nemlešem my.

Vyzerá to tak.

Lebo pán Hampo to chápe.

Nehovorme už o tom.

Ači!

Páni! Páni!

Už tu začína!

Ani v nedelu si nedajú pokoj.

Scházejte za jatkama, tam křílej.

To je dobre, keď sa patróny vymíňajú len tak do vzduchu.

Co nebáči, to je jen nádhvit.

Ale pak dojde i na ostrú strelku.

Niečo na tom bude.

Kedy ti to ide?

Niečo pred jedenáctou.

V Bratislave budeš mať dosť času prestúpiť na Viedeň.

Potom Mnichov a pristávam v Hamburgu.

Už si mi to dnes pripomenul sto rádi.

No také 3 -4 roky sa to ukáže.

Možno.

Máliť si ju?

Akáč, čo my tým dôjme.

Pani Nadia, náš čas končí.

Viem, tak si ho užívajme.

Táž dosť bez snie.

Nič z toho, čo som tu prežil, som nechcel.

Teraz prichádza era zbadalcov, celých lokájov, hlupákov a

nebože koľko ich tu je.

Zetra sa lúčia letné hostie.

Tí mladí učiteľe.

Bude oslava.

V maskách.

Nepustím ťa tam.

Si dnes priveľmi roztržitá.

Nanienka.

Pošla si sem.

A zabudla si ma poboskať.

Hned to napravím.

Pán profesor, tak sme sa tu stretli.

Čo vlastne na tých mojich oknách vidíte?

Pozerám sa do vašich okien.

A dúfam, že tam zbadám tvár vašej ženy. To je celá pravda.

A teraz dobre počúvajte raz a navždy.

Nechajte na ľuď. Moja manželka nie je žiadna frajla z lacného hotela.

Nie?

To som nevedel.

Na našom place budeme mať indiána.

Oh, vidím, že šťastie sa ti opäť vyhybá.

Asi preto, že pohordám sám sebou.

Pohordáš, len inákoľko, aby si svačil spúšť armátne píštole.

Ale dosť na to, aby som ťa vyrazil z postele.

Keď mi do nej sama vlezieš.

Takto ste kopali do tej mláčky?

Neviem, vymlzal som si to z pamäti.

Všetko som si vymazal.

... ... ... ... ...

Kážo, tu je!

Kážo!

Chod do mesta príbe, doktora, ponahľaj sa.

Už je lepšie.

Toto nešťastné leto ma uberie o rozum.

O chvíľu sa začne písať 48.

Tá osmička na konci ma desí.

Mal si mi?

Keď ti sama vlaziem do postela, tak ma vyhodíš.

Tvoje pohrdanie samým sebou nestojí za nič.

Ďakujem.

Čas beží, prach zakrýva staré cesty, ale po tých pred nami

len zdanlivo neostali stopy.

To rozprávanie obnovuje našu pamäť. S príbehmi, ktoré

poznáme, žijeme dlhšie.

Menej sa bojíme smrti a zabúdenia.